---

Naša svadba...

Celé to začalo niekedy minulý rok, keď sme sa s Martinom dohodli na termíne svadby. Nechala som to na Maťkovi, nech si vyberie taký, ktorý nezabudne a on sa rozhodol pre 1. Jún 2002. Čas sme už vyberali spoločne a aby sa nám to zhodovalo s dátumom, určili sme si 16:00. Už v novembri 2001 som mala vybraté šaty a keďže neboli biele ale maslové, tak som mohla začať so zháňaním doplnkov. Košice sú síce veľké mesto, ale aj tak boli tieto doplnky úzky profil. Závoj a kvietočky do vlasov som zohnala bez problémov, ale košeľu pre Maťa... no to bol jeden obrovský problém. Nakoniec som to vzdala a kúpila som mu bielu. Veľkú noc som ale strávila v Bratislave a tak moja naháňačka za košeľou pokračovala. Nakoniec som ju našla, ale nebola celkom presne v takej farbe ako som si predstavovala. Tak som ešte seem tam zabehla do obchodu a hľadala. Vyplatilo sa. Necelé dva týždne pred svadbou som kúpila nielen košeľu presne v takej farbe ako som chcela, ale este aj pre mňa super kostým, ktorý som mala v pláne obliecť si na druhý deň po svadbe. Spodné prádlo som mala kúpené už mesiace dopredu. Náuku sme absolvovali, papiere nám podpísali... Tak som sa konečne mohla vydávať... 

Konečne prišiel ten náš deň. Môj drahý bol objednaný ku kaderníčke ráno na 8:00 aj s mojou sestrou, ktorá bola prvá družička. Ja som spala tak hlboko, že ani neviem kedy vstal z postele...  Vraj sa vygúľal niekedy okolo pol ôsmej. Ja som vstala v pohode asi o ôsmej, osprchovala som sa, umyla zúbky, zúžila Maťkovu francúzsku kravatu, vyžehlila som mu všetky tri košele a sadla s mojou budúcou švagrinkou do autíčka a išli sme ku kaderníčke my dve. Na ceste od kaderníčky sme stretli Martina s Monikou, už boli vyčesaní a vyzerali perfekne!!! Bolo už asi pol desiatej ja sa som este nic nejedla. Tak ma kaderníčka umyla a natočila a sadla som si pod sušič. Janka, moja švagrinka mi išla kúpiť rožky a syr. Cítila som sa ako za starých študentských čias...  Okolo obeda sme boli obidve hotové a vyzerali sme tiež perfektne!!! Veď kaderníčku sme si vybrali šikovnú.  Odviezli sme sa domov a Monika ma začala maľovať. Už som bola dosť nervózna, čudujem sa, že to so mnou vydržala. Ja sa totiž normálne nemaľujem, takže mám problém mať oči otočené ak ako to ona chce, alebo ústa tak ako si to predstavuje. Našťastie sme po sebe nekričali ani nič podobné, ale vybuchovali sme do smiechu. Síce dosť nervózneho, ale smiali sme sa. Ešte som nebola hotová a už nás prišiel naháňať Martin, že nás čaká fotograf, že už musíme ísť. A ja som ešte nebola ani oblečená. So šatami som mala len jeden problém: ako ich dostať cez hlavu, ked už som ju mala pjekne upravenú a nalíčenú a aj závoj som mala pripnutý. Ale keď sme ich prepchali cez hlavu, bolo po probléme. Monika ma zašnurovala, upravila mi všetky záhyby a prišiel Martin. Priznal sa, že mal nejakú tú slzičku v očku. Šaty mi dovtedy nevidel, statočne som ich tajila. V nedeľu som doma pozerávala Traumhochzeit na RTL plus s Lindou de Mol a sledovala som jeho reakcie na rôzne šaty. Neboli tam síce také ako moje, ale bolo ich tam dosť, ktoré mali veľa z mojich šiat. Neviem podľa čoho sa riadil, ale niečo sa mu páčilo niečo nie, tak som nevedela ako bude reagovať keď ma uvidí. Maťo neklame ani z milosti, radšej povie rovno pravdu a má pokoj. Ale evidentne som sa mu v šatách hneď zapáčila. Hneď som bola menej nervózna. Pred hosťami som sa snažila ešte ukrývať, veď sme sa išli len fotiť... Apropó fotenie...