azet
Ako to začalo
Láska na prvý pohľad naozaj existuje
Ako sa to začalo?
Začalo to tak nevinne, nezáväzne... obyčajný sobotňajší večer ako každý iný. Zapla som internet, že si pozriem e-maily od známych na azete a možno pokecám s niekým zaujímavým. Snažila som sa nájsť si adresu starého známeho a akosi ani neviem ako, vybehla mi adresa s fotkou úplne neznámeho, veľmi príťažliveho muža, ktorého som nikdy predtým nevidela.
Moja zvedavosť mi nedala a tak som si pozrela jeho profil a keďže bol celkom zaujímavý a vo veľmi veľa bodoch sa zhodoval s mojími predstavami o úprimnom a jednoduchom človeku so srdcom pre niekoho iného ako len pre seba, tak som poslala takú "nezáväznú" RP-čku.... a on odpovedal. Začali sme chatovat a o dva dni nato, ako napriek, som potrebovala súrne babysitting a ten, ktorý som mala zabezpečený, padol. Tak som si vyliala srdce po telefóne môjmu "náhodnému mužovi z azetu" a on sa zrazu z ničoho-nič ponúkol, že mi príde s radosťou pomôcť. A tak ako rýchlo prišiel, tak už neodišiel....
O 4 týždne na to si kľakol na koleno a dal mi ten najkrajší prsteň s najkrajšími slovami „vezmi si ma” a na druhý deň sme už mali vybraný dátum - 24.12.2008. Na druhý deň sme išli na úrad a presne tento dátum mali voľný, tak sme si ho hneď rezervovali. Už sme kúpili obrúčky, ale trošku máme problém si ich dať vypísať, lebo to chceme trochu netradične - nie zvnútra, ale zvonku si chceme dať vypísať sľub lásky. Verím, že sa nám to do svadby podarí.
Obaja sme boli veľmi sklamaní v láske a nikdy by som neverila, že niečo takéto sa môže v živote obyčajného človeka stať... Ale každé ráno, keď sa zobudím a vidím moju lásku ležať vedľa mňa, verím, že naozaj niekde v tom dave miliard ľudí sú dvaja si súdení a ja som našla, aj keď som nehľadala, toho svojho.
A už sa neviem dočkať dňa, keď mu budem môcť z hĺbky môjho srdca povedať "ÁNO".
Začalo to tak nevinne, nezáväzne... obyčajný sobotňajší večer ako každý iný. Zapla som internet, že si pozriem e-maily od známych na azete a možno pokecám s niekým zaujímavým. Snažila som sa nájsť si adresu starého známeho a akosi ani neviem ako, vybehla mi adresa s fotkou úplne neznámeho, veľmi príťažliveho muža, ktorého som nikdy predtým nevidela.
Moja zvedavosť mi nedala a tak som si pozrela jeho profil a keďže bol celkom zaujímavý a vo veľmi veľa bodoch sa zhodoval s mojími predstavami o úprimnom a jednoduchom človeku so srdcom pre niekoho iného ako len pre seba, tak som poslala takú "nezáväznú" RP-čku.... a on odpovedal. Začali sme chatovat a o dva dni nato, ako napriek, som potrebovala súrne babysitting a ten, ktorý som mala zabezpečený, padol. Tak som si vyliala srdce po telefóne môjmu "náhodnému mužovi z azetu" a on sa zrazu z ničoho-nič ponúkol, že mi príde s radosťou pomôcť. A tak ako rýchlo prišiel, tak už neodišiel....
O 4 týždne na to si kľakol na koleno a dal mi ten najkrajší prsteň s najkrajšími slovami „vezmi si ma” a na druhý deň sme už mali vybraný dátum - 24.12.2008. Na druhý deň sme išli na úrad a presne tento dátum mali voľný, tak sme si ho hneď rezervovali. Už sme kúpili obrúčky, ale trošku máme problém si ich dať vypísať, lebo to chceme trochu netradične - nie zvnútra, ale zvonku si chceme dať vypísať sľub lásky. Verím, že sa nám to do svadby podarí.
Obaja sme boli veľmi sklamaní v láske a nikdy by som neverila, že niečo takéto sa môže v živote obyčajného človeka stať... Ale každé ráno, keď sa zobudím a vidím moju lásku ležať vedľa mňa, verím, že naozaj niekde v tom dave miliard ľudí sú dvaja si súdení a ja som našla, aj keď som nehľadala, toho svojho.
A už sa neviem dočkať dňa, keď mu budem môcť z hĺbky môjho srdca povedať "ÁNO".