azet
![line](pic/null.gif)
Ako to začalo
Láska na prvý pohľad naozaj existuje
Ako sa to začalo?
Začalo to tak nevinne, nezáväzne... obyčajný sobotňajší večer ako každý iný. Zapla som internet, že si pozriem e-maily od známych na azete a možno pokecám s niekým zaujímavým. Snažila som sa nájsť si adresu starého známeho a akosi ani neviem ako, vybehla mi adresa s fotkou úplne neznámeho, veľmi príťažliveho muža, ktorého som nikdy predtým nevidela.
Moja zvedavosť mi nedala a tak som si pozrela jeho profil a keďže bol celkom zaujímavý a vo veľmi veľa bodoch sa zhodoval s mojími predstavami o úprimnom a jednoduchom človeku so srdcom pre niekoho iného ako len pre seba, tak som poslala takú "nezáväznú" RP-čku.... a on odpovedal. Začali sme chatovat a o dva dni nato, ako napriek, som potrebovala súrne babysitting a ten, ktorý som mala zabezpečený, padol. Tak som si vyliala srdce po telefóne môjmu "náhodnému mužovi z azetu" a on sa zrazu z ničoho-nič ponúkol, že mi príde s radosťou pomôcť. A tak ako rýchlo prišiel, tak už neodišiel....
O 4 týždne na to si kľakol na koleno a dal mi ten najkrajší prsteň s najkrajšími slovami „vezmi si ma” a na druhý deň sme už mali vybraný dátum - 24.12.2008. Na druhý deň sme išli na úrad a presne tento dátum mali voľný, tak sme si ho hneď rezervovali. Už sme kúpili obrúčky, ale trošku máme problém si ich dať vypísať, lebo to chceme trochu netradične - nie zvnútra, ale zvonku si chceme dať vypísať sľub lásky. Verím, že sa nám to do svadby podarí.
Obaja sme boli veľmi sklamaní v láske a nikdy by som neverila, že niečo takéto sa môže v živote obyčajného človeka stať... Ale každé ráno, keď sa zobudím a vidím moju lásku ležať vedľa mňa, verím, že naozaj niekde v tom dave miliard ľudí sú dvaja si súdení a ja som našla, aj keď som nehľadala, toho svojho.
A už sa neviem dočkať dňa, keď mu budem môcť z hĺbky môjho srdca povedať "ÁNO".
Začalo to tak nevinne, nezáväzne... obyčajný sobotňajší večer ako každý iný. Zapla som internet, že si pozriem e-maily od známych na azete a možno pokecám s niekým zaujímavým. Snažila som sa nájsť si adresu starého známeho a akosi ani neviem ako, vybehla mi adresa s fotkou úplne neznámeho, veľmi príťažliveho muža, ktorého som nikdy predtým nevidela.
Moja zvedavosť mi nedala a tak som si pozrela jeho profil a keďže bol celkom zaujímavý a vo veľmi veľa bodoch sa zhodoval s mojími predstavami o úprimnom a jednoduchom človeku so srdcom pre niekoho iného ako len pre seba, tak som poslala takú "nezáväznú" RP-čku.... a on odpovedal. Začali sme chatovat a o dva dni nato, ako napriek, som potrebovala súrne babysitting a ten, ktorý som mala zabezpečený, padol. Tak som si vyliala srdce po telefóne môjmu "náhodnému mužovi z azetu" a on sa zrazu z ničoho-nič ponúkol, že mi príde s radosťou pomôcť. A tak ako rýchlo prišiel, tak už neodišiel....
O 4 týždne na to si kľakol na koleno a dal mi ten najkrajší prsteň s najkrajšími slovami „vezmi si ma” a na druhý deň sme už mali vybraný dátum - 24.12.2008. Na druhý deň sme išli na úrad a presne tento dátum mali voľný, tak sme si ho hneď rezervovali. Už sme kúpili obrúčky, ale trošku máme problém si ich dať vypísať, lebo to chceme trochu netradične - nie zvnútra, ale zvonku si chceme dať vypísať sľub lásky. Verím, že sa nám to do svadby podarí.
Obaja sme boli veľmi sklamaní v láske a nikdy by som neverila, že niečo takéto sa môže v živote obyčajného človeka stať... Ale každé ráno, keď sa zobudím a vidím moju lásku ležať vedľa mňa, verím, že naozaj niekde v tom dave miliard ľudí sú dvaja si súdení a ja som našla, aj keď som nehľadala, toho svojho.
A už sa neviem dočkať dňa, keď mu budem môcť z hĺbky môjho srdca povedať "ÁNO".