---

Ahojte dievčatá. Som tu po prvý raz, tak nemám veľa skúseností s týmto písaním. Ja s priateľom sme sa dohodli, že keď sa budeme cítiť na svadbu, tak sa vezmeme. Ja sa na to už cíti, či on tiež nevie. Poraďte mi, prosím, ako mu to mám povedať, aby si nemyslel, že ho tlačím do manželstva.

---

Ahoj Montschery,
ja si myslim, ze by si mohla nacrtnut tuto temu tak uplne nenapadne. Dobry sposob ako poznam je, ist niekomu na svadbu. Napr. kamaratke, kolegyni, sesternici .... Viem, ze velmi vela ludi pri takychto zazitkoch zacina mysliet tiez na tento krok.
Alebo mu uprimne povedz, ze ho milujes nadovsetko a tuzis po tom uz byt pani .... jeho priezvisko.
smelo do toho
pekny den
beruska

---

Ďakujem ti za odpoveď. Boli sme na svadbe vo februári, takže to bude trošku ľahšie. Dnes s ním budem tak to skúsim. Potom ti dám vedieť ako to dopadlo. :oD monschery

---

Ahoj, Monschery,
no my chlapi sa neradi nechávame do niečoho tlačiť.
Nepýšeš, kolko vlastne spolu chodite. Zda sa mi celkom normalne pri vztahu, keď si dvaja hovoria o všetkom, čo ich trápi, aj netrápi. Buď pouvažuj, ako to na neho našiť tak, aby si myslel, že s tým prišiel on, alebo sa ho to jednoduch opýtaj, čo by na to povedal. Ak to s tebou myslí vážne, určite Ti z nosa neodkusne, možno bude aj rád, možno Ti chce navrhnút niečo podobné.
JPG.

---

Vy asi spolu nebyvate, ze?
To, ze ste boli na svadbe ti urcite pomoze. My sme boli v januari, bola to nadherna svadba a obaja sme zacali o svadbe uvazovat intenzivnejsie. Len zatial financne a ani datumovo nam to nevyslo. Lebo chceme svadbu v aprili, maji. Takze teraz uz je neskoro,
tak o rok.
Ja som odmalicka zvedava, tak sa chcem opytat, kolko mate rokov?
Drzim palce, ale som si ista, ze zdielate rovnake pocity, len chlapi o tom nevedia tak hovorit. Tak musis zacat.
Daj vediet ;O)
beruska

---

Nie nebývame. Ja mám 20 a on má 29 rokov. Včera som mu to jednoducho povedala a on sa chce tiež ženiť, len musí vyriešiť bývanie u neho. On býva s rodičmi. Tak sme sa rozhodli, že sa zasnúbime. Tak ti ďakujem za radu. Dopadlo to super. Monschery

---

Ahoj JPG. Prekvapilo ma, že mi radí aj chlap. :o) Chodíme spolu skoro 9 mesiacov a je to láska na prvý pohľad. Jednoducho sa chceme navždy. Včera som to na neho spustila a aj on sa chce ženiť. Tak sa zatiaľ zasnúbime. Som veľmi rada, že si mi napísal aj ty.

---

Ahojko,
myslim ze vzhladom na tvoj vek a aj na dlzku vasho vztahu je zasnubenie viac nez dost, ty nie?
A este, nenapisala si ci este studujes alebo uz pracujes.
M.

---

Už pracujem dva roky. Neviem čo má so svadbou môj vek a aj dĺžka vzťahu, lebo my sme sa rozprávali o tom, že sa niekedy vezmeme už po troch mesiacoch. Myslíš, že som na svadbu primladá? Monschery

---

Ahoj Monschery, tak to je velka zhoda nahod.
Ja mam 21, moj drahy 31 (trosku viac ako tvoj),
ale tiez sme o svadbe hovorili hned. Bolo nam to hned jasne, ze budeme spolu navzdy. Uz rok aj daco spolu byvame. Viem z vlastnej skusenosti, ze je jedno kolko mas rokov, ked to citis intenzivne, tak neexistuje take nieco, ze si primlada.
Som velmi rada, ze tvoj drahy zareagoval ako som predpokladala. To je jasne, ze musite vyriesit byvanie. Ale uz ste na najlepsej ceste - lebo to chcete OBAJA.
Prajem krasne zasnuby a potom pripravy na svadbu.
pa
beruska

---

Co ma tvoj vek a dlzka vasho vztahu spolocne s tym, ze sa chcete brat? Tuto otazku hadam nemyslis vazne. Ak to fakt nevies, tak to mi je fakt luto.
Na vek som sa pytala, lebo v tvojom veku mozes napr. studovat tak v 2.rocniku na VS a neviem si celkom dobre predstavit zvladat naraz studium a rodinu. To len taky maly priklad.
Vela stastia.

P.S. Ja som sa tiez s drahym spoznala ked som mala 19 a on 23. Od zaciatku som citila ze on bude raz moj manzel a on mi povedal to iste, ale urcite by som sa do svadby nehrnula po par mesiacoch vztahu.
Berieme sa teraz v septembri a mam pocit ze vsetko je tak, ako ma byt.
M.
M.

---

Aj ja prajem tebe to isté. Ako sa vám spolu býva? Neleziete si na nervy?

---

Ahoj Monschery,
byva sa nam spolu skvele. Na nervy si neleziem, ved uvidis, milovany clovek ti nemoze liezt na nervy.
Teda myslim ako vyslovene. Samozrejme su aj malickosti, ktore lezu na nervy. Ale nie su to vazne veci.
A ty - vychadzas s draheho rodicmi dobre? Myslim ako ci sa neobavas toho spolocneho byvania s nimi.
pa
beruska

---

Ahojte kočky,
nesúhlasím úplne s M., že je až také dôležité, koľko má kto rokov a aký dlhý je vzťah. Ja som s mojim drahým začala chodiť, keď som mala 21,on mal 29, začali sme spolu býˇvať po 5 mesiacoch, na moje 22. narodky sme sa zasnúbili a keď sme mali svadbu, chodili sme spolu presne 10 mesiacov. Už sme spolu 2,5 roka a všetko klape výborne. Takže myslím, že je to skôr o pocite a vnútornom hlase, že je to ten pravý. Mimochodom, ja som začala študovať až teraz, popri tom pracujem a keby som nemala takého skvelého manžela akého mám, určite by som všetko tak dobre sama nezvládala. Prajem vám veľa šťastia v spoločnom živote. M., podľa mňa to, že sa dvaja vezmú, nemusí automaticky znamenať, že si založia rodinu (teda myslím deti), a postarať sa o domácnosť sa dá aj popri práci a štúdiu zároveň.
Ľ.

---

Ja tiez suhlasim s Ľ. Myslim, ze kazdy dospeje v inom veku. Samozrejme, keby 15-rocne dievca pomyslalo na vydaj, tiez by som si myslela, ze je to skoro. Ale z vlastnej skusenosti viem, ze 20-rocna zena uz moze mat velmi jasno ako v citoch, tak aj v tom co chce.
A co sa tyka studia, poznam vela ludi, co zvladli aj studium, aj starostlivost o domacnost.
A na druhej strane je to individualne. Poznam aj 30-rocne zeny, ktore sa absolutne nepodli z jedneho bodu a na zalozenie rodiny ani nepomyslaju.
Takze myslim, ze od veku to rozhodne nezavisi a ani od dlzky vztahu. Uz neraz sa tu pisalo a urcite aj vy mate v okoli vztahy, ktore sa po 10-tich rokoch rozpadli. A su aj take, ktore boli specatene po kratkom vztahu a funguju skvele.
beruska

---

Aj ja si myslim ze studium a manzelstvo sa navzajom nevylucuju, prave naopak, uz spolu byvame viac ako tri roky a v skole sa mi dari hlavne vdaka velkej podpore mojho snubenca! F.

---

ked sa mozem pridat, my sme pocas VS ani nepomysleli na svadbu-to, ze sa chceme sobasit v kostole sme si prebrali do mesiaca, od kedy sme zacali spolu chodit-mali sme po 19rokov, ale jedna vec je chcenie spolu zit a druha vec je financna nezavislost. Kedze sme boli rovesnici,obaj studenti, nechceli sme povedat rodicom, ze a teraz sa starajte...No a teraz, ked vyse 2 rokov pracujeme a citime, ze sa vieme o seba postarat aj po materialnej stranke, je nasa svadba realna. Pekne pripravy a spravne rozhodnutia

---

Samozrejme ze nejde len o vek a o to ci studujeme alebo nie... aj peniaze su dolezite, aj to kde sa bude byvat, aj to co si o tom myslia rodicia atd. Kazdy par sa rozhodne inak a pre kazdeho je nieco ine podstatne. Ja som len chcela povedat ze sa neda zovseobecnovat a ze studovat moze aj vydata zena, dokonca mam spoluziacku, ktora ma dve deti a zvlada studium na medicine, vsetko sa da... Aj ja vam zelam tie najlepsie rozhodnutia! F.

---

Ale jasne, studovat medicinu popri 2 detoch, to musi byt uplna balada. Tak isto ako byvat u svokrovcov, atd. Vsetko sa da zvladnut, ja si len myslim, ze ak je to naozaj na cely zivot, tak manzelstva aj spolocneho byvania aj vsetkeho si s milym uzijeme az-az. Ja som si v pohode spravila skolu, zariadili sme si spolocne byvanie a teraz v septembri sa tesime na svadbu. Sme spolu uz od mojich 19 a jeho 23 rokov, teraz mam 25 a on 29 a myslim si, ze sa niet kam ponahlat. Ale kazdy ako mysli..
M.

---

Ahoj Beruška. Výchádzam s jeho rodičmi skvele, dokonca jeho mama by chcela aby som tam bola niekedy aj dlhšie ako môžem. Myslím, že bývanie s nimi sa mi bude páčiť. Ahojky. Monschery