---

mna z toho ideporazit, vybavujem svadbu a na vsetko na co sa ho opytam, mam odpoved len "ako chces zlaticko, sprav ako myslis a podobne"
ide ma roztrhnut!!!
chapem, ze chce, aby som mala svadbu taku, po akej tuzim, ale toto ma vytaca!!!!

---

ja som mala presne to iste, moj (uz) manzel skratka na vsetko povedal, aby som si spravila po svojom, aby sa to mne pacilo. jedine, na co si povedal svoj nazor bola svadobna torta - bolo mu uplne jedno, aky bude mat tvar, formu a farbu, ale jedno poschodie MUSELO byt cokoladovo-cokoladovo a este neviem kolkokrat cokoladove a potom bol spokojny. a este obrucky, pretoze s niektorymi vyzeral fakt ako "4%-ny" :-) a kedze obrucku chcel nosit (a po polroku este aj stale nosi - je na nu hrdy :o) ), musel sa k tomu vyjadrit...
nepomohla som si, tak som sa radsej prestala rozculovat. mam taky pocit, ze chlapom na tom skratka az tak nezalezi, hlavne chcu, aby sme my boli spokojne a stastne.
silvia

---

u nas to je zase takto, ked sme u nas doma (byvame spolu v podnajme), tak jeho odpovede na vsetko su : urob ako chces, suhlasim. Ale ked prideme ku buducim svokrovcom, tak zmeni nazor a zacina rozpravat: vies, mohli by sme nad tym pouvazovat, celkom sa mi ten napad pozdava. A mna vtedy ide porazit. A tak som to vyriesila asi tak, ze si vypocujem ich nazor, nepoviem na to nic a robim a planujem si vsetko po svojom, lebo viem, ze ked prideme domov zase da za pravdu mne.
Zuzana

---

Nuz, co uz narobime, chlapi su uz raz taki. Toho mojho tiez nezaujimaju take veci ako dekoracia a ine malickosti, ale oblek sme vyberali spolu (musel sa mi pacit a jemu dobre sediet-on chodi tiez rad so mnou na nakupy, co sa oblecenia tyka, v tom je bajecny chlap), ukazala som nu internete rozne druhy svadobnych siat a on mi povedal, ktore sa mu pacia a ktore nie, takze teraz mam predstavu, co si mam skusat. Prstienky sme vybrali tiez spolu (zatial len podla katalogu zlatnictva), mali sme rovnaky vkus. Salu (v hoteli)na hostinu ideme tiez omrknut spolu a otestovat jedlo, na tom mu zalezi. A zvysok ako torta, zakusky, dekoracia, oznamenia...to nechava na mna, ja mu len ukazem, co som vybrala a on to ohodnoti, ale nie vzdy so vsetkym suhlasi.

Petra

---

No, ohladom svadby mi na vsetky otazky odpovedal len:"that sounds brilliant"!-to znie suprovo a tak som mu prestala vsetko hovorit a az som ho postavila pred hotovu vec, ze svadba nebude a basta.A uz to neznelo briliantne...hi
Co sa tyka zariadovania domceku, tak ked som napr. odchadzala na Slovensku, tak som podavala na policky decky, kvety atd.a obdivoval ake je to krasne, avsak ked som sa vratila z navstevy na Slovensku, vsetky decky aj kvety boli prec.Takze mi klamal do oci, vobec neprejavil svoj nazor, len sa pretvaroval.A preto ho niekedy tak neznasam!
Gabika

---

Gabi,

napisem ti e-mail.

Petra

---

Gabi,
ako dlho sa poznate? A...velmi vaham ci ti to napisat, ale si si ista sa ze s tymto clovekom
chces stravit zvysok zivota? Predstav si vas dvoch
o 10 alebo 20 rokov, pri vychove deti, a tak.
Az ma zamrazilo ked si napisala ze preto ho niekedy tak neznasam. Je ine byt na toho svojho nastvata. Citala som si aj to co si pisala v prispevku hadka o peniaze a to mi len doplnilo ten cudny pocit.Vo vztahu je dolezita aj otvorenost a uprimnost. Ak ti klame o blbostiach, co potom o dolezitych veciach...
Prepac mi, ak som sa ta dotkla. Nepoznam vas ani vas vztah, je to len moj malicky dojem z toho, co som si precitala.
Vla

---

Vla,
diky za uprimnost.Nemam sa za co urazit, tu sme na to, aby sme si otvorene a uprimne povedali, co si myslime.Pozname sa rok a pol.A popravde, nie som si ista, ci s nim chcem stravit zvysok zivota.Ja si pripadam byt ta jedina v nasom vztahu, kto je v nom otvoreny.Velakrat sa mi stava, ze z neho doslova musim vsetko tahat ako z chlpatej deky.
Gabika

---

Petra,
diky moc, uz som si ho precitala.Stastne a vesele a ozvi sa po Vianociach!
Gabika

---

Ahoj Gabi,

zelam Ti vela stastia pri rozmyslani ako dalej, daj pritom aj na svoj vnutorny pocit a intuiciu!
Stastne a vesele!
Vla

---

Gabika,
už máte stanovený termín svadby? Z čitania tvojich príspevkov mi nabehli zimomriavky. Načo si chceš brať takého človeka, ktorý ti nevyhovuje? Nechápem tvoj postoj.
Čitateľka

---

Ahoj citatelka,
termin sice stanoveny bol, ale som mu povedala, ze svadba nebude, nic nie je chvalabohu zaplatene a v prvom rade mam velke obavy, prave preto tu chodim pre radu.Ja praveze vaham si ho vziat, vies.
Gabika

---

Ahoj Gabika,

niečo podobné som pred svadbou prežívala aj ja... Pár mesiacov pred ňou ma veľmi ponižil pred jeho matkou a dlho som to predýchavala... Týždeň pred sobášom sme sa tak pohádali, že som bola schopná svadbu zrušiť... Veľmi som prehodnocovala, či je to naozaj ten pravý... Niežeby mi klamal, no nezastal sa ma, ako svojej nastávajúcej manželky a tiež vo svojich názoroch bol dosť labilný... Stálo to veľa hodín diskusií a vzájomných konfrontácií... Môžem Ti povedať, pomohlo to... Nevravím, že sa radikálne zmenil, no pochopil moje pocity a snaží sa zlepšiť... Aj ja som pochopila jeho reakcie... Vychádzalo to z jeho rodiny a vzťahov v nej... Nakoniec sme sa zobrali a nebanujem... Je veľmi starostlivý manžel a tie menšie rozpory sa vždy vyriešia... Nechcem Ti dávať nejaké zaručené recepty, no v mojom prípade pomohla vzájomná komunikácia a pochopenie pôvodu a dôvodu jeho správania... Obojstranná úprimnosť je však nevyhnutná...
Držím Ti palce

Janina

---

Ja som na zaciatku vybavovania svadby tiez ziadny nazor z mojho nastavajuceho nemohla vypacit. Tak som na to isla z opacneho kopca. Nasla som obrazky vsetkeho co treba z tych najhlavnejsich veci ale vsetko bolo aj podla mojho vkusu prehnane a ukazala som mu to. Tak sa zhrozil ze ci sa chcem len ukazovat a preco som zrazu taka extravagantna. Tak ho to nakoniec donutilo mi povedat co a ako. Momentalne trva na tom ze on vyberie obrucky tak ja som mu dala zoznam co sa mi priblizne paci a co nie. Tortu si tiez diktoval cokoladovu, svadobne oznamenia mi dokonca pomohol urobit nielen vybrat a o jedlo sa tiez zaujima lebo on ma slovsku kuchynu strasne rad.
Mel

---

Ahoj Janina,
mozno to aj niekedy beriem prilis vazne, ale no, vies ako, bojim sa.Akonahle si v niecom nebodneme, tak mi stiahne zaludok a uz mam v hlave rozvod.A preto sa stale pytam, ci tieto hadky su bezne, alebo je to len medzi nami dvomi.Zatial tu dievcata pisali, ze aj oni sa hadaju, takze je to pre mna trosku povzbudenie, ale aj tak sa este stale bojim.Ked z neho nieco dostanem, tak pochopim, preco to alebo to urobil, alebo povedal tak, ci onak, avsak sam mi to nepovie a to ma znepokojuje.
Gabika

---

Dobry tah Mel,
asi to budem musiet aj ja nejako tak urobit!(ak ta svadba bude)Poviem mu, ze sa mi pacia ako svadobne saty nejake tyrkysove a svadobna torta bude z melonu apod.a hadam sa vyjadri :)
GAbika

---

Gabi, myslím, že každá z nás aj keď to možno neprizná, sa bojí. Napriek tomu, že máme za sebou nejaký ten mesiac - rok chodenia, vziať si niekoho na celý život, to je o inom... Tiež som sa bála... Stále som mala pred očami moju staršiu sestru, ktorá je už dosť dlho v zlom manželstve - čo keď tak dopadnem aj ja????? Neustále som o všetkom uvažovala a rozoberala...Taktiež mi nič nehovoril. Ale je to o tom, kto spravý prvý krok. Keď som sa zaťala - a viem to fakt poriadne - došlo mu, že sa niečo deje... Začali sme jednotlivé situácie rozoberať a komentovať naše reakcie... Neobišlo sa to bez obojstranných sĺz, no prinieslo to efekt...
Vieš, uvedomila som si, že napriek tomu, že už nie som v puberte, túžila som po rozprávkovom princovi a priznám sa, nabila som si ksicht...:o) Už sme dva mesiace manželia a stále zisťujem nové a nové veci o mojom najdrahšom... Spolužitie dvoch ľudí nie je vždy ideálne... Je však potrebné komunikovať. Komunikácia je základ... Muži nemajú potrebu komentovať a vôbec rozprávať o svojich činoch... Problém je v tom, že my máme iné myslenie ako oni. Preto treba o tom hovoriť.

Do kelu, už sa cítim ako v predmanželskej poradni... Prepáč, končím

Janina

---

Len si davaj pozor aby ti na to tiez neprikivol.
Ja som tak vymyslala ze svadobna torta bude v tvare zamku (naozaj sa mi to vsak paci) a ze na hlave budem mat korunku - nie celenku s kvetmi ale korunku ako princezne v rozpravkach mavaju. Tak som to vazne myslela ze som si ju aj urobila, ha! A vies co je sranda ze sa mu odrazu zacali pacit normalne zavoje.
Mel

---

Vies Gabi, este ma napadlo ze asi naozaj kazda z nas ma okrem radosti zo svadby aj sem tam nejaky tien obavy, hlavne kvoli tomu ze vidime okolo seba tolko nefunkcnych a nevydarenych vztahov. Ale hadat sa je naozaj normalne. Ved sme dvaja rozlicni ludia, s vlastnymi nazormi, predstavami a tak. Vydarene manzelstvo neznamena manzelstvo bez hadok a len si tak hrkutat ako v rozpravke a hovorit si ano milacik a nie milacik, ako chces drahy. Klucom ku stastiu je komunikacia, ako to tu uz tolkokrat odznelo. A byt k sebe otvoreni a uprimni.
Vla

---

Mila Gabika,
rada by som, aby si si precitala aj moj nazor na Tvoju svadbu-nesvadbu.

Je sice pravda, ze nevesty mavaju strach a hadky partnerov su normalne, ale nespoliehaj sa na to pri svojom "ano". Spolahni sa na svoje vnutorne pocity a vyckaj. Mozno sa nechces ani rozist, ani vydat. Podla mna nemusis ani jedno - vyckaj, kym budeme v EU a potom mozes veselo v Anglicku pracovat. Dovtedy mas 5 mesiacov na to, aby si si oprasila svoj zivotopis, prelozila vysvedcenia, zohnala povedzme referencie od Tvojho predosleho zamestnavatela v UK, ak ich nemas (bude sa to hodit, ak si od nich odisla v dobrom), nastudovala v kniznici najlepsie formulky pri pisani "cover letter" a pripravila si nejaky zakladny list, ktory budes podla potreby obmienat. Dobra priprava nieco trva. Potom mozes zacat hladat vhodne pozicie, aby si ziskala prehlad co je momentalne v ponuke, co mozes ocakavat a nieco uz aj rozposlat. Cele im to vo firmach nejaku dobu trva a kym bude cely vyberovy proces u konca, bude aj ten maj...

Mozes len ziskat - uistis sa, aky je vlastne vas vztah. Budes sebestacna, nielen financne. Tvoja psychika urcite pookreje, lebo budes pracovat, realizujes sa, stretnes novych ludi. By si neverila, aky to ma vplyv na vztah. Mozno tato zmena a "ina" kazdodennost, ked budes pracovat i Ty, ovplyvni vas vztah negativne, ale hoci sklamana, aj tak by si vyhrala - bola by si totiz slobodna! Rozvod by bol ovela komplikovanejsi. A ak to pojde dobre, vydas sa, ale uz bez strachu...

Mozno to nie je nic nove, ale nedalo mi nenapisat Ti, lebo ma toto riesenie napadlo hned, ako som o Tvojich problemoch citala. Zelam Ti vela stastia.

Ahoj, Tatiana

---

ahoj gabika,precitala som si tu prispevky ohladne tvojej neistoty a mam pocit,akoby medzi vami stala akasi bariera v komunikacii.vies,ak ti mozem troska poradit,myslim,ze by ste sa mali porozpravat na rovinu.aspon budete vediet,komu sa co paci,nepaci a kde je ochotny ustupit ci na com mu vobec nezalezi.
ja to volam vo vztahu,ze nebucham dverami,lebo ak raz nimi obrazne buchnem ci uz ja alebo frajer,nemuseli by sa dat otvorit.nehovorim,ze sa nehadame,my sme teda dost dymanicky par,ale aspon sa precisti vzduch a vzdy len po urcitu hranicu-k veci,nevytahujeme stare hriechy,kto co neurobil ci urobil,povedal alebo nepovedal.a najma,ak je problem,riesime ho ked je aktualny,resp.ked sa na to citime.uz bolo par hadok,ked sme boli horuce hlavy,ale radsej sme si dali cas,aj ked tomas chcel riesit veci hned,ja sa musim na to pozerat s odstupom,aby som nepovedala nieco,co by mohlo boliet a co by sa nedalo vziat spat.
verim,ze nedorozumenia vo vztahu su ako smeti,ked ich nezahodis poriadne do kosa,len tak pohodis na cestu,zachvilu bude okolo teba riadny neporiadok a ty nebudes vediet,kde zacat upratovat,potom sa moze stat,ze ti tie smeti popadaju na hlavu a uz sa nebude dat nic robit.
myslim,ze ziadny vztah nie je jednoduchy,najma nie manzelstvo,ale ked ti za to stoji,oplati sa bojovat.a ak s nim chces skutocne ostat na cely zivot,tak sa nemusis bat ani pohadat.v dobrom aj v zlom.verim,ze sa to urovna a pri par pravidlach a urceni mantinelov,odkial kam ste ochotni ist a co tolerovat sa da v pohode fungovat.pekne sviatky.LL

---

mila gabika,

ja som len jeden krat v zivote nedala na moj siesty zmysel a nevyplatilo sa to.moj prvy manzel bol asi taky ako ty opisujes tvojho nastavajuceho.nieco mi nasepkavalo neber si ho,mala som stale taky blby pocit,jednoducho som si nebola ista ci je to ten pravy.rozum mi ale vravel-zober si ho a tak sme sa vzali-po troch rokoch prisiel rozvod.cele tri roky som sa snazila o komunikaciu-on urcite nebol zly clovek -ako priatelia by sme si boli dobre rozzumeli ,ale na cely zivot to nestacilo-niekedy sa stretnu ludia ktori jednoducho k sebe nepatria.pri mojom terajsom manzelovi som sa rozhodovala len srdcom-citim ze je to ten pravy a chcem s nim prezit zvysok mojho zivota.niekedy je lepsie v dvojici vsetko prehodnotit a porovnat co vlastne obaja ocakavaju od buducnosti,ako si ten vztah predstavuju a ak su velke rozdiely je podla mna lepsie sa rozist kym nieje neskoro.m