---

Ahoj Magdi, som rada, že po dlhšej dobe sa tu ozvala dalšia Magda, ktorá má svadbu o necelý mesiac. Môžem sa spýtať kedy? Ja mám totižto 5. 10. a tiež to je o necelý mesiac ale zatial som v pohode uvidíme neskoršie. Dúfam, že to s drahým zvládneme.

---

Ahoj, my mame az 19.10. Tym skoro o mesiac som myslela dlhsie ako mesiac. Ty to mas skor Aj ja dufam, ze to zvladame v pohode. Je to riadny zaberak. Aspon pre moju mamu, ktora to vsetko vybavuje, kedze ja byvam v inom meste ako je svadba. Normalne ju lutujem. Uz mas vsetko hotove?

---

Ahoj Magdi,
už máme všetko vybavené a nie je to až také strašné. Predstavovala som si to horšie ale všetko sa dá v pohode ked sa vedenia dvaja ludia normálne dohodnúť. A máte už všetko vybavené? Držím ti palce.
Magda

---

Magdi, aj my uz mame skoro vsetko. Dnes sme vybavili fotografa, takze uz iba nahlasit v restike menu a sme hotovi. Tiez som si to predstavovala horsie, ale my sme zacali s planovanim uz okolo Vianoc, takze sme mali skoro rok na to, aby sme si vsetko premysleli. M

---

Tak milé nevestičky. Konečne sme sa s tými dátumami prehupli do októbra. Už som si myslela, že som tu jediná, ktorá má vtedy svadbu. Takže sa vsuniem medzi dve Magdy - na 12.10 októbra. Ja už mám tiež takmer všetko vybavené. Také záležitosti ako hudba, fotograf, kameraman, kostol, jedlo, záskusky, - to fakt nie je problém. Horšie bude vyzdobiť tú miestnosť (na to si ja potrpím) podľa predstáv + mám objednanú aj balónovú výzdobu, tak som zvedavá, ako to dopadne.
Ale najväčší problém je ten časový harmonogram v deň svadby.
Totižto, prvý krát som sa chcela v ten deň ukázať až v kostole. Ale keď to naše mami počuli, boli celé zhrozené, že kto bude o 14.00 vítať so ženíchom hostí, ako to bude keď si ma potom spolu s družbom nepôjde v sprievode vypýtať od rodičov - nemám chuť na tie čudné zvyky. Človek tam len stále plače, pripadá mi to neskutočne staromódne. Skôr som mala takú tú romantickejšiu predstavu, takú "americkú", ... v sprievode krásnej hudby spolu s ocinom vchádzame do kostole, kde pri oltári stojí môj nastávajúci, moja láska, ktorá ma vtedy prvý krát uvidí v bielom....
Neviem ako ich na to nahovoriť, nechcem sa s nimi pred svadbou pohádať.
Chcela by som poprosiť aj vydaté aj nevydaté babulienky, či by ste mi presne po hodinách napísali, ako ste to mali v deň D zorganizované vy. Alebo by aj stačilo, či ste vítali hostí, ako ste mali tú rozlúčku s rodičmi, kedy a ako ste šli potom do kostola a tak.
ďakujem za rady.
Soňa

---

kati dik, pojdem sa tam pozriet-snad to este stiham...

magdi adresa je community.webshots.com/user/slivkana

su tam len take fotky z digitalneho fotaku od sesterky-takze nic moc kvalita

papa

---

takze soni ja ti popisem ako to islo a vlastne budes vediet ake to cele bolo-dopredu hovorim ze som sa tiez bala placu, ale prebehlo to tak v pohode ze az... a to moja mamka je teda riadny placko...
rano som vstala-sama od seba-o siestej. osprchovala som sa, umyla si vlasy, este vytlacila nieco na pc-menu tusim, naranajkovala sa-aj ked do mna velmi neslo, ale nic som do vecera nejedla a tak som sa snazila. o osmej prisla kadernicka, vyfukala mi vlasy, potom mamke, medzitym som ja este vyberala nejake cd na vecer, potom ma zacala cesat, okolo pol dvanastej prisla kozmeticka-namalovala ma, potom som sa obliekla a o pol jednej uz prisiel slavo s kytickou a pierkom a sli sme sa fotit-sami ako som spominala, lebo tiez na mna nikto nemal cas. medzitym prichadzala nasa rodina a kamosi a mamka so sesternicou ich usadzali. fotili sme sa asi 1 a pol hodiny a prisli sme domov-uz aj s kameramanom ktory bol na celom foteni. pockali sme cely zbytok slavovej rodiny, aj so starostom-ten povedal fakt strucny proslov, nasledovala odpytavanie-vlastne sme sa len podakovali jednou vetou rodicom za vsetko co pre nas spravili a odisli na sobas... potom uz asi vies. nejako mi to nechybalo ze ma videl az v kostole, ja som sa dokonca pretrcala od pol jednej pred vsetkymi est pred odpytavanim... ale to fotenie pred nam pomohlo... do restiky sme sa dostali az tak po siestej a keby sme mali ist na fotenie po veceri, je uz vlastne noc...
dufam ze som ti pomohla, aj ked to nie je ziadna veda, len musis mysliet na milion veci naraz:)

---

Myslieť na milión vecí naraz robí človeku dobré nervy, najmä je to problém ak máš vizerať úplne v pohode. NEVADÍÍÍÍ!!!! Je to len 1 x za život, teším sa už od teraz a užívam si každú minutôčku. Nesmiem to už brať ako nejaké tragédiu, mám predsa skvelých rodičov, kt. mi nesmierne so všetkým pomáhajú, tak na mňa zostávajú len detaily. Ale zlé svadby predsa niesu, no nie?
Asi dnes podvečer pôjdeme s Peťom rozdávať oznámenia. Som zvedavá čo na ne povedia,robila som ich totiž sama...
Soňa

---

No ja už sa teším na október - to bude fotiek !!! Už sa neviem dočkať. :-)
Soni ja ti s tým harmonogramom moc asi nepomôžem, lebo my sme nemali ani kostol, ani fotenie v ateliéri. Mne tie ateliérové fotky prídu také strašne strojené, aj keď uznávam, sú naozaj krásne a väčšinou na nich nevesta so ženíchom vyzerajú najlepšie. Ja som mala takú pohodičku. Ráno som vstala asi o ôsmej, dala som si kávu, prebrala som sa a asi o pol desiatej som išla ku kaderníčke. Tam ma namaľovali, spravili mi účes a domov som prišla asi o jednej. Prezliekla som sa zatiaľ lnén do spodného prádla, pančúch a lodičiek (dosť dobre to vyzeralo, bez tých šiat ešte...) a začala som ma´mine pomáhať s chlebíčkami a tak. Urobili sme jeden taký stôl, kde boli chlebíčky, jednohubky, koláče, pitie a prípitky a tak. To som vlastne už bola nachystaná, tak som behala nervózne po byte a čakala som. Okolo pol tretej sa u nás začali schádzať ľudia - ale my sme to mali celé také neformálne. Posadali si, niečo pojedli, popili. Okolo tretej prišiel moj drahý aj s rodičmi, dovalili sa ako veľká voda s autami, ktoré som počula vytrubovať už pekne ďaleko, no a keď prišli, tak vlastne len moj drahý povedal mojej mamine : "Vieri, tak už ti ju teda konečne beriem". My sme nemali také to klasické, ako sa to robieva. Potom sme si všetci spolu vypili, nasmiali sme sa, lebo tam si každý robil srandu, popripínali sa pierka a asi o 15:40 sme sa pobrali na úrad. Za 10 minút sme boli tam, o stvrtej bol sobáš a potom to už je asi všade rovnaké. Ako som povedala, v podstate sme dodržali veľa zvykov, ale takým akýmsi modernejším spôsobom, proste sme to brali ako jednu veľkú srandu. Nič také strašne vážne a povinné, chápeš ?
No neboj, všetko zvládneš, ono to pôjde akosi samo, uvidíš. Ale v každom prípade sa treba ísť fotiť pred obradom, potom na to už nebudeš mať čas a podľa mňa ani chuť.
Už sa teším na fotečky !!!
Drž sa, Nikol.

---

No, ja som mala tiez tu "americku" dilemu... chcela som, aby ma drahy videl v satach prvykrat v nejakej romantickej situacii. Vedela som, ze to nebude v kostole, lebo mame svadbu na urade, hehe :-))) a hlavne aj ja mam naplanovane fotenie pre obradom. Pomohlo mi, ze nerobime odobierku - to som si postavila hlavu. Jednak mame obaja iba mamy, jednak uz dva roky byvame spolu a jednak sa mi ten zvyk ani nepaci. Moja mama trochu protestovala, ale zvykla si uz. Takze som to vymyslela tak, ze sa stretneme na mieste, kde sme sa videli uplne prvykrat v zivote - v Bratislve pred SND. To namestie je teraz zrekonstruovane, aj fontanu snad dovtedy dokoncia. Draheho (bude spat poslednu noc u mamy) mama a brat dopravia pred fontanu a mna nasi dovezu do stredu namestia a ja sa odtial vypravim pomalym krokom k nemu... no myslim, ze to bude pekne :-) Potom sa pojdeme fotit do parku a do atelieru a pozriet starych rodicov - dedko mi nemoze prist na svadbu, lebo nemoze chodit, tak sa mu pojdeme ukazat a asi sa tam aj naobedujeme. No a odtial asi skontrolovat vyzdobu restiky a na sobas :-) To su plany... uvidime aka bude skutocnost :-)