---

Ahojte všetky vydataté paničky. Poradte mi prosím nejaké dobré rady do manželstva. Stále mám obavy, že nám to nebude fungovať. Veď viete čo myslím, nie? Stále mám pocit, že sa nemáme brať. Pritom sa ale veľmi milujeme, ale aj tak neviem čo mám robiť.Všetko už na svadbu máme vybavené a máme ju 5.6.2004.Tešíme sa, ale stále sú tam tie obavy.Už sme spolu necelých 5 rokov a 2 roky už bývame spolu u jeho rodičov.Niekedy ho nekonečne milujem a inokedy strašne ľutujem, že sa máme brať.Je totižto baran- znamenie a on si nedá skákať po hlave ,ale ani ja.Neviem niekedy ma prepadnú také divné pocity, ani neviem ako ich mám nazvať.Už sme sa aj párkrát pohádali a chceli sme sa rozísť, ale znovu sme sa udobrili a všetko bolo zas ok.Viem , že bude super otec....atď ,ale stále mám strach, že nieje ten pravý aj keď viem,že sa veľmi milujeme. poraďe mi prosím ako zvlaádnuť manželstvo a ako prekonať obavy.Mimochodom ja som blíženci, keby sa niekto rozumel do astrologických vecí.Napíšte mi čokoľvek budem vám vdačná.Zatiaľ sa majte dobre a pekný deň. Sisa.

---

Ahoj Sisa,
ťažko dávať rady do života. Každý máme život iný... Manželstvo je však o kompromisoch a tolerancii. Ani jeden z nás nie je natoľko dokonalý, aby nenastali občas nejaké tie nedorozumenia a hádky. Je to normálne a patrí to k životu. Pokiaľ však ide o Tvoje pochybnosti - tiež som ich mala (myslím, že každá tým prechádza). Keď sme ešte neuvažovali o svadbe, bola som u veštkyne. Povedala mi, že sa zakrátko rozídeme, pretože sme príliž rozdielny a nie je to pre mňa ten pravý. Dosť ma to vnútry hrýzlo a nevedela som, čo ďalej. Zrazu vnímaš toho druhého úplne inak - zisťovala som, že to, čo mi povedala o ňom asi bude pravda... Priznám sa, bolo to veľmi ťažké obdobie. Nakoniec som mu to povedala a zistila som jednu vec - to, čo Ti vsugeruje nejaká veštica, či hviezdy (my sa podľa hviezd k sebe vôbec nehodíme), ešte nemusí byť pravda. Už sme tri mesiace manželia a je nám krásne. Pochybnosti sú pred svadbou vždy. A manželstvo nie je raj. Ide o to, koľko si schopná obetovať pre šťastný život s ním... My sme sa neskutočne pohádali pár dní pred svadbou. Chcela som ju odvolať. Veľa nechýbalo a spravila by som to. Našťastie sme si to vysvetlili. Dôležité je, nebuchnúť za sebou dverami, ale v klude si to vysvetliť. Muži majú naozaj iné myslenie ako my. Preto si to treba vysvetliť a vyriešiť. Myslím si, že je dôležité, aby ste obaja ten veľký krok mysleli naozaj vážne a nerobili ho kvôli niekomu, či niečomu, musí to byť kvôli vám dvom samým... Obaja musíte vedieť - s týmto človekom chcem zostárnuť a raz osláviť sedemdesiatku...:o)

Držím Ti palce

Janina

---

Ahojky Janina.Som rada, že si napísala.Som rada, že nie som sama ktorá má pochybnosti pred vstupom do manželstva.Dúfam, že nm to potom bude klapať lepšie. Zmenil sa Tvoj život nejako po svadbe? Okrem nového priezviska? Už sa tak nehádate , ako si písala, že ste sa pochytili pred svadbou? Zistila si , že je to ten pravý?. A čo prírastok do rodiny neplánujete? V koľkých si sa vydávala? Však keď niečo budeš mať tak kľude odpíš, rada odpíšem naspäť.Som v práci tak asi to nebude hneď, ale posnažím sa. Pa Sisa.

---

Ahoj Sisa,
pochybnosti máme naozaj všetky, veď je to obrovská zmena v živote - to vedomie - beriem si ho navždy je dosť stresujúce. No neboj, zvládnete to...

Po svadbe sme mali ešte jednu väčšiu hádku. No myslím, že vás sa to už netýka, keď spolu bývate. My sme sa tesne pred svadbou osamostatnili. Štyri mesiace sme bývali u mojich rodičov, no nebolo to ono. Nemali sme čas vychutnať si samých seba, tak sme sa rozhodli odísť. Našli sme si podnájom, no pred svadbou nebol čas na užitie si samoty. Takže to prišlo až po svadbe. Boli to asi tri týždne po slávnostnom áno a dosť ma to šokovalo. Priznám sa, preplakala som celú noc a rozmýšľala, prečo som sa vlastne vydala. Keď sme si to však navzajom vyrozprávali a odôvodnili svoje konanie, názor som zmenila. Muži sú naozaj iný...

Odporúčam prečítať si knihy zo série Muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Začala som ich čítať a veľa vecí zo spolužitia som pochopila. Uzavretím manželstva ešte nemáš zaručený život ako v raji. Dobré manželstvo a samotné spolužitie sa buduje roky - a teším sa na to. :o) Odvtedy sa snažím krotiť a neurážať sa bez vysvetlenia. Tichá domácnosť - to jedna z vecí, ktorá Ti môže zničiť fungujúci vzťah. Pretože sa začínaš napĺňať myšlienkami - čo si on myslí o tom, čo si myslím ja a podobne... Treba komunikovať a vysvetliť si to.... Už sa to zatiaľ nezopakovalo a sme obaja šťastní. Možno som vďaka tomu aj trocha vytriezvela a padol mi ďalší kúsok ružových okuliarov.

Milujem svojho manžela takého aký je, so všetkými chybami, rovnako, ako on mňa. Neustále mi pripomína, že som pre neho jediná a tá pravá. :o) Ja zase viem, že to bude ten najlepší otecko našich detí a to ma napĺňa obrovským šťastím a láskou k nemu. Áno, sme pre seba stvorení. Ja som sa vydávala ako čerstvá 25-ťka, môj manžel bude mať 24. Možno je to pre chlapa skoro oženiť sa, no záleží to od dozretia osobnosti. Niekto dozreje už v 19-tke, niekto vôbec... Bábätko zatiaľ neplánujeme, musíme sa troška finančne pozbierať, no určite bocian k nám priletí (a nie raz)...:o)

Vy to máte o to jednoduchšie, že už nejaký ten piatok spolu bývate a poznáš partnerove zvyky a zlozvyky. Rovnako, ako on Tvoje. Myslím, že to pre vás nebude veľká zmena životného štýlu. Pokiaľ ste to spoločne dotiahli až sem, nemáš sa čoho obávať. Poznáte sa dosť dlho na to, aby prípadné netolerovateľné prejavy povahy vyšli na povrch. Ja som si povedala, že čakať na vysnívaného princa nemá zmysel, žiadny chlap nie je ideálny. Ide však o to, čo si navzájom dávate, a či je to pre oboch postačujúce....

Asi som Ťa upismenkovala, prepáč, ak to znelo ako predmanželská poradňa. :o) Sú to len moje postrehy a skúsenosti

Janina

---

Ahoj Janina som rada, že si m odpísala, také dobré rady a skúsenosti.Vieš,ja ešte len 2 týždne po svadbe budem oslavovať 21 rokov a môj snúbenec bude mať v apríli 22 rokov. Môžno je to trochu skoro, ale po toľkom spolunažívaní si myslím,že to nije až tak skoro.Plánovali sme to už skôr, ale akosi ani jeden z nás na to nebol pripravení. Je pravda, že už sa dosť poznáme, veď sme spolu boli v škole aj na intráku a už bývame spolu (aj keď u jeho rodičov) približne asi 2 roky. Vieš mám pocit, že keď ešte nie sme svoji sa stále hádame len kvôli hocijakým sprostostim, čo vôbec nieje také dvôležité. Dúfam, že svadbou a príchodom bábätka (tak o rok ,dva)sa náš vzťah zmení lepšiemu. Podľa mňa musí ešte trochu dospieť.Dúfam, že to bude krásne manželstvo a že nič nebude ani jeden ľutovať.
Mimochodom tú knihu som už čítala, ale to v takom období,že to sme ešte len stáli pred otázkou či sa vôbec niekedy budeme brať a pravdupovedic, som sa tak na dej tej knihy veľmi nesústredila.Ale inak viem, že je super, pretože teraz sa k nej často vraciam a až teraz si uvedomujem zmysel tejto knihy.

A vôbec to neznelo ako predmanželská poradňa, bola som rada a čakala som na meil od Teba, že čo mi odpíšeš.
Zatiaľ to je odomňa všetko. A vďaka Ti za cenné rady. Keby si ešte niečo mala, alebo máš chuť mi niečo napísať, kľudne môžeš budem len rada.
Sisa

---

Ahoj Sisa,
u nas v rodine je "tradicia", že všetky baby sa vydávali v 19-tke - od mojej prababičky až po sestru. Ja som sa vzbúrila a doteraz nebanujem. Do manželstva musíš naozaj dozrieť. Je dobré, že si to obaja uvedomujete. Ani jeden z vás nemôže mať pocit, že bol do manželstva nútený. Poznám skvelých manželov, ktorí sa brali v 19-tich. Sú šťastní a nebanujú, že nepočkali - už v tom veku vedeli, že k sebe patria.

Je ľahke priviesť na svet malého človiečika, no dať mu to najlepšie zo sebe - to je obrovská zodpovednosť. Môj manžel sa tiež ešte necíti na bábätko. Rozhodne chceme rodinku, no on je najstarší z piatich deti, najmladší má 5 rokov. Jednoducho má teraz pokrk plienok a stráženia. Tolerujem to. Viem, že keď k tomu príde, bude najlepším oteckom. Len si daj pozor - pokiaľ je vzťah naštrbený, bábätko ho nemusí zachrániť... Nerob to kvôli zapchaniu priepasti, ktorá medzi vami vznikla, ale kvôli tomu, že to chcete obaja. Mať a môcť vychovať nového človiečika je úžasný dar...

Hádky sú korením života. Podľa psychologov sú hádky pre šťastné manželstvo nevyhnutné. No musí to byť hádka konštruktívna. A ešte jednu vec som sa naučila - prkotiny nestoja za hádku...:o) Zmierila som sa s tým, že manželovi dlhšie trvá vstávanie a potom nestíha, že nezvláda dve veci naraz, že nedáva veci na pôvodné miesto... Sú to prkotiny. Dôležité je, že tieto "nedostatky" mi opláca svojou láskou....:o)

K tej knihe - nesnaž sa ju prečítať naraz. Treba sa k nej vracať a niektoré veci pochopíme až neskôr. Inak, vyšlo už niekoľko dielov tejto knihy, tak možno Ti pomôžu aj tie.

Veľmi Ti držím palce pri prekonávaní predmanželských pochybností a starostí s prípravou svadby.

Janina

---

Janina, si super perfišný poradca, čo sa týka tejto témy.strašne dobre sa mi s Tebou meiluje.Na Tvojích meilov je vidno, že si už zrelá na manželstvo...atď Neviem čo také Ti ešte npísať, nič ma nenapadá.Ja len dúfam, že aj naše manželstvo bude šťastné a postupným dozrievaním naších dvoch osobností to bude všetko ok. Veď čas ukáže.

V našej rodine sa všety baby vydávali v 18-tich a najneskôr v 22-tich dvoch rokoch. Nieže by som sa držala tradície, ale chceli sme sa už zobrať. A aj to,že bývame spolu, všetko máme spoločné ...atď asvadbu nie a nie zorganizovať. Už nám to išlo na nervy. Proste už sme sa túžili zobrať.

Možno Ti to pripdá divné, že mám pochybnosti, keď sme sa túžili zobrať, ale to asi prežívala každá.
Teraz svojho snúbenca už v podstate pokladám za moju druhú neoddeliteľnú súčasť môjho života. Už k nemu necítim len nejaké bláznivé zaľúbenie, ale už ho beriem ako manžela a otca naších detí aj keď ešte nie sme zobratí a nečakáme prírastok. Je to úplne iný vzťah ako kedysi.

Zatiaľ len toľko.Ahoj Sisa

---

Milá Sisa, to som celá ja, misionárka do špiku kosti - poradiť a pomôcť kde sa dá. :o) Som rada, že som Ti aspoň trošičku pomohla. Teším sa.

S tými pochybnosťami - vieš, kým spolu "iba" chodíte (aj keď ste už v spoločnej domácnosti), stále máš zadné dvierka - keď to nepôjde, môžme sa rozísť - no keď povieš áno, je to horšie... Myslím, že je to prirodzená obranná reakcia...

Keď však už ste tak dlho spolu, myslím, že spolu aj zostárnete. Zo srdca Ti to želám. Ak budeš mať ešte nejaké dotazy, veľmi rada poradím - ak budem vedieť.

Zatiaľ si užívaj slobody a teš sa na krásne manželstvo...:o)

Janina

---

Janina, si srašne zlatá.Dnes som si Tebou srašne dobre popísala,veľmi si mi pomohla.Teraz už ale idem domov, takže odchádzam z internetu, môžem byť na ňom len keď som v práci.Zatiaľ Ti veľmi pekne ďakujem za rady. Zajtra sa isto ozvem. Pa Sisa

---

Ahoj Sisa,

ja síce nieso vydatá, ale už nejaký čas som so svojou polovičkou a môžem Ti povedať, teraz mám 25, tak vzťah, zodpovednosť, ...sa stále vyvíja. My plánujeme svadbu, lebo cítime, že už to chceme, že sme pripravený prijať zodpovednosť jeden za druhého. Manželstvo je krásna, ale myslím, že j ťažká a zodpovedná úloha. Preto by do nho mali vstupovať tý ľudia, ktorý sú naň pripravený. Ak ste mali pochybnosti stále, tak so svadboou počkajte, ale ak sa objavili len teraz, ked začínajú pracovať nervy...tak si uvedom, prečo ste začali plánovať svadbu. Tie dôvody museli byť dosť silné, keď ste sa tak rozhodli.
Veľa šťastia
ema

---

Ahoj Sisa,

nasla som pozvanku na jednu fajn akciu ohladne partnerskych vztahov a manzelstva. Skus sa pozriet na www.zivotrodiny.sk.

Mozno by to stalo za pokus navstivit...:o)

Drzim Ti palce a uzivaj si svadobne pripravy

Janina

---

Milá Sisa,
Som vydatá presne štyri dni. Síce žijeme spolu už tiež päť rokov a máme už aj dieťatko, ktoré si našu svadbu naozaj veľmi užilo. Bola nádherná malá nevestička. Môj drahý ma požiadal o ruku na moju 30-tku v novembri a brali sme sa až teraz. Musím Ti povedať, že nasše spolužitie je také ako opisuješ - niekedy ho milujem, niekedy ho neznášam a neviem pochopiť prečo som s ním. Myslím, že je to v každom vzťahu. Neviem Ti dať zaručenú radu, ako to robiť aby to fungovalo v manželstve. Ja si osobne myslím, že sa to nezmení.
AJ ja som prežívala pred svadbou pochybnosti, tiež som mala tie "divné" pocity. Štvrtok pred svadbou sme sa tak strašne pohádali, že som preplakala celú noc a v piatok keď sme sa naďalej nerozprávali som celú svadbu chcela zrušiť. Večer sme si to však vysvetlili, obidvaja sme totiž pociťovali nervozitu z príprav. Jedno Ti však viem povedať - vždy som tvrdila, že ja k tomu aby sme spolu žili nepotrebujem mať papier. Teraz tvrdím opak - maly sme síce len civilný sobáš - ale ten celý obrad, to všetko ako tam stojíte, ako si vymeníte obrúčky, ako si poviete áno - to v človeku niečo zanechá. AKo v tebe, tak aj v tvojom nastávajúcom. My sa k sebe momentálne správame veľmi nežne a milo. Počuť od neho "žena moja" je teraz niečo úplne iné.
Never na horoskopy, ani na hviezdy. Ak ste spolu 5 rokov to už niečo znamená.
Ja som si vždy povedala: A, čo veď sa hocikedy môžem dať rozviesť. :-)

---

Ahoj Sisa,
ja som znamenie baran, ale v zenskom vydani :O)
Ale k veci, vo vztahu nemas nikdy istototu, ze ak je to teraz OK, uz to tak bude na furt. Na vztahu treba neustale "pracovat" :O) Menia sa okolnosti, pride dieta, zmeni sa praca, ja neviem co vsetko este ... Musi by rovnovaha davam-dostavam. Myslim, ze su to u Teba normalne PREDSVADOBNE POCITY. Ja ich zatial nemam, ale den pred svadbou si samu seba ani len nechcem predstavit ... 07.08.2004 ...
No a znamenia ? To sa takto neda, je to ovela zlozitejsie, ako len, ze ci patri baran s blizencom k sebe .... Ja osobne velmi rychlo vzplaniem, a potom si po par minutach uz ani nespomeniem, preco ... A az ked si natrepem hlavu o mur, az vtedy si uznam, ze som urobila somarinu he he ...
Tak len bud k tomu svojmu baranovi trpezliva :O)
jadwiga