Sobáš
o svadbe
Záleží na mladej dvojici, či sa rozhodne pre občiansky alebo cirkevný sobáš.
Občiansky sobáš sa koná na radnici v civilnom obleku, ako to už názov naznačuje, to znamená v elegantnom oblečení. Postupnosť hostí pred obradnou sieňou určí príslušný úradník.
Cirkevný sobáš sa koná zvyčajne vo farnosti nevesty. Pozvaní musia vojsť pred nastávajúcimi manželmi, tí vchádzajú do kostola, až keď sú všetci usadení podľa rodín po oboch stranách hlavnej uličky. Priatelia sa posadia dozadu a svedkovia čo možno najbližšie k oltáru. Naostatok prichádzajú „hviezdy“. Ženích kráča až k oltáru, podávajúc ľavé rameno svojej matke, a zastane pred kľačadlom vpravo. Potom prichádza nevesta po pravej ruke svojho otca, pred ňou idú družičky, okrem dvoch, ktoré pyšne nesú vlečku. Nevesta nemá mať nijaký šperk okrem svojho zásnubného prsteňa. Ak nevestin otec už nežije, privedie ju k oltáru starý otec, starší brat, krstný otec alebo poručník. Ak nežije matka ženícha, bude mať po svojom boku starú mamu, tetu, svoju krstnú mamu alebo blízku priateľku rodiny.
Obrad prebieha za zvukov organovej hudby, napokon kňaz požehná mladomanželom, ktorí si navzájom vymenia obrúčky. Obrúčky si už predtým s láskou vybral mladý párik, sú rovnaké (v niektorých krajinách sa môžu aj líšiť), podľa vkusu mladomanželov a vždy ich zaplatí mladý muž. Ak neskôr niektorý z dvojice netúži vystavovať na obdiv túto záruku i dôkaz „večného zväzku“, nikto sa tým nemá cítiť dotknutý ani urazený.
Cirkevný sobáš sa koná zvyčajne vo farnosti nevesty. Pozvaní musia vojsť pred nastávajúcimi manželmi, tí vchádzajú do kostola, až keď sú všetci usadení podľa rodín po oboch stranách hlavnej uličky. Priatelia sa posadia dozadu a svedkovia čo možno najbližšie k oltáru. Naostatok prichádzajú „hviezdy“. Ženích kráča až k oltáru, podávajúc ľavé rameno svojej matke, a zastane pred kľačadlom vpravo. Potom prichádza nevesta po pravej ruke svojho otca, pred ňou idú družičky, okrem dvoch, ktoré pyšne nesú vlečku. Nevesta nemá mať nijaký šperk okrem svojho zásnubného prsteňa. Ak nevestin otec už nežije, privedie ju k oltáru starý otec, starší brat, krstný otec alebo poručník. Ak nežije matka ženícha, bude mať po svojom boku starú mamu, tetu, svoju krstnú mamu alebo blízku priateľku rodiny.
Obrad prebieha za zvukov organovej hudby, napokon kňaz požehná mladomanželom, ktorí si navzájom vymenia obrúčky. Obrúčky si už predtým s láskou vybral mladý párik, sú rovnaké (v niektorých krajinách sa môžu aj líšiť), podľa vkusu mladomanželov a vždy ich zaplatí mladý muž. Ak neskôr niektorý z dvojice netúži vystavovať na obdiv túto záruku i dôkaz „večného zväzku“, nikto sa tým nemá cítiť dotknutý ani urazený.