---

Mile kocky, vdaka kamoske som zabludila na vase skvele forum a nemozem si pomoct a tak vam trosku zavidim ze ste take stastne a ze ste si iste svojim vztahom. My zatial v tomto stadiu nie sme. vacsina ludi hovori ze toho praveho pre cely zivot spoznas hned, ale mne sa to nedari, niekedy si myslim ze nie, niekedy ze aj hej takze to asi nie je moc dobre. Vy ste to vycitili hned? Hned ste vedeli aj ked len podvedome ze tento chlapik bude raz mojim manzelom? Alebo ste tiez prekonavali obdobia pochybnosti az sa vam to vyjasnilo? Snad sa to aj mne vyjasni. Drzim vam palce a gratulujem.
ERIKA

---

Ahojky Erika,
neviem, ci vsetky su si iste svojim vztahom....mna niekedy napadaju myslienky, ci naozaj chcem byt s mojim snubencom...Ja som sa nikdy nedokazala blaznivo zamilovat...chodila som s viacerymi chalanmi, niektorych som opustila hned po prvej spolocnej noci..s jednym som chodila 7 rokov a mali sme sa aj brat, ale nevyslo to. Moj snubenec je take trdlo, nikajy krasavec, sportovec, ci domaci kutil...nosi dioptrie 5,5 a ani nie je bohaty, ale neviem ako sa to stalo, ale mam ho rada. Napriek vsetkemu casto pochybujem...mame kopu problemov s bytom, v praci, chyta nas ponorka, lebo sme nonstop v praci a aj doma spolu...ale obaja sa to snazime spolocne preklenut a vieme, ze ked budeme obaja chciet, vsetko spolu zvladneme. nedokazala by som mat rada ineho...manzelstvo nie je prechadzka ruzovym sadom..a ani vztah. Ja som nevedela, ci bude mojim manzelom a ako dlho budeme spolu a ani sme sa o tom nikdy nedohadovali...tak nejako postupne k tomu prislo a ja to nechcem zmenit...a to pisem teraz v takej situacii, ked moj drahy nechal otvorene dvere do spalne a nas pes mi potrhal saty a vsetky topanky co nasiel a opn vedel, co stane, ked ich nezatvori..ale nedal si rano pozor. Byt je ako po vybuchu atomonovej bomby a asi by som nanho nakricala ( ja som vybusna povaha ), ale nepochybovala som, ze si ho chcem zobrat....nuz co, urobim si nakupovaci vikend a kreditka draheho zaplace a on si da nabuduce vacsi pozor...
net111

---

Ahoj,
ja som mala od zaciatku pocit, ze som stretla svoju druhu polovicu a ze on raz bude moj manzel. Aj tak sa vsak niekedy hrozne pohadame a mali sme za tych 6 rokov a nejake tie krizy...ale ak vies ze ten clovek za to stoji a to co na nom lubis vyvazi to, co ti ide na nervy, kazda kriza sa vyriesi a vztah je este pevnejsi.
Pat

---

Ahoj, ja som presla za dva roky od stadia "ziadne druhe rande nebude" az po "lasku mojho zivota" :o))
Sme svoji uz mesiac a je to skvele
ja

---

Ja som to "tusila" dost skoro. A pekne sa to vyvijalo az som si jedneho dna uz vobec nevedela predstavit moj zivot bez neho... Su sice veci, na ktore mame kazdy iny nazor, ale obaja vieme, co je pre nas dolezite a co su len hluposti. Ziaden vztah nie je uplne dokonaly, ale to, ze je nam s tym druhym skutocne fajn, to je pocit, ktory sa neda pomylit si s nicim inym... Fila

---

Ahoj Erika,
po prečítaní tvojho príspevku som si premietla náš vztah,myslím že je to téma na dlho..Nezúfaj že nie si si tým istá,ani ja som si na začiatku nebola istá.Ale nesmieš sa nad tým stále zamýšlat či je to ten pravý alebo nie.Na začiatku nášho vztahu som cítila že mi je s tým človekom dobre,rozumie mi,záleži mu na mne a mne na nom ...atd..Život nás skúšal tažkými skúškami,o ktorých som nemohla povedat ani najlepšej kamarátke.Tak sme sa museli podporovat navzájom.Vtedy som pochybovala a kládla si otázky či mi to zato stojí sa takto trápit, že by som mala možno jednoduchší život s niekým iným...Ako sa hovorí až ked stratíš,pochopíš o čo si prišiel..Stratila som a pochopila..Cítila som sa akoby mi niečo z můjho tela odtrhli a neviem bez toho žit..Muž kvůli ktorému som sa rozhodla opustit osobu na ktorej mi tak zaležalo mi fyzicky ublížil... Vrátila som sa k svojej láske a teraz mu dakujem že stál pri mne ked som ho potrebovala,napriek tomu že som mu ublížila.Dakujem mu za druhú šancu.. Náš vztah sa tak velmi upevnil a už nepochybujem.Preskákali sme toho spolu vela,nie len túto zaležitost.. Teraz si začíname vychutnávat prípravy na svadbu.. Nezúfaj vždy sa to nedá poznat ihned či je to ten pravý... Dúfam že ti aspon trochu pomůže můj príspevok.. Vela štastia.
Sofia

---

Tak to ste mi vazne pomohli s tym, ze mate podobne pocity.Ja neviem co to do mna voslo, mam nejaku nervozitu v tele, skusala som saty, ziadne mi nesedeli, tak som vecer na neho vybehla, ze svadba nebude, ze to on je ten co sa chce zenit, ze naco su svaby vlastne, ved zijeme spolu uz roky tak naco potrebujem takyto stres atd.Ja som sama neverila, ze co mi vychadzalo z ust....teraz mi to je luto, ani som to tak nemyslela...a som aj videla, ze kazdym slovom vrazam novy noz medzi rebra, ale neprestanem a neprestanem.Asi preto ze som perfekcionista a mam obavy ako to cele dopadne atd.Tiez mam strach z toho, ze co ak nam to nevyjde, ale pritom sme ako siamske dvojicky stale spolu, telefonaty 5 razy denne atd uz cele roky a neviem si predstavit ze by pri mne nebol.Tak len aby si vedela, ze v tom nie si sama...a hoci si myslim, ze to je ten najuzasnejsi na celom svete, mavam momenty ze pochybujem, ci sa mame brat...co vobec nema logiku, vsak?

---

Ahoj, ja som uz pri zoznameni sa s mojim priatelom vedela, ze uz navzdy spolu ostaneme. Vzdy sme sa mali o com rozpravat a ten pocit spokojnosti, ked som bola s nim, ten bol skvely. A bolo to obojstranne. Vobec som o nom nepochybovala. Ani nie po roku sme zacali rozmyslat, ze si kupime byt a tak sa i stalo. Od roku a pol, co sa pozname, sme sa nastahovali do nasho spolocneho bytiku, bez toho, aby sme sa zapodievali nad tym, ci spolu chceme byt alebo nie, pretoze to uz nam bolo jasne od zaciatku a teraz o dva tyzdne sa ideme brat a je to medzi nami stale krajsie a krajsie. Velmi ho milujem a tak isto aj on mna. Proste je to presne ten typ cloveka, na ktoreho som cakala, ze raz takeho najdem, budem s nim a stane sa mojim manzelom a oteckom nasich deticiek. Prajem prijemny den a drzim palceky, aby to vsetko dobre dopadlo a bola si stastna.

---

My sme zacali tak, ze on mi radil, ako sa mam dat znova dokopy s byvalym a ja jemu, ako ma zbalit jednu kocku ... he he a sme spolu osem rokov. Na zaciatku som urcite neuvazovala o svadbe ... ja nepoznam take, ze po par hodinach poviem - tak toto je ten pravy :O)je to pre mna osobne somarina - preto sa na telenovelach smejem od srdca, ak som okolnostami prinutena ich sledovat :O)
Citila som sa so svojim drahym vzdy dobre, milujem ho, velmi :O) A to, ze sme sa rozhodli zobrat sa ? Tak sme to chceli, obaja a velmi sa uz tesime :O) A preco lubim toho svojho nespratnika ? To sa neda teraz vymenovat po prve, po druhe .... jednoducho ho lubim, to je taky pocit spokojnosti s usmevom na perach, ked jednoducho nemas vazne pochybnosti, lebo ako tu uz jedna z vas pisala, no zabijes ho, ze nezavrel dvere na spalni a pes sa pohral so vsetkymi satami :O) Ten moj mi vcera osupal zemiaky na EVU -noviny ako noviny ... no co sa ja budem rozculovat :O) ale zemiaky osupal ....
jadwiga

---

ahoj.
mala som pred mojim nastavajucim viac vztahov, aj kratkych aj dlhych. ked som ho stretrla trvalo mi asi 3 mesiace kym som s nim zacala randit, ale po velmi kratkom case som uz vedela ze je to ten muz na cely zivot, teda asi po 5 mesiacoch som vedela, ze s nim chcem prezit cely zivot. samozrejme absolutne som este nemyslela na svadbu, ale bolo pre mna uplne prirodzene, ze je tu a ze ho mam a nedokazala som si uz predstavit, ze by tu nebol. terza sme spolu 2 roky a v septembri bude svadba.viem, ze nie je idealny ani ja nie som, ale pre mna je to ten najlepsi muz na svete aj so svojimi chybami.

pre mna je dolezite to, aby rozmyslal a uvazoval nad vecami / aj zavaznymi aj bezneho života/ podobne ako ja. no a tolerancia a dovera musi byt.tolko moj nazor a pribeh. vela stastia.
sandy

---

ahojte,
no vidim ze nech piseme ktorakolvek cokolvek o pocitoch na spoluzitie, podoba sa to. Ja to beriem trochu sportovo, teiz som po prvej hodine nevedela ze to bude moj bud.manzel ale postupne cas to tak zosuladil a byvame spolu uz 5r.rozumieme si, hadame sa, riesime spolu problemy ale nikdy nie jeden za druheho, povieme si nazor ktory niekedy nie je totozny s tym druhym ale kazdy koname podla vyzneho uvazenia ked sa to nejadna priamo o nas vztah. Uz teraz som si 100% ista ze sme sa rozhodli spravne a viem ze to co robime robime s laskou ale stale tam mam ale... su situacie ked clovek ani netusi ako sa zachova o 10r 20r. mozno o rok. Tak to beriem tak ze je to na nas dvoch ako ten spolocny zivot prezijeme a koko lasky a tolerancie sme ochot.dat do toho vztahu.
Neuznavam manzelske vztahy ktore sa udrziavaju nasilu. My vo ztahu mame strasne vela volnosti a tolerancie a nechcem to menit ani po svadbe.
Majka

---

Ahojte, v mojom pripade sa o laske na prvy pohlad neda hovorit. ale o kamaratstve na prvy pohlad urcite. Od prveho dna sme si fajne rozumeli, ale predstavu, ze by z kamaratstva mohlo byt nieco viac sme odmietali obaja cele 2 roky. Kamarat je jedna vec, ale zit s muzom, ci je o 6 rokov starsi a o 40kg tazsi... vsak by ma rozpucil :o) A jeho hlavne zasady - nikdy nezacnem chodit s dobrou kamaratkou, s babou, co ma do 25 rokov a je studentka, tiez nehovorili v prospech nasho vztahu.
Chodime spolu 2 roky a v septembri sa budeme brat... Zivot casto prekvapi nepredstavitelnym... :o)
papa
zuzka

---

Ahojte,
myslim, ze vela uvazovat nie je na skodu, ale netreba to prehanat. Mame vsetci chyby. Rovnako ako maju nasi drahi - aj my ich mame. Ale bez tych chyb by to uz nebolo ono, vsakze? O tom je zivot. A naozaj, pokial to nie su vazne veci, ale len vrtochy, tak nie je dovod pochybovat.
Ja si idem brat rozvedeneho s dietatom o 11 rokov
starsieho chlapa, verte, ze som sa nauvazovala az az.
Ale aj cez tieto vsetky minusy je to clovek, ktory pre mna znamena najviac na svete, s ktorym si rozumiem, ktoreho milujem, a ktory miluje mna.
Nie je idealny, ani ja nie som. Ale viem, ze jeden bez druheho sme strateni...
Tak si drzme navzajom palce, nech nam to vsetkym vyjde !
beruska

---

No to je sranda, my sme boli so snubencom tiez najprv kamarati 2 roky a ja som si cely ten cas myslela, ze toto nikdy nebude mok frajer.A o necele dva tyzdne to bude moj manzel. No a najlepsie je to, ze je tiez o 6 rokov starsi a priblizne 40 kil tazsi.
Ked som citala Tvoj prispevok, uplne som si mylslela, ze pises o mne.
Zuzka/ke

---

Som moc rada ze ste mi napisali vase pribehy, vsetky su velmi pekne a podobne tak ako to tu uz niektora z vas pisala, v podstate citit ze ste stastne v tom kazdodennom zivote a to sa mi paci. A zda sa mi tiez ze je to aj otazkou casu, tak budem si musiet pockat aj ja az ten moj vtah vyzreje, mozno zistim ze je to ten pravy a mozno nie. Ale svadba je krasna vec, tak si ju uzite naplno. Mne sa obcas sniva ze sa vydavam, ale neviem za koho, je to dost stresujuce, mozno prave tento chlapik zo sna na mna niekde caka a mozno je moj terajsi priatel??? Nebudem vam tu pisat ake mame medzi sebou problemy, mozno by ste si mysleli ze mi uplne sibe, mozno nie, o to mi neslo, ako Beruska povedala skusim prestat privela filozofovat a uvidim, mozno to casom bude ako jeden z vasich pribehov, teda s krasnym koncom. Dakujem vam (aj ked vam stale v kutiku duse zavidim)
ERIKA
ERIKA

---

erika,
ved život je predsa len jeden, tak si ho užívaj. to či príde svadba alebo nie vôbec nie je dôležité. keď sa raz budeš vydávať budeš sa tešiť tak ako my, ale myslím, že ani jedna z nás nežije len pre ten jeden deň. či je ten tvoj práve pravý zistíš, ale ak nie tak čo, hlavne, či je ti s ním dobre a či si šťastná.
sandy

---

To sa mi paci, 2 Zuzky a rovnake pribehy :o)
Zuzka/ke aj ten Tvoj ta vie obcas tak vytocit, ako by to nedokazal nikto iny na svete? :o))) Prajem Vam, aby ste boli vzdy najstastnejsi na svete.
Zuzka

---

Zuzka, ja som tiez Zuzka, ale mam snubenca o 55 kg tazsieho :O)
Myslim, ze vytocit do nepricetnosti dokaze asi kazdy jeden. Rovnako ich predsa dokazeme vytocit aj my zeny.
Ved o tom to je :O)
beruska

---

sandy suhlas :O)
jadwiga

---

ahoj a povedala si mu o tych obavach? asi by si mu nohla dat precitat tento prispevok,iste by sa potesil aj tej tvojej lutostia pochopil by aj tvoju nervozitu.LL

---

ahoj erika,
tak my sme sa dali dokopy tak,ze cumelo pol mesta,ako prave my dvaja mozeme spolu chodit.od 17 sme sa 2 roky neznasali,nepovedali sme si ani pol pekneho slova,len zrazu sme po maturite spolu zacali chodit-doteraz nechapem ako sa to stalo,len som zmenila imidz a on si vsimol pekny zadok a ked zistil,komu patri...ale co se skadliva,se rado miva. no nase nezhody pokracovali aj vo vztahu,tak sme sa rozisli po 3 mesiacoch,aj ked on to ukoncil so slovami,ze ma bude mat stale rad a kazdy sme sa rozbehli svojou cestou.ja som si medzitym nasla na polroka iny vztah,stihla som sa rozist,byt rok sama a potom ako blesk z jasneho neba sme sa na silvestra dali dokopy,zistili sme,ze sme dozreli a teraz je to ten najlepsi chlap na svete,bez ktoreho si neviem predstavit svoj zivot.prvy rok som aj tak stale cakala,kedy to skonci,kedy zacnem pocitovat problemy,nespokojnost a podobne,ale nic neprichadzalo, preskakali sme spolu vselico,sme najlepsi kamarati a viem,ze mu mozem povedat veci,ktoe nemozem povedat ani najlepsej kamoske. sme spolu 3,5 roka a buduci rok sa chceme brat.a polovicka mesta uz vobec nechape,ako je to mozne:))))
vobec sa nestresuj,vychutnavaj si to ,co mas a ak ti bude tak dobre,ze to budes chciet navzdy,velmi rychlo to pochopis( hoci to obcas trva,kym pre sromyx uvidis les:))ako ja.
pekny den.LL