---

Cau Ani, badam, ze ti prihara s popolnocnymi satami. tak co mas/mate nove? Co vam este chyba? Ja dnes idem na skusku ucesu a v pondelok na skusku siat, kedze buducu sobotu ich uz nikto nema pozicane, tak aby to uz bolo. Zial, nas dpmcek sa nam nepodarilo dat zatial do ihned obyvatelnej podoby a pochybujem,ze to tento vikend dotiahneme. Ten buduci sa uz budem stahovat, doathovat svadobne ize a tak. Tak Marko rozhodol, ze radsej zacneme (2-3 tyzdne na byte mojho braska, v ktorom zatial nebyva), po svadbe druhy tyzden si berieme volno a aj s murarom a vodarom ideme do toho. Posledny septembrovy alebo hned na zaciatku oktobra by sme vsak uz mali byt tam a pokracovat v upravach budeme popri byvani. Vy mate naskok zas v tomto, to je fajn. Drzim palceky so satami, si stastna zena, iste ti to vyjde tak, ako vacsina veci. Drz sa. gabi

---

ahoj GAbi, od pondelka ťa vyzeraám ale asi si mala dovolenku, tak nič. no a dnes toto....
už som sa zlakla že domček vám padol uplne..našťastie nie. hej budete mať čo robiť celý život kým ho oriadite , prastavíte, vychováte v nom deti, a znova bude treba niečo rekonštruovať....ale dom je dom.
mne sa rysuje-sorry-nam sa rysuje zacac nadstavovat tak o 2-4 roky.neviem si predstavit ani to ake budu ceny ani to kde dovtedy budeme.no ale...holt rodičia povedali musi sa posluchat. Jedna žienka mi práve napísala o nejakej krajčírke tak jej musím zavolať.Mám asi 17 strihov a návrhov šiat zo svadboných salonov-spoločenských šiat, že vôbec neviem ktoré si dať ušiť....
Včra som bola aerobikovať, a zajtra ešte behať.zlepšujem si psychicku aj telesnu kondiciu pred stresom...a korigujem na postave čo sa dá.
zariadujem pomaly bytík a cítim že nám prihára. bud. víkend - ten predlženy idem domov a pribehne za mnou aj Marek a ideme pozývať ludi.
ešte ma napadlo-či nám treba poháre s menom, vy si ich dávate robiť?ja neviem či to musí byť....aj tak ich nemáme kam dať...

tak pá a všetko pekne pozariadujte. pozdrav Marka.

---

Ziadne pohare nekupujeme, prachmi chyta vo vitrine uz aj ten zo stuzkovej:))
Dovolenku som mala len v pondelok, ale inac zarezavam. Snazim sa vsetko porobit a daco aj v predstihu,aby sa okolo svadby nestalo, ze daco nie je. Asi tak. Ani omsa nebol, tak sme sa ani vcera nevideli. Ale neboj, ved sami este do tej svadby stretneme, minimalne do tej vasej:))))
Pa Gabi

---

Gabi už len dva týždne necelé, o dva týždne budeš pani Považayová...čo tí rodičia?stále vymýšľajú a komplikujú vaše rozhodnutia???S tým domom-hejje to väčšia investícia ale zas až tak znepríjemnovať situáciu by nemuseli. Ty si šetri nervy na deň D nie že sa tam zosypeš. Ja by som ťa prišla pozrieť, dúfam že sa bude dať a že zas niečo neplánovane nepríde do cesty.
zháňam ešte saténové rukavičky k šatám a bordové lodičky k popolnočným šatám..ale to je uplne ako vymreté po nich.tak neviem či nejaké nájdem.
NO omša nebola, nik tu nebol...možno tento týždeň, tak skús napísať keby si mala niečo nové.
Papá
Ani

---

Cau Anulienka,
tak a je po vikende plnom dalsich novych zazitkov. Moj otec ma oblek, jedine, cim sa lisi od vojenskeho stanu je farba:)). Neviem si ani predstavit, ze aktivne hraval fotbal azenil sa 70kilovy. Boli sme robit na domceku, vcera podvecer sme sa zastvaili u Markovcov, Marko chcel dokoncit rozhovor s otcom v mojej pritomnosti. On vsak uz odisiel s kamionom. Tak nic. Teta uz moc nesprtala, len trosku sa pytala, co nasi hovoria na dom, kedze nas tam v sobotu rano boli hodit. Neodpustila si vsak mierny komentar a vseobecne tam bolo velmi citelne napatie, co som uz teda vobec nezvladna a zospyala sa. viem, ze mi daco hovorila o ovoci na svadbu, ze ake druhy a kolko sme mysleli, ked saom si uvedomila, ze sa viditelne trasiem, vtedy som sa tak rozplakala a vsetko co som mala na srdci jej tam povedala. nastastie nebola v tom ziadna zlost ani hneev, len velka bolest, ktoru ccitila aj ona. Marko stal za mnou a keby ma nedrzal, padla by som, bola som uplne bez sil. Ona plakala tiez, prvykrat sa otvorila a velmi otvorene hovorila o svojej dcere, ktora jej zomrela, a ze ona mala pocit, ze by som jej mohla byt druhou dcerou a ze to takto nechcela. Uf, priebeh a forma boli neskutocne, ale vysledok toho vsetkeho je prekvapujuci. Ani, nam sa vycistil vztah. Slubila nam, ze bude respektovat nase rozhodnutie, ze s otcom to bude tazsie, ale uz teraz to bude dobre.Ona sa teda chce snazit. Este Marko jej hovoril, ze chyba bola hned na zaciatku, ked oni neoddelili dom od vztahu, zmixovali to a vysledok v podobe dokonale naruseneho vztahu na seba nedal dlho cakat. Ani draha, len ranne neprejkrytelne cierne podkovicky pod ocami svedcia o tom, ze to bol velmi tazky vikend, ale v zaludku uz citim take volnejsie:)) V piatok poobede som bola na skuske ucesu, sedela som v kresle tri hodiny, uz som bola komplet spotena, ale vysledok bol uzasny. Bola som spokojna. ak sa jej to podari buducu sobotu aspon takto, budem sa pacit sama sebe a to je podstatne, byt spokojna sama so sebou a vyrovnana. Inak, vcera som v jednom okamihu mala strsnu krizu, prenikol ma pocit velkeho strachu, a realne som s Markom hovorila o zruseni alebo aspon odlozeni svadby. Prekecali sme to, ja som sa upokojila a ideme dalej. Je to fakt tazke obdobie. Tak nech ho obe pokojne a v radosti prezijeme.
Pa pa.Gabi

---

Gabi moja draha...tak to si ani neviem predstavit co si zazila cez vikend...ozaj sa to enmuselo zmixovat a mohla si mat kludne pripravy na svadbu ale uz nech je ako kolvek. zial niekedy sa ti ulavi az po tom co na niekoho nahučíš alebo ked to zo seba vysypeš-hej, tak je to najčastejšie...no skracuje sa nam to....si o celé tri týždne skôr na tom ako ja...
Krízičky chytajú aj mńa ale ja Marečka tak ľúbim a rodičia su nam takým vzorom....že sa nebojim...

zatiaľ, uvidíme čo bude o tri týždne.
Držím vám veľmi palce...začiatky sú veľmi ťažké ale ked to zvládnete teraz tak potom to už abude len prechádzka ružovou dolinou....ibažeby nebola:-))
ale som opica, že?
a to si potom-ked sa odsťahuješ nebudeme ani písať???potom stratím na teba všetky kontakty......

Ani

---

Ked sa odstahujem, to este neznamena, ze menim aj zamestnanie. Rozhodla som sa zostat tu a dochadzat, tak do materskej. Ale kedze nevieme kedy to bude, tak zatial sa nic nemeni. Vcera vecer som zacala balit. Koncom tyzdna sa mam stahovat do samorina, hruza ked si pomyslim, ze mesiac na to znova. Ale nechystam sa to ani nijak velmi vybalovat, len to najnutnejsie. Rozmyslali sme to hodit rovno na dom, ale pri tych robotach, co nas tam este cakaju by sa nam to vsetko len zaprasilo. Takze tak. Pekne pokracuj v pripravach. Ja sa rovnako snazim o pokoj, pokoj, pokoj, ... :))
Pa Gabi

---

Milá Gabi,
dúfam, že mi prepáčite, ak som skočila do Vašej, tak trochu súkromnej debaty.
Ak som to dobre pochopila, máš problémy s Vašimi kvôli drahému. Tak som sa rozhodla, že sa ozvem aj ja. Chodím s Palkom deväť rokov a chceme sa brať v máji.A možno to bude znieť dosť divne , ale mám doslova problémy s tým, ako to povedať doma. Som síce dospelá(už žena;)), ale moja mamina má takisto výhrady proti Palimu a to od prvej chvíle, ako sa dozvedela o tom, že spolu chodíme. Takže deväť rokov žijem medzi dvoma mlynskými kameňmi a robím akýsi katalyzátor hlavne zo strany mojej mamy. A aby toho nebolo málo, pridal sa k nej aj môj brat, čo sa týka názoru na polovičku a náš vzťah - a on teda vie byť pekne protivny.
Náš vzťah z Palkom prešiel aj jednou veľkou krízou, keď som sa s ním rozišla na 1,5 roka, ale musím povedať, že to bolo len a len kvôli mne. V tom mamina prsty nemala.
Dali sme sa však opäť dokopy a teraz plánujeme svadbu. Pôvodne sme chceli vyjsť s pravdou von na naše "hody" na konci septembra, ale ako to tak sledujem, bude u nás toľko cudzích ľudí(myslím tým nie z rodiny), že som si uvedomila, že to musím urobiť predtým - neskôr by som už nechcela. Možno si povieš, dobre a jeho sa to netýka? Prečo mi nepomôže a nezaangažuje sa do toh aj on? Veď sa to týka oboch. Ako iste sama vieš, v takýchto "problémových rodinných vzťahoch" to nie je také jednoduché. Tým skôr, že raz sme už svadbu naplánovanú mali a keď bol Palko u nás na "predpytačky" moja mamina mu tak dávala "do tela", že som až plakala. Doslova. Tak sme to potom akosi vzdali. Teraz, po piatich rokoch sa nechceme tak ľahko vzdať, nebude to však jednoduché. A tak to odkladám z víkendu na víkend(chodím na týždňovky) a čím ďalej, tým som nervóznejšia, lebo si uvedomujem, ako plynie čas a potom mi práve ten premárnený čas bude chýbať. No stále neviem nájsť odvahu na ten prvý a hlavný krok.
Takže ak to bude čítať nejaká potenciálna nevestička, ktorá mala podobné problémy, bola by som vďačná za každú radu a pomoc.
P.S.: Hneď mi je ľahšie, keď som to dostala von.
Heňa

---

Ach Heni, to mi je fakt luto. ja velmi tazko zvladam vztahove problemy a najma takehoto razu (najma v poslednej dobe:))
Aj u nas boli podobne problemy, ale snad mensieho razu (teda z mojej strany), zo strany mojho nastavajuceho to bolo(je?) takmer o tom istom. Treba prerazit tu stenu strachu a dat to zo seba aj pred nimi. Musis im dat najavo, ze ich stale mas abudes mat rada, ale je tu niekto, kto je v tvojom rebricku uz na prvom mieste, niekto koho lubis a s kym chces prezit svoj zivot. Jeho chces nasledovat, a ak neprestanu s podobnymi prejavmi tak ta ako svoju dceru a sestru stratia nacisto, lebo pojdes s nim. Ak ho vsak prijmu, budu si spolu s vamu uzivat krasy novej a vacsej rodinky. Tolko z mojich skusenosti, ktore zabrali. Vela sil a pokoja.
Gabi

---

No Heňa sice si sa nam tu ftierkla do debaty s Gabikou ale odpoviem ti...
až teraz si uvedomujem aku vyhodu mam v tom , že naši su na vychode aja v Blave a že si sama všetko oragnizujem. aj ked cez telefon sa tiež daju dobre vytočiť--ako napr. pred cvhilkou...ale učím sa predýchavať.
Takže: musíš-te si naozaj urobiť jasno vo vzťahu
matka-dcéra...matka sa musí naučíť akceptovať dospelé deti aj ked je to proti jej vôli- su to teorie a skutočnosť je vačšinou ťažšia...a určite bude mať problémy so svojím možným zaťom ale tak to už chodí.
a ked si dcéra stojí za svojim že ho chce a chcú sa brať.......rodičia-na niekolko rodičovských láskavých pripomienok a rád-by sa veľmi nemali miešať do toho. samozrejme im sa kopec vecí zdá byť pojašených a nezmyselných čo sa mladým zdá byť normálnych a z toho pramenia potom aj problémy.
raz sompočula u salíkov, že nakoľko pri manželstve ide o zachovanie rodu, rodičia majú čo povedať dotoho koho siv ezmem, ale určite nie tak že ti toho muža vyberu, jednoducho usmerniť a nadhodiť nejaké možné riziká.
Nakoľko Heni netuším v čom má tvoja mamina problém s tvojím Palkom...nevim ti poradiť.
alebo-ale to suhlasiť nebudš, sa vezmite mimo domova a domov pridi zosobášená ....ale reakcie na túto skutočnosť nebudú veľmi pozitívne...
takže čakaj čo ti napíše Gabika ak náhodoubude mať čas...
Ani

---

Gabi ahoj, myslím že príspevky pre Henu sme písali spoločne....
bola som včera v meste a našla som v treťom salone konečne to čo by mi bez obáv požičali...to je rukavičky-síce sieťované ale oveľa lahšie sa nasúvajú ako tie s tvojho salonu, potom kabelku, taký váčok biely a závoj. mala by som si to ísť odskúšať ale neviem či to stíham. mám rozbehaný celý týžden a najradšej bys om na predlžený víkend aninešla domov...ale bola tu.
Gabi kto tirobí kvety?dávaš pierka všetkým mužom čo prídu na svadbu?alebo len svekovi a svadobným otcom??
akoto riešite?
mam milion otazok ale našla som tuším bordove lodičky ktore som tak chcela tak som zvedavá čo dnes kúpim...
Ani

---

Cau Ani, ake kvety mas na mysli?
Kyticu? V jednom kvetinarstve v Galante aj s pierkom.
Kvety na auto? Tak s tym mam problem. Prave som oslovila sesternicu, ktora sa ucila za aranzerku, ale nejak sa toho boji, tak neviem.
Pierka pre hosti na hostine? My ich budeme davat vsetkym a robit ich budem sama, prip. s mojou druzickou alebo aj s mamou v piatok vecer, rozmarin + biela stuzka.
Nejake ine kvety si mala na mysli???
Moj milovany dnes ide pre drevo na postel, ktoru nam ide robit, dala som mu presnu predstavu o vyzore, rozmeroch aj o uloznom priestore v staleč zasuviek pod postel na kolieskach.Som zvedava na vysledny efekt.
Gabi

---

Ahoj Heňa,
na tejto stránke surfujem niekoľko mesiacov a poviem ti, čakala som, že aspoň jedno dievča má taký problém aký mám ja. A vidím, že sme na tom úplne rovnako. To čo prežívaš ty, že nevieš ako to povedať vašim, som mala aj ja. Začnem od úplneho začiatku. Spoznali sme sa pred 4 rokmi a 7 mesiacmi, hneď v prvý deň mi môj drahý povedal, že on vie, že budem jeho manželkou, lebo jeho srdce to tak cíti a ja som sa smiala, že snáď sranduje. A nesrandoval, náš vzťah sa začal vyvýjať, od toho dňa sme boli spolu každučký deň (aby som neklamala možno, že 10 dní nie), vo všetkom sme si pomáhali, podporovali sa. A asi po polroku začali problémy s našimi. Pochopili, že to asi nie je len tak, že medzi nami ide o niečo viac, začali žiarliť a robiť problémy. Po 7 mesiacoch sme si kúpili byt a začali spolu žiť. Zajtra budú tomu štyri roky čo bývame v spoločnej domácnosti a sme šťastní, tešíme sa z maličkostí čo si kúpime, trávime voľný čas v prírode a športom. Môj drahý je športovec, takže toto slovo je u nás na dennom poriadku. Vždy som chcela mať takéhoto chlapca a som happy. Ja som dokončila VŠ popri zamestnaní a on ma v tom veľmi podporoval. Ale? Mojim rodičom sa vždy niečo nepáči. Asi preto, že sa vieme o seba sami postarať, a hlavne zabezpečiť. Verte, bolí ma to veľmi, že ho nemajú radi, ale ja si myslím, že by nemali nikoho radi. A pritom som mala nádherné detstvo a nemôžem sa na nič sťažovať, ale je tam zvláštná láska voči dcére. Pôvodne sme sa chceli zobrať minulý rok, ale niečo nám do toho prišlo. Tak sme si povedali, že o rok. V presne 23.1.2002 ma môj drahý na naše štvorročné výročie požiadal o ruku v reštaurácii, kde sme boli len my dvaja so všetkým čo k tomu patrí a na tie slovíčka čo mi povedal, nikdy nezabudnem. Zo dňa na deň sme odkladali, ako to našim povedať, lebo pre nich nebola žiadna vhodná chvíľa. Až nakoniec sme sa raz prišli, a vo mne sa to niekoľko rokov kopilo, čo sa týka toho odmietania a nevydržala som. Povedali sme to pekne, že sa chceme zobrať a máme naplánovanú svadbu. Tá reakcia, ? Nechcem sa k tomu vracať, ale bolo to zo mňa von. Veľmi veľmi som plakala, ale viem, že to robím pre našu lásku, a určite patríme k sebe, lebo to čo je medzi nami, vieme najlepšie my obaja. Nie sme malé deti, ja mám 28 a môj drahý 31, a nebude niekto zo mňa robiť dieťa. Je to ťažké, ale rodičov si nevyberáme, a s nimi žiť nebudeme. Mám ich rada, ale čo sa týka tohto, nevieme komunikovať. A čo svadba? Zostalo to všetko na nás, všetky vybavovačky od šiat, oznámení, reštaurácie, DJ, fotografa, zákuskov ... ale všetko sme to zvládli, pomohli nám trošku rodičia môjho drahého (s nimi mám nádherný vzťah a viem, že ma majú veľmi radi). Je mi to ľúto, ale ja som vedela, že od rodičov v tomto smere podporu čakať nemôžem. Stihli sme to za 4 mesiace. Za necelé dva týždne máme svoj deň D, a každý deň ma môj drahý privíta s tým, za koľko dní to máme. Ešte si to nevieme celkom predstaviť ako to bude, a hlavne ja. Našťastie mám veľkú rodinu, ktorú milujem a je na našej strane a vždy nás podporovala. Veľmi sa na to tešíme, hlavne každým dňom to na mňa prichádza, keď som bola na skúške účesu, make upu, ... Sú to nádherné starosti, ale ja hovorím radosti. My sme ešte doteraz asi mesiac prerábali byt, takže o to sme mali viac starostí, ale všetko je hotové a čakáme na náš deň D. Potom by sme chceli ísť na svadobnú cestu a mať naše dieťatko. Heňka, všetko rob podľa tvojho srdiečka, ako to cítiš, s rodičmi žiť nebudeš. Ja mám množstvo nocí preplakaných, a už som si uvedomila po štyroch rokoch, práve keď sme povedali, že sa zobierame, nemá to význam, rodičia ťa vždy budú brať za malú a majú svoj názor. Ten život je krátky a vždy si hovorím: "Radšej prežiť 10 rokov s milovaným človekom, ako dať na rodičov a byť 10 rokov nešťastná, že som s ním nebola." Ver mi, ja som to nemala ľahké a určite ani ty. Len mi je niekedy ľúto, že baby na nete to všetko prežívajú s maminou a ... a ja som to nezažila.
Tak takto som vám porozprávala môj príbeh.
E.

---

hej take kvety som mala na mysli, Gabi,
tvoju kyticku, kvety na auto a pierka pre hosti....
ja totiz beham pomeste a rozmyslam do ktoreho kvetinarstva skocim. su ake priserne drahe...
este mam jeden kontakt na pani co zdobi kostol v ktorom budeme mat sobas a ona ze ma aj anejaky vlasny salon a urcite nie je taky drahy ako ostatne.

Takze postel vam ide Marko robiť?no užasne...
my si kupujem roztahovaciu pohovku...poriadne tvrdu a tiež s uložnym priestorom. inak kusok od naše prace je dom nabytku---tam ti maju posteli až až a vyber aj cena su veľmi slušne...aj personal.
skus sa mrknu ak mas cas.
smerom do ruzinova ako je Elita-na Klincovej ulici.za trhoviskom.
papa
Ani