---

Ahojte kocky,
tak uz to mam aj ja za sebou. 30.8.2003 som vstupila do stavu manzelskeho :-) Vsetko dopadlo uplne skvele, akurat to vsetko ubehlo straaaasne rychlo.
Aj nam sa stalo dost nepredvidatelnych udalosti ako som citala v prispevku u Janky z MT. Sestra, ktora zije v Prahe po prichode zistila, ze doma zabudli tasku, v ktorej boli dost dolezite veci, tak sa pre nu musel svagor v piatok vracat, cize absolvoval cestu do Prahy a spät. No a v sobotu moja druha sestra nevedela najst kluce od svojho auta, v ktorom mala viezt zenicha. Nasla ich az v nedelu rano :-)
Takze aj u nas to bolo pestre, ale na moje prekvapenie bol klud, ziadne velka nervozita.
Chcem odkazat vsetkym dievcatam, ktore to este len caka...vychutnajte si tento den maximalne ako sa len da, vsetky starosti a stresy hodte za hlavu a uvolnite sa.
P.S. Uz som dala nejake fotky na webshots, takze sa mozete mrknut...je ich zatial len zopar, urcite pribudnu dalsie.
http://community.webshots.com/user/benyna

---

peknučké fotky, Katka, ozaj. fajn teším sa, mna to čaká za mesiac necelý, 27,9, takže všetky rady beriem a prijímam.
dúfam že každému nadelím starostí aby som sa ja ničím nemusela zaťažovať.
Ani

---

Ahoj Katka,
blahozelam!!! ;o) Som rada, ze komplikacie sa aj u vas stastlivo vyriesili a ze ste mali krasnu svadbu. Fotky su nadherne, bola si krasna nevesta, taka jemnucka. Kde ste mali obrad? Aha, v galerii.. pekne to tam vnutri vyzera. A vy dvaja vyzerate taki stastni! ;o)
Zelam vam vsetko dobre do spolocneho zivota, vela, vela lasky!!!
Jana z MT

---

Ahoj Janka,
dakujem a aj ja Ti zelam vsetko len to naj naj, hlavne krasny a spokojny zivot...uz sa neviem dockat vasich fotiek :-)
Katka

---

dúfam že každému nadelím starostí aby som sa ja ničím nemusela zaťažovať
Ani, tak toto sa snaz do bodky vyplnit. Ja som nejake veci posunula na sestru, sesterku, krstnu mamu a vela mi pomahali aj nasi, ale kedze z druhej rodiny sa mi nik nenukal (musim sa priznat, ze mam z nich pocit, "chceli ste velku svadbu? tak sa starajte!") a ja sa s nimi malo poznam, aj tak toho ostalo na nasich pleciach dost. Miestami som mala pocit, ze sa staram o male deti a nie o dospelych ludi a ze kazdy sa na svadbe bude bavit okrem nas dvoch, pretoze sme ich dost museli obskakovat. Nakoniec to ale dobre dopadlo, v urcitom momente sme si povedali "A dost!" a jednoducho sa zacali bavit. Takze toto je jedna z veci, ktoru by som asi robila inaksie, keby sa cas dal vratit spat - zadelit ulohy kazdemu jednemu ;o) A bez ostychu ;o)
Drzim palce!
Jana z MT