---

Tento prispevok sa tyka asi vsetkych nas co zijeme daleko od nasich rodin.Ja neviem, ci to mate aj vy, ale mna obcas chyti poriadna"depka", ze som sa rozhodla odist tak daleko od domova.Hlavne okolo Vianoc a rodinnych sviatkov si uvedomim, ze to je tazke, ze chcem nielen pocut, ale aj vidiet moju rodinu a podelit sa o kazdodenne starosti a radosti.A tiez ked pridu deti, nechcem mame len posielat fotky, chcem sa s nou delit o vsetko co pride.Mate tiez taketo "chmurne" myslienky z ktorych vam je tazko?Ja to velmi prezivam uz roky a stale sa to nezlepsuje.Nie je to predsa jednoduche si "vziat rodica" k sebe za ocean.Ako to cele prezivate vy, co zijete daleko od rodin?-Prepacte, ze vytahujem take tazke temy, ale si myslim, ze taketo pocity budu trosku v kazdej z nas...
Tana

---

Ahoj Tani,

mas uplnu pravdu v Tvojom prispevku. Ten smutok prichadza hlavne okolo Vianoc a ak si za oceanom, tak je to este horsie, nemozes doletiet, kedy na Teba depka dolahne. Ja som v Taliansku, 1200 km od domova, ale citim sa podobne. Hlavne preto, ze doma nenechavam dvoch rodicov, ale jednu samu maminu. Sestru mam tiez "mimo" a tak sa spolocne stretneme raz za cas. (teraz na Vianoce som sestru videla po 8 mesiacoch). Na druhej strane som si vsak zvykla na talianske moresy a pomaly sa citim viac doma tu ako na Slovensku. Podobne ako TY rozmyslam o detoch (dufam, ze budu), aky budu mat vztah s ich babickou. Ako ich neodcudzit od seba kvoli tej vzdialenosti. Tiez si neviem predstavit "vziat rodica" k nam. Aj napriek dobrym vztahom s mojim milym, je to svokra. Podobne by som nechcela mat jeho mamu nasackovanu u nas doma na mesiace. A co potom, ked nahodou ochorie? NO ako vidis, su to vsetko nekonecne otazky a v nich sa tapam. Niekdey viac, inokedy menej, ale su tu. Odpovede na ne prinesie cas.

krasny den, Meg

---

Ahoj Tani,
tak ja byvam pri Londyne a teda to mam blizko k letiskam, keby ma to chytilo, ze chcem ist domov, ale aj tak to nie je lahke.Nemozem to zase financne zvladnut lietat si domov, kedy sa mi zachce, lebo by som robila len na letenky.
"Depku"mam pravidelne tak kazdy druhy den, alebo ked som sama doma, tak aj kazdy den, zalezi ako je na tom moj drahy s pracou.Mala si ma vidiet ako som plakala o polnoci na Silvestra!Nemohla som sa zastavit...Bola som v spolocnosti kamaratov, znamych, ale nemohla som sa preniest cez to, ze nemozem vybozkavat moju maminu a oca, sestry.Vtedy som si povedala, ze to boli prve, ale posledne sviatky bez nich.Dost, ze mi chybaju cez rok, nieto este cez Vianoce a Silvester!Uz teraz planujem buduce Vianoce a hlavne ich "letnu" dovolenku tu v Anglicku.Sestry som uz pozvala aby tu stravili svoje narodeniny - marec+ april, teda sa maju dohodnut, v ktory z tych mesiacov obe dojdu a budeme spolu aspon tyzden, dva.Ja ich idem sice teraz pozriet na mesiac, ale viem, ze uz po tyzdni po mojom navrate mi budu opat velmi chybat.
Mozno to znie sebecky a namyslene, ale ja som si uz velmi zvykla tak ako Meg byvat inde, ono sa neda len tak zahodit roky stravene v cudzine.
Gabika

---

Ahoj Tana,
ja sa citim presne rovnako,uplne si to vystihla.Snazim sa chodit domov kazdy rok na Vianoce,ale tohto roku to nevyslo,prvy krat.Nakoniec som to celkom zvladla a po uvareni svojej prvej kapustnice,som sa citila skoro ako doma.Nasim som stale dookola opakovala,ze doma je doma a tu atmosferu Vianoc vobec necitim.
Depka ma vlastne chytila tyzden pred sviatkami,ked sme s manzelom mali diskusiu o case rozbalovania darcekov.Normalne sa mi vyhodili slzy do oci a dookola som opakovala "vianoce su vecer",chcel totiz cakat az na rano.Sama som bola prekvapena,ze je to pre mna az take dolezite.
Bohuzial lietat cez ocean kazdy mesiac sa zatial neda a tak musim brat situaciu taku aka ja.
Obcas mam pocit viny,ze som svoju rodinu a krajinu "vymenila",tak vtedy vypisujem listy a nakupujem darceky,potom sa citim lepsie.

Zelam Ti aj vsetkym ostatnym co najmenej depiek a vela stastia v cudzich krajinach.
livia

---

Ahoj Livia,
aj ja kupujem darceky, este aj vzdialenym kamaratkam, lebo su mi take vzacne ked ich vidim za ten kratky cas ked som doma a zvlast po dlhom case.
A ja som Vianoce oslavovala s balikom od rodicov a sestier 24.12.vecer(tradicne o 18:00,po tom ako som si vysmazila rybu a uvarila hribovu polievku) a 25.12.rano som odbalovala darceky s drahym a od draheho + jeho rodicov a mala morku.Takze zase na druhej strane to az take zle nie ke, mame dovod oslavovat Vianoce 2x!!!:)
Ale aj tak je doma len doma...Neviem si predstavit, ako sa vzijem do anglickych Vianoc do konca mojho zivota, ja ich asi fakt budem kazdy rok oslavovat 2 dni!:)
Gabika

---

Ahoj Gabika,
mas pravdu s tou oslavou pocas dvoch dni,my sme to vlastne tiez tak mali,nechali sme si cosi aj na rano.Ja som vsak dost Slovensky zalozena a pretlacam svoje zvyky,kde sa da.Asi obcas ludom aj leziem na nervy,ale co uz mam robit.Vsetci uz teda vedia ake je Slovensko uzasne.
Dobry napad a kompromis je asi sklbit zvyky dokopy,ci uz cez sviatky alebo aj mimo nich,takze KOMPROMIS.
pa livia

---

Aj ja sem pretlacam nase zvyky, kde sa da. Vianoce sa vsak pokusim oslavovat vzdy doma ( na SK), nech deti poznaju co je to super sankovacka. Livia, vystihla si ten pocit viny, ten mavam aj ja. Ale ked som doma, sialene mi zase chyba Taliansko. Ved po prichode z Vianoc som sa vrhla na cestoviny. :-))
Tu darceky nosi Santa Lucia, 13.12.. Tu som vsak zrusila, zaviedla MIkulasa do ciziem a stedrovecernu veceru s pozornostou pod stromcekom. Teda nasa klasika.
AHojte, Meg

---

Caute dievcata.
Uplne zo vsetkymi suhlasim - nie je nikde tak dobre ako doma! Ja som v Anglicku uz skoro sedem rokov a aj tak som na novy rok plakala ako male decko. Vazne som bola asi detinska - myslela som ze mama sa priliz dobre bavi tak mi ani neberie telfonat a namiesto toho boli linky preplnene a nej to nezvonilo. Ale aj tak emocie ma premohli a plakala som ako nikdy predtym. Naposledy som bola domov pred styrmi rokmi. Od tej doby kazdy rok ma niekto z rodiny pride pozriet sem. Je to rovnako tazke ako to bolo prvy mesiac co som bola prec. Nechcem vas strasit s tym ze sa nezlepsi. Myslim ze casom si vsetky na to zvykneme; nuz co sme si vybrali to mame teraz je neskoro nad tym lamentovat. Ale ked ma depresia premoze (mna raz za mesiac ved to poznate) tak mi zdravi rozum moze hovorit ako chce aj tak mi to nepomoze. Moj priatel sa s tym uz chudak naucil zit.
N

---

Caute dievcata.
Uplne zo vsetkymi suhlasim - nie je nikde tak dobre ako doma! Ja som v Anglicku uz skoro sedem rokov a aj tak som na novy rok plakala ako male decko. Vazne som bola asi detinska - myslela som ze mama sa priliz dobre bavi tak mi ani neberie telfonat a namiesto toho boli linky preplnene a nej to nezvonilo. Ale aj tak emocie ma premohli a plakala som ako nikdy predtym. Naposledy som bola domov pred styrmi rokmi. Od tej doby kazdy rok ma niekto z rodiny pride pozriet sem. Je to rovnako tazke ako to bolo prvy mesiac co som bola prec. Nechcem vas strasit s tym ze sa nezlepsi. Myslim ze casom si vsetky na to zvykneme; nuz co sme si vybrali to mame teraz je neskoro nad tym lamentovat. Ale ked ma depresia premoze (mna raz za mesiac ved to poznate) tak mi zdravi rozum moze hovorit ako chce aj tak mi to nepomoze. Moj priatel sa s tym uz chudak naucil zit.
Na druhej strane dufam mame vsetky nejake vyhody v dohlade. Uz aj na slovensku sa daju kupit letenky za 999,-Sk. Aspon teda to anglicka je to tak. Treba ich zajednat 6 mesiacov dopredu agentura Malko Polo - maju aj web stranku tak sa pozrite. A aj telefon je fantasticky vynalez za ktory som osobne ja velmi vdacna. Volam domov 2 az 3 krat za mesiac. Planet Talk - pozrite si web stranku.
Dufam ze vam to trosku pomoze. Mel

---

Ahojte kocky,

takisto s vami uplne vo vsetkom suhlasim - doma je doma. Ale uz sa to zlepsuje, na zaciatku ked som prisla do BE (3.5 roka spat) to bolo ovela horsie (nevedela som rec, nikomu nerozumela-holandcina...), aj teraz mam sem tam depresiu ale moj drahy sa snazi a chodime na SK tak casto ako sa len da a zatial sa podarili aj kazde vianoce. Ako to bude, ked pridu deti, si neviem absolutne predstavit, hlavne ked budu skolopovinne a nebudeme moct odist na SK kedy sa nam zachce ako teraz.

Prajem Vam vsetkym stastny novy rok 2004, hlavne aby nam den D vysiel, ako si ho predtavujeme

Petra

---

ahojte,

ja som z domova prec uz 13 rokov a depky som mala celych prvych 8 rokov.cim castejsie som chodila domov tym to bolo horsie...do zahranicia som odisla s predstavou :zarobim si,naucim sa rec vratim sa domov najdem si dobreho slovaka a budeme mat kopec deti... splnilo sa mi vsetko az na toho slovaka a kopec deti a nevratila som sa:-)))kym maly nechodil do skoly chodila som domov skoro kazdy mesiac,teraz sa to obmedzuje na 1 krat v roku.vianoce sme vzdy tu a kazde preplacem,nie zeby sme si ich neurobili pekne,ale chyba mi mamina kapustnica a zivy kapor vo vani...ked si predstavim ,ze pred par rokmi som nad tym ohrnala nosom a nasi mi pripadali divni ,pretoze trvali na tradiciach-otcov prihovor,spolocna modlitba,peniazok pod obrusok...dnes sa smeje syn na mne a ohrna nosom ked trvam aspon na tej modlitbe...
nic mi tu nechyba,mam najlepsieho muza na svete,vsetko co som chcela- iba ked si chcem zaspominat na studentske casy ,alebo na skolku nemozem spontanne zavolat kamoskam a povedat podme na kavu...cize dvihnem telefon zavolam kadekomu s kym sa mozem porozpravat v slovencine a vdacim manzelovi ,ze ked zbada telefonny ucet neprevracia ocami:-)))alebo sedim pred pocitacom a vypisujem prispevky na rozne fora ako teraz...ma

---

Mila MA,
teda velmi si ma nepotesila, ze sa to nezlepsuje.Pomaly som na to zacinala prichadzat aj sama,ked odchod z domu bol z roka na rok tazsi.Moji znami mi tiez hovoria,ved si si tam uz zvykla,zivotnym stylom ano,ale psychicky velmi nie.
Ale tie fora pomahaju,nie?
PS:Moji kamarati sa na man tiez divne pozeraju,ked letim za vsetkym,drevenym,ci keramickym zo Slovenska,alebo zbieram kamienky okolo jazier.
Pa Livia

---

Veru tie fora pomahaju!Prve co rano robim, ked sa zobudim je, ze zapinam pocitac a kontrolujem svadba.sk...Mali ste vidiet aka som bola smutna, ked tam cez Vianoce neboli nove prispevky!!!Moj drahy mi uz nejedenkrat zo srandy povedal, ze Vas lubim viac ako jeho!
Gabika

---

MA ma pravdu v tom ze cim menej ides domov tym menej ti to chyba. Ako som uz povedala ja sa citim lepsie ked rodina pride sem za mnou. Aspon nemusim za slusnosti navstivit kazdu tetu ci stryka s ktorymi si aj tak nemam co povedat len aby som ich neurazila...
A este s Vianocmi mi to robime tak ze kazdy druhy rok su slovenske. 2002 som pekne urobila kapustnicu, salat a rybu. Nebol kapor ale som upiekla lososa a kazdemu sa to hrozne pacilo. 2003 sme mali anglicku tradiciu a tento rok na vianoce pojdeme spolu aj so svokrou na slovensko. Inak pred 2002 som robievala aj slovensku veceru 24eho aj anglicku 25eho a vzdy som skoncila prejedena.

GABIKA, diky za tvoju vernu lasku - ha ha.

Mel

---

Ahojte kocky,
ja som na tom sice trochu inac ako vy, ale... v nasom vztahu som si vzdy myslela, ze to budem ja, kto bude musiet vsetko opustit a zvyknut si na zivot daleko od domova, ale okolnosti sa vyvinuli tak, ze to bol moj drahy, kto prisiel sem za mnou. Ma tu dobru pracu a mame jeden druheho, ale poviem vam, ze zaciatky boli hrozne. Clovek, ktory bol vzdy obklopeny kopopu priatelov mal zrazu len mna, ked sa chcel porozpravat, alebo mal nejaky problem. Nemohol len tak zbehnut s kamaratmi na pivo, pokecat. Videla som ako strasne mu chyba aj rodina. Najcudnejsie boli Vianoce s nasou kapustnicou, opekancami a rybou a darcekmi 24.12. Uvedomila som si to az tento rok, lebo buduce Vianoce sme sa rozhodli stravit u nich a on uz odteraz rozprava ako sa straaaaaasne tesi na moriaka a vsetko okolo toho.
Chcela som tym len povedat, ze situaciu maju tazku obaja, nielen ten, co opusta domov. Niekedy som sa citila taka smutna, ked som si predstavila co asi preziva... a bezmocna, lebo som mu nemohla nahradit vsetkych jemu blizkych ludi. Hoci on hovori, ze ano.
Vianoce sme sa rozhodli travit raz tam a raz na Sk, pokial to bude mozne. Zvyky, jedla, na to vsetko sa da najst kompromis, ale prostredie a ludia,kazdodenny zivot, to je ine. Navyse,priatelov, s ktorymi sa poznas odmalicka, mate spolocne spomienky a zazitky si v dospelosti nenajdes.
Tak to bola moja uvaha o zmiesanych partnerstvach...dufam dievcata, ze som vas nerozosmutnila, moj drahy je tu 4 roky a citim, ze sa to postupne poddava. Ma svoj okruh znamych, priatelov... a je to znova on. Nie je to lahke ked sa daju dokopy 2 ludia z roznych koncov sveta, ale ked maju jeden druheho a mozu sa na seba spolahnut, da sa prekonat vsetko:)
Vla

---

AHoj Vla,
tak to bol naozaj zaujimavy pohlad z druheho konca. Ja si tiez uvedomujem ako mojmu milemu niekedy leziem na nervy, ked neviem premoct smutok za domovom v niektorych situaciach. Nastastie to empaticky pochopil a tym celu situaciu zjednodusil. Zobral to humorne a vzdy mi hovori, "neviem, co budes robit Ty ..(vtedy ci vtedy), ale ja idem za mamickou na Slovensko". Ked sme rozmyslali o nasej buducnosti, sam navrhol, zeby sme sli zit na Slovensko, kde sa mu paci. Aspon na par rokov. Uz si aj zacal aktivne hladat zamestnanie, ale potom prisla lepsia moznost z Talianska a OBAJA sme sa rozhodli pre Taliansko. Ten, co ostava doma, si musi vsak uvedomit cenu toho, co partner plati svojim odchodom. Ja som kompenzovana Albertovov tolernaciou a ustretovostou, ked ta depka na mna pride. Dufam, ze nam to tak ostane nadalej. Nepoznam tu ziadne slovenky v okoli, aj som reagovala na krajansky klub, ale akosi ma odignorovali. Situacia sa vsak v moj prospech velmi zlepsila, ked som sa dostala opat do skoly, kde som stretla kopec dalsich priatelov a niektorych i s podobnym osudom. Takto nekoncentrujem celu svoju pozornost len na ALberta a pomaha to i mne i jemu. Velmi si tym uvedomujem, ake je dolezite mat vlastnu soc. siet.
A ako Ty Vla? Do buducnosti mas plany odist s manzelom na juh alebo ostanete na SK? Naucila si sa aj TY jeho jazyk? Ja som uz dokazala aj casovanie slovies :-)), ale vsetko sa to vyparilo :-((, akurat inhobbok (?) si pamatam.

pa, Meg

---

Ahojte vsetky smutne,

nemam sice manzela zo zahranicia - obidvaja sme Slovaci, ale ked dostala vyhodnu ponuku na pracu zo zahranicia, tak sme to posudili a rozhodli sme sa, ze pojdeme von obidvaja. Nebolo to lahke, pretoze on je dost pracovne vytazeny a ja som "zienka v domacnosti". Je vsak velmi chapavy a velmi mi pomaha. Dost tazke je aj to, ze rodicia aj brat pracuju v zahranici, a tak je dost problem sa stretnut. Paradoxne to vsak najtazsie bolo teraz na Vianoce aj ked som bola s rodicmi. Manzel totiz musel pracovat aj na Vianoce a domov priletel az 25.12. vecer. A tak som pri stredrej veceri sedela sice s rodicmi ale bez manzela. Je to o to tazsie, lebo cakame nase prve babatko. A este mi teraz lekarka zakazala letiet a tak musel ist naspat sam. Snazime sa o riesit aspon tym, ze pride raz za mesiac domov. Babatko je pre nas prvorade, ale nie je to lahke - takto kazdy inde. Na telefonoch asi zbankrotujeme. A rodicia su zase prec. Takze je kazdy niekde inde a sam. Verte mi, ze je lepsie ked mate aspon svojich milacikov.
Ak si chcete pokecat po slovensky, tak mi mozete napisat na henrieta@inlan.sk

Vela sily a drzte sa.

---

Ahoj Meg,
uvidime, co nam zivot prinesie, zatial sme tu, ale nevylucujeme, ze to tak nebude vzdy...zhodli sme sa na tom, ze najdolezitejsie je, ze sme obaja ochotni odist do krajiny toho druheho. Dolezite je rozhodnut sa spolu, tak aby sme boli s tym uzrozumeni obaja.
Ten zvlastny jazyk...hmmm, dost rozumiem, sem tam aj cosi poviem, ale v podstate som nikdy nebola nutena sa ho naucit, pretoze v ich rodine sa hovori takmer len po anglicky. Keby sme zili tam, urcite by som s tym pohla viac, nie kvoli potrebe, ale len z vlastneho zaujmu. Niekedy ma to aj laka, ist zit k moru, mam to tam velmi rada, mam tam priatelov a teraz uz aj druhu rodinu:)
Uvidime, co prinesie zivot!
pa
Vla

---

AHOJ MEG,
napíš mi prosím na mail valentine1@libero.it, ak by Ťa to potešilo, dám Ti tel. číslo mojej kamošky, ktorá žije v Miláne. Možno by ste si mohli pokecať, resp. stretnúť sa. Aj ona sa cíti dosť sama v MI.
Viki

---

Ahojte baby,
zelam Vam vsetkym nadherny a uspesny rok 2004.
Ja

---

cudujes sa ked nic ine nemas na praci ??

---

Ahoj Mel,
to s tymi letenkami za 990 Sk nie je az take jednoduche, asi si s tou let. spolocnostou neletela :-) Reklama je super, ale tych 990 Sk je za jednu cestu bez letiskovych poplatkov, a len ak mas stastie a na vybraty termin su tie najlacnejsie letenky volne, co vacsinou nie su dlho dlho dopredu.
No to len tak na okraj :-)) ze nie je vsetko take super ako to vyzera na prvy pohlad.
linda

---

To je pravda, s letiskovymi poplatkami vyjdu okolo 2000 sk. Ja som ich teraz objednala na Velku noc a na jun, za ten najnizsi poplatok 990sk +. Som ale rada, ze taka moznost tu je, pretoze to takto vyjde lacnejsie ako autobus, ci vlak z milana. Pri spontannom rozhodnuti ist domov, mi vsak velmi nepomozu (250 euro + za jednu cestu).
Meg

---

Linda viem ze tam su aj poplatky. Ja momentalne budem chciet letenky az na august a potom az na vianoce tak sa to dufam bude dat. Aj s tymi poplatkami sa mi to stale hodi lebo kupovat to z anglicka su najlacnejsie za 5050,-Sk. Ale dik ze si ma varovala.
Meg mas pravdu da sa to len ak si cestu planujeme ale ja v praci aj tak musim povedat 3 mesiace dopredu ked chcem dovolenku. Mel

---

ako mame baby,
zelam pekny vikend