---

neviem ci to az tak suvisi so svadbou, ale ...
s partnerkou spolu zijeme 8 rokov (t.j. ze spolu byvame), krizy prichadzali a odchadzali, - dostavil sa stereotyp ..., posledny rok nieje stastny ani jeden z nas, snazime sa to riesit tym ze sme si uz niekolkokrat povedali ze niektore veci zmenime - ale ... odcudzili sme sa - mam taky pocit ze byvame spolu ako kamarati ... - milovanie bolo naposledy ani neviem kedy, bavit sa chodime kazdy sam ... , pritom si obaja nevieme predstavit zivot bez toho druheho ..., v mnohych veciach si vyhovujeme, a vsetky plany do buducna mame spolocne ...
kedysi som tu cital dost zaujimave nazory a myslim ze aj na podobnu temu, viem ze vacsina uzivatelov su tu zeny a preto rad by som poznal ich pohlad ...

---

ahoj tak skusim reagovat vies ako sa hovori po 7 rokoch nastupuje kriza myslim ze sa to da prekonat ale musite chciet obaja.... mozno by vam prospela nejaka zmena...co tak spolocny vikend niekde mimo? alebo spolocna dovolenka??..vecera...spravit nieco spontanne.... neviem ci to pomoze ale mozno to bude ten spravny impulz..v..je to len moj nazor... tak drzim palce a daj vediet ako sa dari

---

Nie je všetko, ako by sme si želali. Občas nás veci rozhodia a potom povieme alebo spravíme i to, čo si sami vyčítame. Je ale dôležité, aby ten druhý vedel, že i mi sami sme sebou zaskočený... Toľko k téme krízy.


Ak chcete spolu zostať, tak to musí byť prianie oboch. Nestačí snaha jedného. Jeden môže vzťah dlho ťahať, ale nedokáže ho ťahať donekonečna.

Veľmi ma zaujala jedna kniha. Americký autor, manželský poradca. Hovorí o štyroch jazykoch lásky. Každý máme niečo, podľa čoho poznáme, že nás ten druhý miluje. A keď dostávame lásku plnými hrsťami i sami ju vraciame. Ale keď necítime požadovanú odozvu, naša potreba dávať lásku klesne. Preto je dôležité, aby sme dávali partnerovi lásku najavo takým spôsobom, ktorému on najlepšie rozumie. Ako príklad uvediem starší manželský pár, kde chlap sa staral o celú domácnosť, varil, pral, sekal v záhrade a manželka mala stále pocit, že jej muž na ňu nemá čas, že si s ňou nechce len tak posedieť a pohovoriť. Rovnako ako manžel mal pocit, že už ho žena nemiluje, lebo robí všetko čo jej na očiach vidí a ona mu ani nezaštopká ponošky. Jej jazykom lásky bolo zdieľanie. Nepotrebovala, aby ju manžel obskakoval, ale chcela si len tak večer spolu posedieť a cítiť, že k sebe patria. Jeho jazykom lásky boli služby. Nie nič veľkého, ale chcel vidieť, že jej na ňom záleží a že pre neho dokáže čokoľvek maličkého urobiť. Obaja sa snažili komunikovať, ale každý iným jazykom.
Záverom len doplním, že ďalšie dva jazyky sú dary a fyzický kontakt. Pravdepodobne budete rozumieť viacerým jazykom, ale obyčajne je jeden dominantný.
Vzťah treba vždy živiť láskou, inak sa vytratí....

---

dakujem za nazory, co sa tyka toho niecoho spontanneho - tak posledny rok nerobime nic ine - dovolenka, vylety na cely vikend ...
dlho som si myslel, ze to, ze zijeme vedla seba, spime vedla seba a vyhovujeme si ako dve spolubyvajuce osoby - ze to staci k vztahu - ale ako nahle zacne chybat fyzicky "jazyk lasky" (cize sex) - verte tomu ze laska odchadza ...
a tak to citim aj u nas ...

---

a rozpravali ste sa o tom spolu?? myslim ze keby ste si o tom pokecali tak sa to moze zmenit..hm?

---

rozpravali sme sa o tom x-krat ... , naposledy v sobotu vecer - a skoro sme dospeli k nazoru ze asi budeme musiet vyskusat zit chvilu oddelene - aby sme si uvedomili ako velmi toho druheho potrebujeme ... - to som navrhol - ale neviem ci je to az taky dobry napad ...

---

mozno vam to prospeje ...urcite to bude takze po tolkych rokoch zit oddelene...ale asi to bude pre vas to najlespie riesenie tak drzim palce

---

Vyžaduje to odvahu, ale dopadnúť to môže akokoľvek. Ale ak sa k sebe vrátite, budete obaja vedieť, že o to stojíte

---

neviem sice ci sa dokazeme k tomu odhodlat, ale dakujem - obom

---

Myslim ze kazdopadne potrebujete zmenu. Neviem ci prave toto je najlepsie riesenie ale ked vravis ze ste uz skusili vsetko mozne tak mozno prave toto vam pomoze. Dolezita je komunikacia. Porozpravajte sa o vsetkom, preco je to tak ako to je a co by sa dalo zmenit, atd. Mozno ani nebude nutne to odlucenie. Drzim palce! Dufam, ze to vyriesite.

---

Drzim palce...

---

a co tak nieco ako dieta, alebo este lepsie stena, resp. maciatko? vidim to na znamych, ktori mali krizu a vyriesili ju psikom. su uz starsi par, ktory je spolu 24 rokov, deti dospele, zaujmy rozdielne, no toto ich spojilo. a dalsia vec : spolocny sex. tiez to zabera. naplanujte si sex napr 2x tyzdenne a pokuste sa to dodrzat, aj ked sa vam zrovna nechce. skuste si najst v posteli seba, lebo pravdu ma ten, kto vravi, ze ked to neklape v posteli, vztah ide do haja...

---

Ahoj. Ja som vydata este len 7 mesiacov (prave dnes) a uz som musela riesit podobny problem ako ty. Po troch mesiacoch sme dospeli k nazoru, ze nemozeme zit spolu a napisali sme si ziadost o rozvod.
Ale potom sme si sadli a porozpravali sa. Uplne nezavisle ako dvaja kamarati, ktori sa stretnu na kave. Zistili sme, ze sa stale navzajom milujeme a nevieme bez seba zit. Prajem ti, aby ste aj vy dvaja zistili to iste. Aj sme si poplakali a aj teraz su stale obdobia, ked si povieme, ze koho sme si to zobrali, ale potom si povieme, ze nikto nie je dokonaly. Kazdy vztah je iny. Nechcem ti radit, aby ste sa rozpravali donekonecna, ak si uz nemate co povedat. Ale ked ste si nasli cestu k sebe vtedy, ked ste sa brali, tak je snad skoda zahodit tych niekolko rokov...ja odporucam vydrzat, aj ked so zatatymi zubami...Ozvi sa ako to dopadlo

---

...no asi by ste si mali dat od seba na cas pauzu...myslim tym byvat na chvilu oddelene. Ja som tiez uz riesila rozne problemy, kedze so snubencom byvame spolu v Anglicku a sme proste stale spolu, tak to naozaj niekedy lezie na nervy... Poviem ti tak, ze sme velmi na seba navyknuti, a vieme, ze ten druhy je tu pre nas vzdy ked to potrebujeme. Zazivame, ale aj previdelne, to co vy, ze tiez je to niekedy ubohe s milovanim...Ale napriklad vzdy ked ideme na dovolenku na SR tak sme kazdy zo svojou rodinou a po par hodinach si uz pisme sms a dohadujeme sa kedy budeme spolu...Urcite ten oddych jeden od druheho odporucam lebo tak najlepsie zistite, ci si navzajom este vlastne chybate alebo nie a ci sa hlavne milujete na zivot a na smrt.
Prajem vela stastia...a hadam sa veci obratia k lepsiemu

---

uf,je tazke v takejto situacii radit,mozno neuveris,ale podobny problem riesim v hlave aj ja.Sme manzelmi uz osmy rok,a mame aj dve krasne male deti,ale je tu to ale...je tu stereotyp,nuda,sex?to co je? predvlani sme mali obrovsku krizu,najprv sme sa snazili riesit to kludne,ale nedarilo sa to dlho,boli sme podrazdeny,niekedy mi vadilo este aj to ako prezuva jedlo.proste doslova alergia na partnera.Napisali sme si aj ziadost o rozvod,ale nikto z nas dvoch ju nechcel ist podat,preco?mozno to bol strach zo samoty,z takeho prazdna co by ostalo,keby jeden z nas odisiel niekam prec...Da sa povedat,ze sme sa milovali a neznasali navzajom.Dost dlho nam trvalo najst si opat cestu k sebe,polaskat sa bez toho,aby sme nemysleli na to zle co bolo,dokazali sme to a po urcitom case sa nam narodilo druhe dietatko.Ci to bolo spravne neviem,ale som stastna,ze mam svoje deti,a aj ked su v nasom vztahu niekedy hadky a teraz by som povedala,ze su castejsie,pozriem sa na deti a vsetko zlo je zo mna prec.Aj ked sa snazim byt mila,a vzorna manzelka i matka,mam niekedy pocit,ze stale nieje spokojny,preco?sama neviem,ale jedno viem,este jeden raz ,este jeden pokus zachranit nase manzelstvo,ale potom uz dost.Nechcem,udrzovat vztah umelo,pretoze by sme boli nestastny vsetci styria,a hlavne deti.Je mi jasne,ze aj keby doslo k rozvodu,budem sa snazit,aby deti mali vzdy velmi dobry vztah aj s otcom,ved oni nemozu zato,ak my dvaja nemozeme spolu zit.neviem,asi som ti nepomohla,skor som sa asi potrebovala vykecat,prepac,ale je mi trosku lepsie.Jedine,co ti chcem povedat je,ze nech to dopadne akokolvek vo vasom vztahu,drzim palce aby ste boli stastny a ako vravi jedno prislovie,vsetko zle je na nieco dobre...vela stastia

---

Tak z týmto súhlasím

---

Tak s tym sexom suhlasim. Ale dieta, pes alebo maciatko nevyriesi problemy!!!!

---

Je zarážajúce, ako dokážeme reagovať na danosti zmeny vzťahovej roviny medzi manželmi počas rokov. Dôležité je, aby ste mali jasno na akom stupni zrelosti je váš duch a vaše morálne hodnoty. Uvažovať o odlúčení a vzdávať sa toho, čo bolo dôvodom prísahy v zdraví i v chorobe, v šťastí i v nešťastí atď. po moju a tvoju smrť ...
Láska má rôzne podoby, manželstvo je disciplína ako každá iná, i sex treba brať ako súčasť bežného každodenného života a nedrásať si myseľ i nervy tým, že to už nie je také, ako to bolo pred rokmi. Nič nemôže byť také, lebo nám roky pribúdajú, s nimi skúsenosti a zmeny tela i ducha. Byť na vašom mieste, tak si položím zásadné otázky:
Myslel som to s prísahou vernosti a lásky až po hrob pred rokmi naozaj vážne?
Som schopný prijímať danosti každodenností také, aké sú, alebo nie?
Bol to pred rokmi iba ošiaľ zaľúbenosti alebo moja schopnosť niesť zodpovednosť za svoje konanie a myslenie?
Je toho viac, čo si musíte s partnerkou navzájom prediskutovať a objasniť a hlavne čo si musíte samí v sebe UVEDOMIŤ.
Manželia, ktorí sa navzájom naozaj milujú, nepotrebujú plno slov na prehlušenie ticha v miestnosti, dokážu totiť spolu mlčať a pritom si rozumieť a mať sa vo vzájomnej úcte.
Myslím si, nepotrebujete odlúčenie od seba, ani víkendovky, čo síce nie je zlé, ale nie je to ani riešenie. S najväčšou pravdepodobnosťou potrebujete urobiť si jasno a poriadok samí v sebe, s vašou osobnou mierou pre zodpovednosť, hodnoty, priority. Dávate si navzájom dostatok slobody na pohyb medzi ľuďmi jeden bez druhého, takže tu nejde o nedostatok spoločných chvíľ a aj osobnej slobody pohybu, ale o zrenie vášho ducha, ktorý ešte nedozrel k tomu, že manželstvo treba prijímať ako dar možnosti ZDIEĽAŤ s inou bytosťou svoje osobné prežívanie každodennosti, svoje pocity, vnímanie, chápanie, videnie atď. Manželstvo dáva možnosť dávať seba samého inému človeku a nečakať za to nič od neho, prosto ho milovať takého, aký je.
V tomto takisto potrebujete mať jasno, do akej miery ste schopní obaja kompromisov a nakoľko ste schopní obaja tolerovať svoje slabosti pováh, charakterov, zvyklostí, inakosti sociálnej, kultúrnej atď.
Pouvažujte seriózne o uvedenom, urobte si jasno v sebe a následne medzi sebou a spomeňte si na cieľ, aký ste mali, keď ste sa brali a prisahali si lásku s vernosťou.
Neradím zo zásady, tu ide totiž o niečo, čo môžete rozlúskať iba vy dvaja, no máte témy na popremýšľanie a ujasňovanie si toho, čo vo vás je, drieme, spí či prevažuje a je v aktívnom stave.
Držím vám palce a verte, raz oceníte to, že váš vzťah nie je vášnivý a závislý, hoci sa vám javí nudný. Toto je príprava na dlhú trať, a manželstvo je na dlhú trať, tak to nevzdávajte a nezabudnite si navzájom občas darovať kvietok, zapáliť si sviečky pri večery namiesto televízora a lampy...
Tak Vám Pán Boh pomáhaj!
Prajem Vám len to, čo si dokážete samí vybudovať a ku tomu veľkú hojnosť Božích milostí, aby ste stereotyp, ktorý je dôležitý pre osobnú sebadisciplínu (!) dokázali prijať a dospeli ste časom k naplneniu vášho osobného cieľa.
Kvôli tomu, čo vám píšem, chcela som vám to napísať, som sa musela zaregistrovať na tejto stránke.
Anežka

---

Môžem sa spytať? A uz si niekedy skusil to, ze budes pozerat na nu a na jej potreby, pocity, radosti, prezivania namiesto toho aby si pozeral na seba a len na svoje potreby? Myslim si, ze nielen manzelstvo ale celkovo vztah je o sebaoddavani, sebaobetovani a kompromisoch. Na to, aby si ty bol stastny, musis robit stastnym toho druheho. To sa netyka len dovoleniek a takych veci ako su dary. Ak ste si vyjasnili to, ze nechcete zit jeden bez druheho mate jedno velke rozhodnutie z krku. Teraz sa musite naucit zit jeden pre toho druheho. Co sa tyka toho sexu. Je vo vztahu dôležity, to nepopieram ale co keby nemohol byt? Keby prisli nejake zdravotne problemy? Vzdal by si sa jej? Ak vies, ze nie, problem nieje v sexe. Vies v manzelskej prisahe sa hovori v zdravi aj chorobe, v stasti aj nestasti a ked su spolu manzelia 40 rokov a ver tomu, ze maju aj problemy slovo pauza nieje riesenie. Nemozes si povedat - vyriesi to pauza. Nieste spolu 1 rok ale 8 rokov a to je uz nieco a myslim si, ze sa uz naozaj poznate. Skus zistit, co ju trapi a co ju nenaplna. Nie teba, ale ju...

---

Najhoršie je sa odcudzit, prestat spolu komunikovat, vas problem moze tkviet prave tu, 8 rokov nie je kratky cas a ak ste predtym zazili nieco podobne a chceli ste to vyriesit, asi ste nasli riesenie. skuste prehodnotit podobne situacie z predosleho obdobia a sadni te si k tomu a hovorte o tom. ani jeden z vas vsak sa nesmie zacat zduvat, nadavat a vytahovat stare veci popr. rodinu. a zacnite sa chodit bavit spolocne, mali by ste mat spolocných priatelov, znamych. v sexe treba mat predstavovost, skuste nieco co ste predtym nerobili, !!! iba vo dvojici!!!
good luck
smithy