---

ahojte všetci,
našla som si tento server a je úplne super, ohromne ma to všetko zujíma lebo sa budem na budúci rok a to 25.5. vydávať a už teraz to prežívam. Kedy si myslíte že je potrebné začať vybavovať potrebné veci?
svadbe hurá
Katarína

---

Ahoj Katka! eľmi ma teší, že si sa rozhodla vstúpiť medzi nás a prajem Ti len to najkrajšie, čo si praješ a nech sa Ti tým dňom splnia všetky tvoje sny a túžby! My sme sa s Andrejom brali ani nie po dvojročnej známosti 5.5.2001, nebrala som ohľad na reči tých, ktorí sa ma snažili odhovoriť, že vraj májové svadby sú nešťastné. Mám 23 a môj manžel 27, nemuseli sme sa brať, proste sme chceli. Zasnúbili sme sa v auguste minulý rok a tak som chcela začať s prípravami čo najskôr. Všetci ma ubezpečovali, že je čas, kým mama nezavolala svojmu kamarátovi hudobníkovy a ten jej povedal, že už sú obsadení, potom sa zbadala a to bol november pred svadbou. Obrúčky sme mali už od októbra v skrinke a každý mesiac si ich skúšali, či sme nepribrali, alebo neschudli. Viacmenej sa naša príprava na ten veľký deň začala februárom. Nepatrím medzi krásavice so super postavou a tak som sa bála, že nenájdem nikde vhodné šaty na svoju postavu. Ale nakoniec sa podarilo. Síce stáli dosť peňazí, to požičanie je v dnešnej dobe dosť drahé, ale ako som si ich prvý raz dala na seba, povedala som, že sú to ony, padli ako uliate, žiadne úpravy, cítila som sa v nich ako princezná, nebolo vidieť moje špekačky a boli strašne ľahučké. Povedala som si, že musím mať na sebe šaty v ktorých sa budem cítiť super, veď v nich budem musieť vydržať strašne dlho, vedieť sa v nich pohybovať... Môj manžel chodil so mnou, ale nikdy ma v nich nevidel, vždy sa len vyzvedal a bol veľmi milý, pretože som ich nechcela, predsa boli trochu drahé, ale on povedal, že je to náš najkrajší deň a chce aby som bola šťastná, tak som ich zobrala. Potom to už išlo, sála, tú sme objednali niekedy v januári, ako aj hudbu a kostol. Svokra je cukrárka, takže o zákusky a torty bolo postarané. Pochádzam z dediny a tak sa pred svadbou konala zabíjačka, pri ktorej prišli o život dve prasiatka, kuriatka na oslavu sme dostali od babky a víno od dedka. Všetci pomáhali ako to išlo. Samozrejme také tri týždne pred sobášom sme poctivo poroznášali pozvánky a oznámenia dali na poštu. Nezabudli sme na kameramana, starejšieho a fotoateliér, ktorých sme objednali niekedy vo februári. Ani neviem ako a bol tu deň D. Ten deň stál vážne za to. Keďže sme s manžeom bývali sami, jeho mamička si vydupala, že poslednú noc bude aj tak spať doma, tak som ho tam zaviezla a večer som strávila s maminou a sestrou pri poháriku vínka, nestresovala som sa, vedela som, že nech ten zajtrajšok dopadne ako chce, budeme šťastní.
Ráno som sa zobudila plná očakávania, ale keď som pozrela von a videla, ako prší, bolo mi do plaču, ale čo už... nakoniec sa na obed vyjasnilo a cesty uschli takže som sa nezašpinila. Dala som si rannú kávu a čakala kým príde šofér. Ozdobila som auto a nevediac ako zabuchla som v ňom kľúče, takže sme utekali pre náhradné. Zrazu som zbadala mamine uplakané oči a nechela som vedieť čo sa stalo, ale pre ňu to bola tragédia, ako mi prežehlievala závoj, tak ho spálila. No nič, žiadne slzy, len úsmev, budeme mať super deň a bolo tak. Sestriný boli akurát na ceste z bratislavy a tak ich mama hneď vyslala do Trnavy pre nový, a tak som mala zrazu dva závoje. U nás na dedine je zvykom, najprv mať odobierku a keďže som chcela mať trošku inú svadbu, tak bola moja v civile. Chcela som, aby ma drahý videl vo svadobných šatách až v kostole. Kým som sa ja doma obliekala a posledný krát si vypila so sestrou na moje dievčenské meno on sa potil pre oltárom. No a prišiel čas, aby som sa nechala odviesť pred kostol, kde ma čakal náš krstný syn a otec, aby ma voviedli dnu. Nanešťastie sa malému Marekovi urobilo nevoľno a tak sme museli na pešej zóne hľadať otvorenú kaviareň, kde by sa pozbieral, všetko sa nakoniec skončilo fajn a ja som uzrela svojho drahého ako netrpezlivo čaká na mňa, a potom ten jeho úsmev a slová milujem ťa. Obrad bol v poriadku, až na ten môj tichý smiech.
Bola som veľmi prekvapená koľko známych nám prišlo potriasť rukou a zaželať to najlepšie. Po príchode do sály, kde nás vítala hudba, nasledovalo klasické zametanie črepín, ani to neopadlo bez chýb, od zeme sa odrazila črepina a pristala na Andrejovom čele, takže bol potom zalepený a pred fotením si dal na seba prvý raz v živote dermakol.No a také malé prehrešky ako moje spadnutie po stôl, alebo posmyknutie sa na schodoch... už boli len koncom toho najkrajšieho dňa v našom živote. A predsa sa ešte nájde niečo: bola som potom dva týždne PN čo som mala taký hnisavý pľuzgier, že som denne musela chodiť na čistenie a preväz. Poučenie pre Teba a mňa do budúcnosti nikdy sa nevydávaj na boso, doplatíš na to, aj keď bude nehorázne teplo, nebuď v topánkach bosá. Zachvíľu bude pol rok, čo sme svoji a sú to najkrajšie mesiace môjho života, určite prídu aj krajie, keď budeme traja, ale zatiaľ sú tie najkrajšie tieto. Moc som Ti s,prípravami nepomohla, ale aspoň si sa pobavila. Ak budeš chcieť vidieť mňa a drahého, napíš mi svoj mail a pošlem Ti fotky. Majte sa krásne, užite si tieto mesiace a nedajte sa nikým ovplyvniť. Len to najlepšie... K

---

Je tak krásné číst o svatbách. Takové povídání mě přivádí na myšllenku že snad i mě vše dobře dopadne. Prosím, prosím, můžu také vidět fotečky? Jen tak, pro inspiraci. janaj@sps-bzenec.cz
Děkuji a přeji hodně štěstí.

---

Prosim,prosim, ja už to mám tiež za chvílu, môžem sa tiež inšpirovať?
tamo@zoznam.sk
Ďakujem
Táňa

---

Ahoj K:-) No aj ked uz mam po svadbe, casto sem zajdem precitat si otazky, odpovede,napady a pribehy buducich neviest,ci mladych pani:-)Zo zatajenym dychom som docitala ten tvoj pribeh zo svadobneho dna a musim ti povedat,ze musis byt neuveritelna optimistka. Keby sa mne stalo tolko "zaludnych veci",neviem, ako by som to zvladla ja. Je pravda, ze moj svadobny den bol bez vacsich problemov (az na polozvadnutu kyticu este pred obradom:-) a ze sme od rana mali uzasne dobru naladu bez stresov, ale neviem, neviem:-) Ak mozem vediet, odkial si? PS: NAPISALA SI TO VELMI PEKNE!!!*DRZIM PALCEKY a zelam krasny spolocny zivot...*LILA*

---

Ahoj, ďakujem za pochvalu. Vieš, čo iné mi ostávalo, len čakať, čo bude ďalej. Pochádzam z malej dedinky pri GA, Veľké Úľany. Máme sa fajn, len sa nám nejako nechce podariť miminko. Maj sa krásne a príjemný deň! Katka