---

Ahoj Jana,

to co som napisal nebol pokus o zart. Je to skutocne tak. A pokusim sa Ti vysvetlit, preco prave tu hladam odpovede. Ako som v svojom povodnom prispevku napisal, tak hladam odpoved od zien. Chcem poznat ich pohlad na vec, aby som to sam dokazal pochopit. Kde inde najdem zeny, ktore sa medzi sebou dokazu takto bavit? Nehladam uvolnene pokecanie s dievcatom v puberte, ale hladam nazor zeny, ktora dospela k rozhodnutiu vstupit do manzelstva. Po styroch rokoch chodenia, som ja sam nas vztah za manzelstvo povazoval. Sam som necitil potrebu ho svadbou formalizovat a mozno toto (ako som sa uz vlastne od Vas dozvedel) bola jedna z pricin.
Dakujem Vam za kazdy nazor a chcem Vas ubezpecit, ze neplytvate energiou na nemiestny zart.

Vyuzjem tento prispevok i k podakovaniu Zuzane. Vas pribeh je pre mna (ani neviem najst slova ako to popisat). Z celeho srdca Vam zelam, aby ste boli spolu stastny. Vas pribeh ma na jednej strane navadza k tomu, co som zacal (spalil som jej fotografiu a robil som kde co, len aby som sam seba presvedcil, ze uz nie je), ale prebudza vo mne dalsiu (mozno zbytocnu) nadej. Na jednej strane viem, ze ma stale miluje (alebo aspon donedavna to tak bolo), na druhej strane so mnou uz nechce byt. Obaja sa navzajom milujeme a navzajom trapime rozchodom. Toto je vec, ktora je pre mna tazko uchopitelna. V tomto su muzi a zeny rozdielny a prave preto som tu hladal odpoved, ako to pochopit. Mozno uz spolu nikdy nebudeme, mozno budeme, to cas rozhodne. Teraz hladam ako to sam v sebe rozriesit.

---

OK, chlapce (trosku ma irituje, ze sa nepredstavis, ale co uz...)
Myslim, ze v tom mojom predoslm prispevku by si tu odpoved nasiel - vztah sa neustale musi vyvijat. To, ze ty 4rocny vztah povazujes za manzelstvo je sice pekne, ale zial, nestaci to. Neviem, ako pre ostatne, ale ja si spoluzitie dvoch ludi "bez papiera" neviem predstavit. Pisem to v uvodzovkach, pretoze ide o viac ako len o papier. Ide o prijatie zodpovednosti za vztah, ktory trva uz tak dlho - z manzelstva sa len tak lahko nezdupka. A samozrejme nehladiac na to, ze "v manzelstve na psiu knizku" je znevyhodnena vzdy zena.
Nepoznam ta a musim sa priznat naozaj je mi cudne, ze si potrebujes sypat sol do rany na svadobnej stranke, ale to sda mna netyka - myslim, ze si sa uspokojil so situaciou, ktora bola a nevsimol si si, ze si sa o vztah prestal starat. ;o(
No a ked uz robim "psychologa" ;o) - nemyslim si, ze ti pomoze vyplakavanie na Internete, palenie fotiek, alebo zivenie planych nadeji. Zuzana napisala jednu peknu vec - porozmyslala nad celym vztahom, spomenula si na to pekne a hodila to za hlavu. Mal by si to urobit aj ty. S jednym rozchodom sa svet nezruti - viem, ze to znie brutalne, ale je to tak. (hehe, ked si spomeniem, kolkokrat som bola nestastna ja! kde to dnes vsetko je?)
Cas je najlepsi lekar - uvidis, dostanes sa z toho. Drzim ti palce.
Jana z MT (NP)

ozaj - este si sem dam nejake dalsie "zenske" stranky:
http://www.femme.sk">www.femme.sk
http://www.woman.sk">www.woman.sk
a asi najlepsia o vztahoch - http://www.rodina.cz">www.rodina.cz. Good luck!

---

aj www.lady.sk
forum

---

No, pravdupovediac, aj nas problem bol v tom, ze napriek tomu, ze navonok moj priatel suhlasil so svadbou, aktivnou v tejto oblasti som bola hlavne ja. A ked som mu jedneho dna povedala, aby sa zamyslel nad tym, ci vobec chce svadbu, resp. spolocny zivot, jeho reakciou bolo, ze ma asi nevie urobit stastnou a mali by sme sa rozist. Napokon, ked sa tak stalo, mal cas rozmyslat a prisiel na to, ze strach sposobeny nezhodami v manzelstve jeho rodicov a hlavne strach z toho, ze by sa mohol podat na svojho otca a byt rovnako nesposobily viest normalny spokojny vztah zapricinil to, ze sa bal vo svojom vnutri "do toho prastit". No a ja som ho zase nechcela k nicomu dokopavat, za to mi to nestalo. A tak akonahle to dospelo k tomu bodu, ze sa mi len trosicku zdalo, ze on sa az tak netesi na spolocny zivot ako ja, bola som dost tvrda a trvala som na tom, aby zabudol na obvykle: ale to vies, muzov treba niekedy k tomu dokopat, a siahol az na dno svojej duse a nasiel tam: co vlastne? nuz, bolo to tazke obdobie, ale aspon uz vieme to podstatne: chceme byt spolu a dokazeme spolu riesit problemy. To iste zelam aj tebe, mozno tvoja priatelka takisto potrebuje vediet, ze spolocny zivot s nou je pre teba priorita, a ostatok uz spolu zvladnete. Ak chces, dam ti kontakt na nasho psychologa, daj mi tvoju mail. adresu. Zuzana
p.s. na margo Jany chcem len poznamenat, ze mozno chapem jej urputne snazenie o to, aby si isiel kade lahsie, na ine, spravnejsie fora. Ak jej niekto ako ty tak velmi vadi pri rozplyvani sa nad vlastnym terajsim a buducim stastim, mozno je to v tom, ze podvedome boji, aby sa to jej krehke stastie nerozbilo..

---

Zuzana, to ps bolo na moje margo, tak ti odpoviem - posielam ho na ine stranky preto, lebo viem, ze mu tu nepomozeme. Diskutuje sa tu predsa o niecom uplne inom (korzety ho "z biedy nevytiahnu").
Mam kamosku, ktora bola s priatelom 5 rokov, z toho boli 3 roky zasnubeni. Lenze oni sa rozisli (a podla mna bola tiez na vine spokojnost s danym stavom), aby sa ona bohuzial blaznivo zalubila do cloveka, s ktorym jej to nikdy (podla mna) nevyjde. Je strasne nestastna, nevie si so sebou rady a hlavne s tou beznadejnou platonickou laskou. Hoci mi to nedala najavo, viem, ze moje slova o tom, ako Paliho lubim, aki sme spolu stastni, ako sa tesim a pripravujem na svadbu ju bolia (a uz sa o tom s nou ani nemozem rozpravat). Viem to, ze je to tak aj v pripade tohto opusteneho chlapika. A nemozem si pomoct, ale tieto masochisticke chutky - ist si citat svadobne stranky - jednoducho nechapem. Sama si mu navrhla toho psychologa, lebo aj ty ako ja vies, ze TU mu MY nemozeme nepomoct.

Jasne, ze sa bojim, aby to sa nase stastie nerozbilo, ved o tom to prave je - len tak sa neuspokojim s tym, co mame, ale pojdeme dalej. Uplne trivialny priklad - sme zasnubeni ci nebodaj zobrati a ja sa prestanem o seba starat, neupravim sa, dokonca mu prestanem dakovat, ked mi pomoze, v zmysle "ved uz ho mam isteho". Nie, podla mna sa treba o to krasne bat a starat sa o to, tak ako sa budeme raz starat o deti. A nehovorim to len preto, ze by sa mi moj snubenec "zapacil na diskoteke a ja sa zalubila na zivot a na smrt". Preskakali sme spolu uz dost - od straty zamestnania v case hospodarskej krizy, po hrozbu, ze za mesiac nemame kde byvat...

---

Mne sa zdá Tvoj prístup k XY dosť tvrdý. Myslím si že aj formou má možnosť spoznať názory žien. Aj ked sa Ti zdá že sú to len maličkosti (korzet, ozdoba) možno práve z týchto názorov má možnosť muž spoznať počom ženy túžia, čo sa im nepáči. Je pravda že odpoveď na svoju otázku PRECO má hladať inde, ale môj názor je taký že aj ked máš najnaj obdobie pred sebou nikdy nemôžeš odhánať od seba ľudí ktorí ťa poprasia o pomoc.( On ťa možno považuje za najvhodnejšiu poradkynu práve preto lebo sa chystáš urobiť krok pred ktorým si aj ty určite veľa rozmyšlala a mala si odvahu prijať toto rozhodnutie aj napriek + a -.)
erika

---

Dakujem za podporu, myslim, ze to dost vystihuje to co som hladal.
Ja nehladam pomoc z vonku, viem dobre, ze si to musim v sebe usporiadat sam. Ale na druhej strane chcem to co najviac pochopit a preto som si chcel vypocut nazor zien. Erika to dost dobre vystihla. Na inych strankach asi budem tazsie hladat nazor zeny (ktory ma teraz predovsetkym zaujima), ktora uz dosla skoro az pred oltar. To znamena, ze ma za sebou vela premyslania a rozhodovania, ze chce so svojim vyvolenym zit (mozno cely zivot).
Chlapy sa od zien niekedy odlisuju, ze veci beru menej emocionalne a viac racionalne. Argument Jany, ze zena je znevyhodnena v stave bez manzelstva stoji na vode. Ticho predpoklada, ze sa muz nebude o dieta starat a potom cela tarcha vychovy a zabezpecenia rodiny bude na nej. Nepopieram, ze sa to stava, ale rovnako existuje i obratena situacia. Navyse prave z tradicneho pohladu na vychuvu je pri opatrovnictve velmi casto diskriminovany muz. Teda po scitani vsetkych kladov a zaporov to vyjde 1:1. Rozhodujuca vec urcite je poznat toho druheho a vediet ci sa mu da alebo neda doverovat. Naviac ja si vobec nemyslim, ze by sa nedalo z manzelstva lahko vykrutit. Ak sa ludia rozhodnu, ze spolu zit nebudu, tak ziadna listina ich k tomu nedonuti. A pokial sa jedna o hmotne zabezpecenie, tak tam si myslim, ze moja priatelka vedela, ze by som sa o nu vzdy postaral. Zachadzam uz do krajnosti, ale casto sa dnes uz uzatvaraju predmanzelske zmluvy a potom je svadba naozaj uz iba formalna zalezitost.
Pre mna osobne malo ovela vacsiu cenu to, ze som vedel, ze ma uprimne miluje a ze ona vedela, ze ja uprimne mulujem ju.
Teraz uz viem, ze pre nu symbolika manzelstva bola omnoho podstatnejsia ako som si myslel a velmi toho lutujem, ze som jej tento dokaz lasky nevedel dat.

XY

---

XY, myslim, ze mas pokrutene zmyslanie o manzelstve. Manzelstvo nie je len papier (povrdzujes si to vlastne sam, pretoze, keby to bol iba papier uz davno by si ho tej svojej vyvolenej dal). Manzelstvo nie je ziadna listina, ktora zvazok drzi pokope. Lenze, ak sa dvaja pohadaju a jeden odide, tak sa uz nikdy viac nemusi vratit, kym pri manzelstve je este ten slub, ktory som tomu druhemu dala (no dobre, ja dam, dokonca pred Bohom), ze "az kym nas smrt nerozdeli". Ja ten slub beriem velmi vazne, takze ak sa aj posekame, vzdy si nan spomeniem a budem sa snazit riesit veci tak, aby som ho splnila. Koniec-koncov uz lub, ktory som mu dala pri zasnubeni, je pre mna zavazni. Co je vsak zavazne na nejakom spoluziti? Ja neviem, ale ty mi budes vediet odpovedat.

Moje tvrdenie, ze pri zivote dvoch iba ako druhov je znevyhodnena zena, nestoji na vode, ale na prikladoch z mojej vlastnej rodiny a velmi, velmi blizkeho okolia. Ja ti uvediem par bodov, ktore opacne neotocis:
-spoluzitie bez papiera, ktore trva hoci len 5 rokov, oberie zenu o 5 rokov zivota, prepac, ze to pisem tak brutalne, ale niekedy je tych 5 rokov rozhodujucich - nemozes porovnat zenu v 30 a 35... zial. U muzov je to v podstate jedno
-zena s dietatom si velmi tazko najde noveho partnera a ak ma nebodaj okolo 40 uz len tazko si zalozi rodinu, na druhej strane - co je to 40 rocny muz?
-zena s dietatom si len velmi tazko hlada roboty. Nehnevaj sa na mna, ty si nikde nezazil pocit, ako je to ist ku gynekologovi po potvrdenie, ze necakas dieta (niektori zamestnavatelia to pozaduju kazdy mesiac!)
-zena, ktora sa nikdy nevyda, je stara dievka a spolocnost nou pohrda (taka, zial, nasa spolocnost je). Muzovi sa toto nikdy nestane.
Vies, ono to nie je len o tom, ze muz posiela alimenty, pripadne sa strieda so zenou vo vychove... ono je to aj o zene samotnej.

Je zvlastne, ze pises "Na inych strankach asi budem tazsie hladat nazor zeny (ktory ma teraz predovsetkym zaujima), ktora uz dosla skoro az pred oltar" a pritom si spominal, ze si ju o ruku nepoziadal...

Ak vies, ze ta miluje, neviem, co stracas cas kecanim na Internete ;o) - zavolaj ju na veceru, ci len na kavu a nezavazne sa porozpravajte o svojom vztahu. Nechaj ju hovorit, preco odisla, preco sa nechce vratit, my ti to tu nepovieme. A hlavne na nu netlac. Ak sa bude chciet vratit, tak sa vrati, ak jej ukazes, ze ju lubis, ale nebudes ju do nicoho nutit, ci nebodaj vydierat (lebo stava sa niekedy aj to, a to hlavne nechtiac - podla mna typicky priklad "nemozem bez teba zit")

Erika, prave to, ze ho posielam inak, kde sa prave tieto problemy preberaju (na rodina.cz je diskusna skupina - napr. http://www.rodina.cz/scripts/diskuse/novep.asp?z_podkategorie=no&id=171">chci se vdávat a on nechce , ktora je predsa len k jeho problemu blizsie ako "kde najdem topanky na nizkom opatku", dokazuje, ze mu chcem pomoct... Myslim, ze tam najde pribehy zien, ktore po dlhsom spoluziti vztah ukoncili. Vazne si to tam treba prelistovat, je tam aj kopec pribehov zo zivota. A nepisem to preto, ze by mi tu vadil, ale preto, ze tam najde odpovede - tu, zial, nie...

XY, drzim ti palce, aby sa ti nakoniec podarilo najst odpoved. Prepac, ak som bola tvrda, nejako tak sa mi podarilo napisat svoj nazor, ale nemyslim to zle. Drzim palce, aby ste si to vyjasnili. Daj nam vediet... Good luck!

---

Ahoj Jana,

najprv sa vyjadrim k slubu. Pre mna osobne, je nedolezite, ci som niekomu nieco slubil pred svedkami a potom som to u notara alebo pred inym velavazenym publikom stvrdil svojim podpisom. Ak niekomu nieco slubujem, beriem to vzdy vazne a nie su to slova do vetra. Pre mna osobne viac znamena moj vnutorny pocit a viem, ze ma ziaden slub verejne deklarovany, ani ziaden papier nedonuti konat inak, ako to sam citim. Tym som chcel povedat, ze pre mna pusa ktoru som jej dal so slovami, ze ju milujem ako len muz moze milovat zenu, znamena omnoho viac, nez to iste deklarovane "ritualom" nazyvanym svadba. Navyse ja sa necitim byt krestanom, preto ani nepovazujem tento krestansky zvyk pre mna za nejako dolezity. Chapem, ze tato spolocnot tieto zvyky absorbovala tak, ze si zivot bez nich vacsinou neviem predstavit. Preto v mojom pocite nie je verejne deklarovany zavazok o nic vacsim zavazkom ako ten, ktory som jej dal medzi styrmi ocami. Tak ako existuje pravny ukon nazyvany "svadba", existuje i jeho protiklad, ktory rusi jeho platnost, nazyvany "rozvod". Preto ja nemam pocit, ze by svadba mala byt nieco vynimocne. Aspon nie pre mna. Ja to citim tak, ze moj osobny zavazok, slub alebo ako to chces nazvat, stoji nad zakonom. Zakon mi umoznuje to i pravy opak. Ja sa riadim svojim svedomim. Vela krestanskych principov (alebo prikazani ak chces) mam v sebe i bez toho, aby som chodil do kostola. V detstve som bol vychovavany v krestanskom duchu, ale teraz omnoho viac inklinujem k budhistickej filozofii. Krestanstvo tak, ako ho ja poznam, mi pripada prilis deklarativne. To je moja odpove na otazku: "Co je vsak zavazne na nejakom spoluziti?"

---

Ahoj Jana,

budem pokracovat k veciam ohladom rovnopravnosti vo vztahu.
Nemyslim si, ze by 5 rocny vztah zenu obral o viac rokov ako muza. V tomto smere je to uplne rovnocenne. Rovnako sa da povedat, ze ten vztah niekomu nieco 5 rokov daval a nie ho o nieco oberal. Myslim si, ze Tvoje nazory ohladom postavenia muza a zeny su viac na zaklade skusenosti z mensieho mesta. Ja sice pochadzam z mensieho mesta, ale zijem vo velkomeste. Tam 30 rocna slobodna zena, nie je ziadna stara dievka. Je to uplne bezne.
Nechcem sa s Tebou priet o rovnopravnosti zeny v spolocnosti, vela sa preto uz urobilo a verim, ze mas ine skusenosti ako ja. Ja ich mat nemozem, som muz. Ale v istom ohlade, zena a muz nemozu byt nikdy brany rovnopravne. Kazdy plni inu spolocensku ulohu. Je to dane od prirody a nepripada mi rozumne sa tomu branit. Tymto nechcem povedat, ze zena sa MUSI starat o deti a muz MUSI zarabat peniaze. Toto je sice tradicne usporiadanie rodiny. Ja sam citim, ze zena i muz maju v rodine svoje ulohy, ktore su nezastupitelne. Laska otca k detom je ina ako laska matky. Dieta potrebuje oboje, aby bolo uplne. Preto sa na vychove maju podielat spolocne. To nie je o tom, ze jeden vari a perie a zehli a ostatne co Ta len napadne, to je o tom, ze spolu dietatu ukazuju svet a pomahaju mu sa v nom orientovat. Ulohou rodicov je poskytnut detom moznosti, aby sa sami vedeli do spolocnosti zapojit a vybrat si svoje miesto.

XY