Zoznámila som sa s novými susedmi, čo boli väčšinou mladí ľudia, aj keď odo mňa starší.... A bol medzi nimi aj ON. Ja som v tej dobe mala v hlave svoju prvú lásku a ON nemal nikoho. Od našich spoločných známych sa na mňa vypytoval, ale ja som o ničom nevedela a samozrejme som bola "zaláskovaná". Aj keď mi srdiečko vždy poskočilo keď som ho videla alebo sme sa pozdravili. Takto to išlo osem rokov. Ja som mala vzťahy, aj ON mal vzťahy, ale vždy keď som ho videla, cítila som niečo zvláštne. Nedá sa to popísať ale bolo ta také šteklenie v brušku:)). Vedela som, že nie je sám a tak som nikdy nič nenaznačovala. Az raz... Bolo to pred dvoma rokmi. Naše náhodné stretnutia začali byť intenzívnejšie a keď sme na seba znova narazili, super sme sa zakecali, vymenili sme si telefónne čísla a dohodli sme si nezáväzné stretko, pri ktorom preskočila iskra a odvtedy sme spolu. Po roku ma požiadal o ruku. Bol to môj najšťastnejší deň. A po dvoch rokoch nás čaká svadba.

Po 8 rokoch, čo sme sa obchádzali a hľadali stále toho pravého partnera sme nakoniec zistili, že sme boli tak blízko seba a taký dlhý čas musel prejsť aby sme sa našli. Som veľmi šťastná, že práve ON bude mojím manželom, a že si spolu plánujeme budúcnosť. Verím tomu, že každý má svoju chýbajúcu polovičku a ja som ju našla... A bola tak blizko.

Preto si poriadne otvorte oči. Možno práve vedľa vás je človek, ktorý je pre vás ten pravý a vy ho stále nevidíte....