---

Ahoj Magdi,
Píšeš, že chodíš s priateľom už šesť rokov a ste dokonca aj zasnubení.Ja si myslím, že šesť rokov je dosť dlhá doba na to, aby si vedela či je to naozaj ten pravý i bez spoločného spolunažívania. Pred tým, než som spoznala môjho nastávajúceho ja, mala som iné dve známosti. V oboch prípadoch som vedela, že tam niečo nie je v poriadku, že to nie je človek, s ktorým by som mohla byť celý život šťastná, ale zatvárala som si pred touto pravdou oči. Navrávala som si, že by to aj mohlo výsť atď.Bola to samozrejme blbosť. Ale až vtedy, keď som spoznala môjho už onedlho manžela som vedela, ako som sa v tých predchádzajúcich vzťahoch klamala-klamala som samú seba. A teraz viem, že jasným signálom že tí pred ním neboli tí praví bolo to, že som o nich pochybovala. Našepkával mi to už tu spomínaný hlas srdca, ale ja som sa ho vtedy snažila umlčať-umlčať pochybnosti. Teraz pri Vladkovi pre pochybnosti niet miesta. Možno to bude pre niektoré z vás znieť divne, ale my sme už asi po jednom-dvoch mesiacoch chodenia vedeli, že sme pre seba stvorení. Asi po tých dvoch mesiacoch sme si prvý krát povedali, že by sme si vedeli predstaviť zostať spolu navždy. No a po piatich mesiacoch chodenia sme sa zasnúbili.Žijeme už dlhší čas pod jednou strechou, sme stále spolu a sme spolu veľmi šťastní. Berieme sa 20.7. teda zhruba po roku a pol známosti a vieme jeden o druhom, že k sebe naozaj patríme.
Tak preto si myslím, že ak sú vo vzťahu nejaké pochybnosti, treba sa naozaj pozrieť pravde do očí, či tie pochybnosti nie su iba tým hlasom nášho srdca, ktorý sa snažíme umlčať. Možno je to Magdi v tvojom prípade viac-menej strach z toho, že budeš musieť po svadbe viesť domácnosť a jednoducho oddeliť sa od rodičov aťď. Bolo by to prirodzené vtedy, ak si s rodičmi žila celý život a si na nich zvyknutá,čo asi ak dobre hádam z tvojho príspevku tak je. Nuž ale aj tak si to dobre premysli. Manželstvo je na celý život a tak by sme doňho mali vstupovať s jasnou hlavou i srdcom.

---

Ahoj Jani,

veľmi pekne ti dakujem za slova čo si mi napísala. Povzbudila sa si ma. Vieš ja nemám ani tak pochybnosti, ale strach. Neviem si predstaviť môj život bez môjho drahého alebo žiť s niekym iným. Ja ho ľúbim, len mám aj tak trochu strach ako to bude potom. Možno myslím až priveľmi do budúcnosti a v tom je môj problém. Dúfam teda že to vyriešiť a oznámim ti potom termín sobáša. Ešte rad vdaka.

---

ten mail predtým bol pre zuzku

---

Luci ospravedlnujem sa ale mail od mna je pre teba.