---

Ahojte nevestičky,
nechcem Vám Vaše príjemné starosti rušiť svojimi problémami ale som strašne nešťastná a možno mi budete vedieť poradiť.S mojím nastávajúcim sme spolu 5 rokov a až doteraz som si myslela, že náš je perfektný samozrejme s malými občasnými nedorozumeniami ako asi v každom vzťahu. Svadbu máme o mesiac, a ja zisťujem, že v jeho živote je dôležitejší jeho brat ako ja! Dobre vidíte BRAT!!!!! Za tých päť rokov som si to ale nevšimla! No teraz keď som svojmu drahému volala aby po mňa prišiel, že potrebujeme vybaviť nejaké veci okolo svadby tak to bolo teraz nemôžem lebo musím ísť s bratom tam a tam, brat potrebuje vybaviť to a to, prídem keď s ním vybavím všetky veci /jeho brat totiž nemá auto/. Minulý týždeň som vravela, že by som chcela ísť do Maďarska pozrieť si nejaké popolnočné šaty do obchodov a chcela som ísť aj s mojou mamou lebo aj ona potrebuje šaty a ešte som chcela kúpiť drahému svadobnú košeľu, všetko bolo v poriadku, dohodli sme sa na presný deň kedy bola moja mama ešte doma /ona je doma každé dva týždne, pracuje v zahraničí/, ale jeho brat zahlásil, že on ide s nami tiež lebo potrebuje oblek. Problém bol ale v tom, že jemu ten deň nevyhovoval a môj drahý rozhodol, že pôjdeme keď jeho brat bude môcť! Tým pádom už moja mama odcestovala, a my sme šli o dva dni neskôr keď už jeho brat mal čas.Úprimne s jeho bratom som nikdy nemala dobrý vzťah lebo je to problémový typ a robí stále nejaké problémy, s ktorých sú v jeho rodine nešťastný ale aj tak nakoniec všetci robia veci tak ako to on chce alebo mu to vyhovuje. On je pritom 13 rokov ženatý ale každý by mu len pomáhal lebo on je chudák nešťastný lebo nemôžu mať deti a má stále nejaké problémy. No s mojím drahým sa o tom nedá rozprávať lebo ja to zveličujem a preháňam a on je predsa jeho brat a musí mu pomôcť keď to potrebuje, a tak sa k nemu správajú aj jeho rodičia! Ja fakt neviem čo mám robiť som z toho strašne nešťastná, lebo vo všetkom ostatnom mi môj nastávajúci vychádza v ústrety a urobí pre mňa všetko až na......Prosím poraďťe mi lebo ja som už vážne uvažovala o zrušení svadby lebo nemienim žiť v manželstve kde môj manžel keď jeho brat zapíska tak k nemu hneď pribehne a bude mu pomáhať.
Aspoň sa mi trocha uľavilo keď som to zo seba dostala von.
Nešťastná Linda

---

Drahá Linda...skoro som padla zo stoličky....tak ak je to takto vážne...spýtaj sa ho na rovinu s kým chce stráviť celý život....lebo mne to vychádza že si ho braček omotáva pekne okolo prsta...chudatk moje, no to si dopadla...tak to som zvedavá ako by som to riešila.
vždy lepšie svadbu presunúť ako si život pokaziť. po svadbe s a asi neodsťahujeete od brata 200 km preč, že??
Katka

---

Linda,
vobec to neni take tragicke ako to teraz vidis. To ze isiel vtedy ked mal brat cas je normalne, ved po tebe je on blizsi clovek ako Tvoja mamina - samozrejme z jeho pohladu, ty by si to riesila ako keby Tvoja sestra nieco potrebovala a jeho otec tiez? To aky maju vztah v rodine neries a nemiesaj sa. Hlavne je aby si vo vlastnej spravila poriadok od zaciatku, podla toho ako VAM to vyhovuje. Tebe by sa tiez nepacilo keby sa on miesal do vztahov v Tvojej rodine. Urcite to co sa teraz deje v Tvojej hlavicke je trosku aj pod tlakom nastavajucej udalosti. To je normalne a nepokaz si stastie. Zivot je aj o tom, prekonavat male a velke prekazky... Neboj sa! Tvoj zivot je lan vo vasich rukach!!!
Ja mam svadbu 20.9.2003 a uz som tiez nervozna a ako! Aj sme sa dnes skoro pohadali ale nestoji mi to za to. V partnetstve je najdolezitejsie najst VZDY kompromis, ale ti to urcite dobre vies len mozno si to potrebovala znovu pocut :-)))
Maj sa pekne a drzim palce
Michaela

---

Ahoj Linduška,
je lahke niekomu radit, ale tazke podla toho zit. Ani ja ani nikto iny nevie posudit vas vztah. Ja mam pred sebou este 11 dni a budem pani. Je to zvlastne, od prveho okamihu som verila, ze my dvaja sme si sudeni. A cez to vsetko mam urcite obavy, a pritom uz spolu zijeme 3 roky takze nejdem do nicoho neznameho. Vo vsetkom si vychadzyme velmi dobre a aj tak mam ten divny pocit. Mozno aj ty take nieco pocitujes. To, ze si si zacala uvedomovat urcite veci, ktore si pred tym nevidela (alebo videla, len Ti nevadili), je mozno len tym, ze si uvedomujes, ze to vyslovene "ANO" ma byt navzdy a ty mas strach, ci je to naozaj ten "pravy". Na druhu stranu, nikto z nas nechce byt az na druhej nebodaj tretej kolaji. Myslim, ze to co si napisala sem na tuto stranku by si mala povedat svojmu drahemu. Povedat mu, ze mozno to tak v skutocnosti nie je, ale proste to tak citis a ak si na prvom mieste v jeho zivote Ty, tak nech ta o tom castejsie "presviedca". Nech Ti je jasne, ze Ty si TA s ktorou chce byt do konca svojho zivota. A ak po tomto rozhovore nebudes citit zmenu, alebo si stale nebudes ista, tak radsej tu svadbu zrus. Myslim, ze odkladanie svadby nema velmi zmysel, pretoze bud Tvoj nastavajuci vie, ze Ty si pre nho jedina a ak to nevie teraz, potom kedy? V kazdom pripade pri tom rozhovore zostan kludna, snaz sa nezvisovat hlas, mohlo by to skoncit hadkou a tou sa nikdy nic neviriesi. Snad som Ti pomohla, Pa, krasny den a este krajsi usmev na tvari, ved zo svadby by sme sa myli tesit. ericka.

---

Čau Linda,
keď som čítala tvoj príspevok, povedala som si že ti musím odpísať.
Ja som mala tiež podobný problém so sestrou môjho frajera. Prvý rok to bolo s ňou v pohode, ale potom sa to stale zhoršovalo. S mojim drahym sme viedli dlhe debaty, ktoré prechádzali do hadok o jeho sestre. Potom som už nevidela ine vychodisko ako mu dať ultimatum - buď ja alebo ona. Ja viem, že sa to niekomu bude zdať ako tvrde riešenie ale už som to ďalej nemohla vydržať. Ona totiž na mna strašne žiarlila, vôbec sa so mnou odmietla baviť, ani ma nezdravila.
Tak si myslim, že by si to mala vyriešiť ešte pred svadbou, lebo keď ťa naozaj miluje bude to musieť pochopiť a rešpektovať. U mňa to dopadlo dobre, som takto spokojna aj keď s jeho sestrou nevychadzame. Sme spolu už osem rokov a v októbri nás čaká svadba. Držím ti palce, fakt viem ako sa cítiš. Myslím si že vôbec nepreháňaš, lebo sama tento problém poznám. Veľa zdaru a pevné nervy!!! Hlavne vychádzaj z toho že ty miluješ jeho a on miluje teba.

---

Ahojte dievčatá,
veľmi pekne Vám ďakujem za Vaše rady a povzbudenia. Psychicky som sa pripravovala na rozhovor s drahým a dnes sa s ním porozprávam. Dúfam, že ma pochopí a spoločne to vyriešime! Vaše príspevky mi fakt veľmi pomohli a dodali mi silu a už to necítim tak strašne zle ako predtým, tak mi držte palce a zajtra Vám dám vedieť ako náš rozhovor dopadol. Veľmi pekne ďakujem a prajem Vám všetký krásne prípravy a ešte krajší spoločný život!
Linda

---

Mila Linda,
neda mi nezareagovat na Tvoj prispevok,lebo z neho citit,aka si nestastna a to na tejto stranke nie je obvykle.Ale urobila si dobre,ze si sa zdoverila, to sa naozaj cloveku niekedy aspon trochu ulavi. Nieco podobne ako Ty som prezivala mesiac pred svadbou aj ja. Tiez som uvazovala nad tym,ze sa tu s Vami poradim,ale kedze moj prispevok by bol uplne o niecom inom ako o svadobnych satach, kytici a pod., bol by dost smutny, tak som sa nakoniec rozhodla,ze tu pisat nebudem a ze sa vsetko pokusim vyriesit sama. Nebol to sice problem so surodencami,ale bolo to o tom, ci sa vydat alebo nie, ci robim dobre, alebo nie, ci si ma moj drahy zasluzi,alebo nie... Mesiac pred svadbou urobil jeden poriadny preslap,ktory ale nebudem rozpisovat (ale nebola to nevera ani nic podobne) a ranil ma tak,ako nikto nikdy predtym. Vobec si neuvedomil, co mi tym sposobil a ze myslel len na seba. Na rovinu poviem,ze som ho vtedy odpisala a povedala som si,ze ho uz nikdy v zivote nechcem vidiet a bola som taka nestastna ako nikto na svete, preplakala som skoro tyzden. Ved vies, si v kolotoci priprav, tesis sa, stresujes sa,ci to bude podla Tvojich predstav,ci sa na nieco nezabudlo, rodina Ti pomaha a vtedy sa stane nieco taketo. K tomu este rady od blizkych,pricom jedni radia vydaj sa,druhi su zase proti.Poviem Ti,bolo to to najtazsie obdobie mojho zivota, pricom to malo byt to najkrajsie obdobie. S mojim drahym sme sa najprv nerozpravali,potom sme sa zase vela,vela rozpravali,plakali...Bolo to o to stresujucejsie,lebo bol necely mesiac pred svadbou a nebolo vela casu na rozhodovanie. Poradim Ti len tolko,aby ste sa porozpravali.Je mi luto,ale predpokladam,ze dnesny rozhovor Ti neprinesie konecne rozhodnutie, ale nevzdavaj to a aj ked uz neostava do svadby vela casu, nech Ta to neovplyvni a ries svoje rozhodnutie, lebo je to rozhodnutie na cely zivot. A nerataj s tym,ze sa Tvoj mily zmeni, hoci Ti dnes urcite povie,ze Ty si u neho na prvom mieste, lebo to su len reci. Temer kazdy muz sa vrati do svojich zabehanych kolaji a bude sa spravat tak ako doteraz. Mozno sa Ti ho podari v niektorych veciach zmenit, niecomu ho priucit, napr.aby po sebe umyl riad:-) ale take veci ako jeho vztah k bratovi asi nezmenis. Viem si predstavit,ake dolezity bol pre teba ten vylet do Madarska spojeny s nakupmi, a to,ze pojdes s mamkou. Ako To to mohol urobit,tomu ani ja nerozumiem.
Rodina je rodina a ako mi mnohi povedali, plati, ze so zenichom si beries celu jeho rodinu a naopak.
Dufam,ze som Ta tymto velmi nedoplietla a drzim Ti palce,aby si sa rozhodla spravne. Ak by som Ti mohla este nejako pomoct,ozvi sa.
Ak to nie je tajomstvo, este by ma zaujimalo,kolko mas(te) rokov a ci uz spolu byvate.

Hviezdicka.

Dievcata,vlastne panie,
ked uz rozoberame takuto temu, zaujimalo by ma, ako ste spokojne v stave manzelskom. Je vsetko podla Vasich predstav, zmenilo sa u Vas po svadbe nieco - ci uz k lepsiemu prip.k horsiemu. Mozno aj takto by sme mohli Linde pomoct, ked sa podelime o svoje pocity.
Prip. sa mozeme presunut do casti "PO SVADBE",ak by niekomu vadilo to,co tu rozoberame.

---

Ahoj Hviezdička,
ďakujem aj Tebe, že si zareagovala na môj problém a v jednom máš pravdu, on svoj vzťah k bratovi už asi nezmení ale dúfam, že pre neho ten najdôležitejší človek v živote som a budem ja. Uvidím ako dopadne ten rozhovor. Na tvoju otázku - ja mám 23 a on 29 rokov a sme spolu niečo vyše 5 rokov ale nebývame spolu.

Ešte raz ďakujem!

Linda

---

Linda,
dakujem za rychle podakovanie:-)
5 rokov je 5 rokov,to je pravda, to sa neda len tak hodit za hlavu.Ja som zatial nemala to stastie byt s niekym milovanym tak dlho.Preto sa chcem opytat,ci bolo pocas toho obdobia medzi Vami nieco take,co sposobilo,ze to uz smerovalo k zaniku.Ak nie,tak dobre,len Ta chcem upozornit,ze spolocne byvanie,to je uz nieco ine,ako chodenie do kina, na prechadzky,na vylety...chce to od obidvoch prisposobit sa a zladit sa.A iba Ty sama vies,ako sa k tomu Tvoj partner postavi a ako to zvladnete.Len dufam,ze nebudete byvat niekde v bezprostrednej blizkosti jeho brata:-)

Ak by si mala zaujem,mozeme si aj mailovat.

Hviezdicka

---

Ahoj Linda.
Dlho som rozmyslala, co ti napisat, pretoze sa viem uplne vzit do tvojej situacie. Tiez zazivam cosi podobne s mojou svokrou. Prideme na Slovensko a z mojho draheho sa razom stava nesvojpravna osoba ;o( Nevadi mi, ze ho diriguje ako maleho Joja, ale vadi mi, ze to ovplyvnuje aj mna, vadi mi, ze je vychovany k takej cudnej ucte k rodinnym prislusnikom, ze jej na to nic nepovie (a to viem, ako ho to stve, ale ved "nemozem nieco take povedat mame!" a "to nepoznas nasu mamu" a tak) a vadi mi, ze hoci je taky sikovny a skvely, stale nanho iba nadava. A za prkotiny. Ja som s nou doteraz velmi nebola, ale ked budeme castejsie spolu, tak som si slubila, ze na kazdu vetu typu "co to zas robis, nevidis, ze si vylial na obrus" a podobne, jej nieco poviem. Slusne, ale razne. Pretoze, ked ma niekto 30 rokov, dobre vystuduje, dobre sa zamestna, je mily a pozorny, v domacnosti vie mnohe veci porobit, ved to poznate, ked je niekto skvely clovek, tak je predsa uplne jedno, ze obcas vyleje caj na obrus, ktory pracka bez frflania operie! ;o) A ked ho to doteraz nenaucila, aby na obrus nevylieval, tak ho to uz aj tak nenauci ;o)))
Viem, ze ich vztah uz nezmenim, viem, ze to bude vzdy hierarchia ona hore, on dole, ale moc sa tym netrapim. Jednak byvame daleko od celej rodiny, jednak je to vec ich dvoch.
Skus to Linda aj ty tak brat. Ono ten tvoj problem nie je (podla mna) ani o tom "bud on alebo ja", pretoze tvoj nastavajuci to asi tak ani nevnima. Skus mu vysvetlit, ako sa citis a ako jeho starostlivost o brata vnimas, pretoze to moze byt velmi odlisne od toho, co si on o tom mysli! Neviem ci si citala niekedy knizky o Marsoch a Venusiach - tam su tieto rozdiely velmi pekne a, zda sa, pravdivo popisane. Nesnaz sa zmenit jeho pohlad na problem, ale poskytni mu ten svoj.
A este nieco - ak si mozete vybrat, tak sa pripajam k tomu nazoru, ze by sme mali byvat aspon 200km od brata a niekde, kde treba 3x prestupovat! ;o)

Drzim ti palce. Verim, ze ziadna kasa sa neje taka horuca, ako sa navari a verim, ze si si vybrala spravne, ze tvoj drahy je pre teba tym pravym na cely zivot. Drz sa!
Jana z MT

---

Ahoj Linda,
akosi sa neozyvas, si O.K.? Tak ako dopadol vcerajsi rozhovor s Tvojim milym? Dufam, ze je vsetko v poriadku a Ty sa mozes tesit z predsvadobnych priprav. Napis,ak budes moct.

Hviezdicka.

---

Ahoj Linda,
kde si sa nam stratila? Ako pokracuju Tvoje pripravy?
Hviezdicka

---

ahoj hviezdicka,
reagujem na tvoju vyzvu ohladom "ako na tom sme po svadbe, ci sa nieco zmenilo a tak". u nas sa vela toho nezmenilo. s manzelom sme sa pred svadbou poznali asi pat rokov, spolu sme boli rok a pol, z toho sme pred svadbou pol roka spolu byvali. na jednej strane by som ti velmi chcela povedat, ze je vsetko idealne a ze vsetko klape, ale nie je to tak. vztah dvoch ludi je prave o tych kompromisoch a o tom, ci to ti dvaja chcu riesit. v nasom pripade je hlavnym problemom praca (inak som so vsetkym spokojna a v manzelstve naozaj stastna). manzel je zamestnany v zahranicnej firme, kde ma dobry plat, no jeho sef si mysli, ze vsetci musia skakat tak, ako si on povie (je to stary rozvedeny chlap, ktory sa nema preco ponahlat domov). preto nie je vobec zriedkavostou, ze sa mi z prace vrati domov okolo deviatej, alebo je na sluzobkach prave ked sme nieco chceli vybavovat, pokial sme na dovolenke (a je naozaj uplne jedno, ci sme na opacnej strane zemegule), vecne mu zvoni telefon... teraz napr. pojde do prace v pondelok, napriek tomu, ze je u nas volno - im totiz pridu na meeting ludia z nemecka a u nich volno nie je. nepomozem si. manzel by sice mohol zmenit zamestnanie, lenze peniaze, ktore zarobi potrebujeme - splacame hypoteku. mozem si vybrat, ci mat manzela doma, alebo mat byt a byt svojim sposobom "zabezpecena". zbytocne mi niekto bude hovorit, ze peniaze nie su vsetko, velakrat je to bohuzial prave o tom, ze bez nich sa skratka zit neda :-(
tolko moje vylevy, snad su na tom druhe mladomanzelky lepsie.
prajem pekny den, sim

---

Mila Sim,
my s priatelom sme na tom podobne. Byvame spolu uz 2 roky, pozname sa skoro 10 a na 1.5.2004 planujeme svadbu. Priatel robi taktiez vo firme, kde si sef mysli, ze robota im utecie. Stiahnutie z dovolenky berieme uz ako samozrejmost, pracovne soboty nie su tiez vynimkou a 8 hodinova pracovna doba je iba na papieri. Zabudla som napisat, ze robi v slovenskej firme.
Takze vsetky pripravy a zhananie okolo svadby ostalo na mne. Ja mu uz predostriem iba moje navrhy a dohodneme sa ci ano alebo nie. Clovek si na to ale postupne zvykne, ved co mu ine ostava. Nestazujem sa, lebo mam pri sebe cloveka, ktory ma nadovsetko miluje ... aj ked nie je stale pri mne.

Vsetko je to o schopnosti vediet si sadnut a porozpravat sa a urobit kompromis.

prajem pekny den
Martina zo SNV

---

Mila Sim,
my s priatelom sme na tom podobne. Byvame spolu uz 2 roky, pozname sa skoro 10 a na 1.5.2004 planujeme svadbu. Priatel robi taktiez vo firme, kde si sef mysli, ze robota im utecie. Stiahnutie z dovolenky berieme uz ako samozrejmost, pracovne soboty nie su tiez vynimkou a 8 hodinova pracovna doba je iba na papieri. Zabudla som napisat, ze robi v slovenskej firme.
Takze vsetky pripravy a zhananie okolo svadby ostalo na mne. Ja mu uz predostriem iba moje navrhy a dohodneme sa ci ano alebo nie. Clovek si na to ale postupne zvykne, ved co mu ine ostava. Nestazujem sa, lebo mam pri sebe cloveka, ktory ma nadovsetko miluje ... aj ked nie je stale pri mne.

Vsetko je to o schopnosti vediet si sadnut a porozpravat sa a urobit kompromis.

prajem pekny den
Martina zo SNV

---

Ahoj Sim,
tiež sme na tom veľmi podobne, 8-hodinová pracovná doba je naozaj len na papieri, ale aj u mňa. Je mi to ľúto, že si šéfovia myslia, že s nami môžu tak mávať len preto, že nás za to platia.
Nesťažujem sa, aj tak nám to nepomôže, hoci sa s manželom práve kvôli tej práci dosť často hádame. Naivne som si myslela, že to možno po svadbe bude lepšie, no nič sa na tom nezmenilo. Takže Ti držím palce, aby sa to zlepšilo aspoň trocha k lepšiemu a prajem pevné nervy.

---

ahojte,

ja mam ten isty problem. Byvame spolu skoro rok a v novembri by sme sa chceli zobrat. Lubime sa nadovsetko, ale ten vecne vyzvánajuci mobil/aj na dovolenke v chorvatsku/ a neskore prichody z prace /20.00, 21.00 atd/ma ubijaju a dost casto sa pre ne aj hadame.
A moja priprava svadby?
Drahy mi povedal, urob si vsetko ako chces, nech je vsetko ako ty povies.Takze vsetko vyberam ja s kamoskou a mamou.
Robim si z neho srandu s otazkou: "ci si vlastne najde cas v sobotu prist do kostola a povedat ano"?
Chapem , ze aj tie peniaze su dolezite, a aj ze ho praca bavi, ale ja nemozem vsetko robit sama.
Ale ja ho velmi lubim a aj on mna a dufam,ze to bude lepsie, alebo si na to zvyknem :-)

Erika

---

ahoj erika,
obavam sa, ze sa na to zvyknut neda :-( tiez som si skoro celu svadbu vybavovala sama, nakolko moj manzel nemal cas. vacsinou som mu uz len priniesla na "schvalenie" poslednu verziu toho, co som vybrala, odfotila, vybavila... a pocula som presne to iste, ako ty - vyber si, co sa tebe paci.
su to chlapi, co uz s nimi spravime.
drzim palceky na svadbu a prajem vsetko len to naj.
silvia

---

Ahoj Silvia,

myslim si, zvyknut sa da aj na sibenicu. Viem, ze sa to nezmeni, ale lubim ho a neviem bez neho zit. A nieco take ako "kvuli vam se vzdavam trunu, klenotu a katedral" sa moze stat len v rozpravke.
dakujem za drzanie palcov a tebe zelam tiez len to naj.
pekny den
Erika

---

Mila Sim,Martina,Erika,Silvia...
dakujem, ze ste zareagovali na moj prispevok.
Priznam sa, necakala som tolko reakcii. Mrzi ma, ze mate s manzelmi tolko trapenia:-),ale mna trapi cosi ine ako neskori prichod z prace. Na to sa ja stazovat nemozem, pretoze hoci moj manzel podnika, vzdy - "zatial" si to vedel zariadit tak, ze skoncil v praci, vtedy kedy ja, prip. skor. Ja by som povedala, ze mozno by sa mohol snazit viac, aby viac zarobil (mozno mu krivdim, neviem), pretoze sa uspokoji s malom, ale o tom som nechcela pisat. Sice ma to trapi, lebo sme neboli ani na ziadnej svadobnej ceste, ale s tym som sa uz nejako vysporiadala. Moj problem je totizto trochu iny. Som dost rozcarovana z toho, ako sa sprava moj manzel a to sme spolu len par mesiacov.Brali sme sa po roku a pol. Neviem, cim to je, co urobit, aby sa to medzi nami zlepsilo. Mozno som spravila chybu a neurobila to, co mi mnohi radili, a to, ze mame spolu pred svadbou byvat. Jednak sme nemali kde byvat a jednak som bola zasadne proti. A tak sme sa zrazu po svadbe hned rano ocitli spolu v nasom byte a bol to pre nas sok. Bola to dost velka zmena a nijako sme sa s tym nevedeli vyrovnat a zvyknut si na seba. Stale si este zvykame, myslim, ze je to uz lepsie, ale nieco mi chyba . Moj drahy uz nie je taky, aky byval. Pred svadbou som bola pre neho vsetkym, nevedel si predstavit, ze by ma nemal a ani ja som si to nevedela predstavit a teraz je tej lasky medzi nami stale menej a menej a mna to velmi boli.Ocakavala som, ze po svadbe to bude medzi nami este krajsie, ale opak je pravdou a ako tu citam, vacsina z vas si spolocny zivot po svadbe pochvaluje, preto ma to o to viac trapi.
Ak pre mna mate nejake rady,tipy... ako to zlepsit, tak budem vdacna.
Prajem krasny, stale letny den.
Hviezdicka.

---

Mila Erika,
z vlastnej skusenosti mozem odporucit, aby mladi skusili spolu pred svadbou byvat. Je to uplne o niecom inom, ako ked spolu chodite.
Je ine vecer sa vyobliekat, dobre sa naladit a ist s milym von. A je ine prist domov z prace s kopou problemov, a niekedy aj napaleny, delit sa o vsetko, starat sa jeden o druheho a o spolocnu domacnost.
Ja s mojim Dankom byvame spolu uz 2 roky a za tie 2 roky som ho spoznala viacej ako za celych 8 rokov, co sme sa zozaciatku kamaratili a potom uz aj spolu chodili. Samozrejme, ze nase rozhodnutie sa nestretlo s velkym pochopenim, pretoze byvame v malinkej dedine, kde sa nic neutaji, ale ako sa hovori, kazde cudo trva 2 dni.

Vrelo odporucam kazdemu, pretoze nie je nic krajsie ako sa rano zobudit pri milovanej osobe a vecer zaspavat v spolocnom objati.

Martina zo SNV

---

Ahojte dievcata,

je to po case zase velmi zaujimava diskusia, ktora sa ma tak dotkla, ze musim napisat.

Najskor tebe hviezdicka.
Hrozne Ti drzim palce, aby ste nasli spolocne stastie v spolocnom byvani. ked budes mat pochybnosti, vzdy si spomen, ako si sa citila na sobasi, na to pevne presvedcenie, ze on je ten pravy.
Obcas mame proste vsetci (viem to, lebo nam sa to tiez uz pritrafilo) tolko inycvh povinnosti a zaujmov, ze na budovanie vzajomneho vztahu nezostava cas a energia. Lebo ja si myslim, ze aj po svadbe sa treba rovnako o vztah starat ako pred tym, ale nie je to take lahke vykonat ako povedat. A akus sa na celu vec pozriet jeho ocami, on ma mozno rovnaky pocit ako ty, ze mu uz nedavas pocitit, ze je pre teba najdolezitejsi. Skus mu robit male prekvapenia, nieco neobvykle uvarit a prestriet so svieckami, kupit si nove spodne pradlo a vecer ho prekvapit, ono to fakt funguje. A hlavne je to nakazlive, ak ho zopar krat takto prekvapis, urcite sa dockas aj ty ranajok do postele a podobnych neznostok. A ak nie, treba sa o tom porozpravat, lebo to je najlepsi recept.
Ja som s mojim drahym necele dva roky a byvame spolu vlastne po 2 tyzdnoch vztahu, t.j. od zaciatku. Svadbu mame 27.9. A ked sme boli relativne kratko spolu, povedal mi "nemozem Ti slubit, ze to bude naveky. Ale slubujem, ze sa budem kazdy den snazit aby to tak bolo"
To bolo asi to najkrajsie co mi povedal. A vzdy na to myslim. A snazim sa aj ja.
No dufam, ze som Ta aspon trosku povzbudila a dodala energiu!!!

No a este k tej praci.
Obaja robime v tej istej firme (projekcna firma) a v poslednom case (ha ha je to uz pomaly tazko definovat, ako dlho to trva, no skoro 2 mesiace) je toho tolko, ze nam uz z toho preskakuje. Nie je vynimkou, ze ideme do roboty na deviatu, a vratime sa o pol noci. Padneme mrtvy do postele a rano zase to iste. Moj drahy bol v podobnej situaciii uz pred rokom, a vtedy sme neskutocne dlho diskutovali, ja som plakala, neda sa na to zvyknut, da sa len pred tym zatvarat oci. No teraz sme v takej situacii obaja. Tak vam to pisem z babskeho pohladu, aby ste vedeli vase vytazene polovicky pochopit. Nerobime to pre peniaze, aj ked nadcasy su dobre zaplatene. Cele to vzdy zacne tak pomaly a clovek si mysli, ze vsetko stihne a vezme si na svoje plecia viac, ako unesie. A az ked vam to zacne padat na hlavu, tak sa zbadate a uz je neskoro. Projekt ale musite dokoncit, inak by ste sa sami pred sebou hanbili, okrem toho mozu z toho pramenit pre firmu aj financne skody atd.. A v mensej firme nie je nikto, kto by zaskocil alebo pomohol. Takze len cakate kym to prehrmi a snazite sa zobrat si na seba menej roboty ale nie vzdy to ide.
No ale uz som sa dost rozpisala, takze koncim a zelam vam vsetkym pekny vecer

sendy

---

Ahoj Sendy,
dakujem za povzbudenie. Mas pravdu, vztah si treba budovat, netreba tomu nechat volny priebeh, lebo sa to moze totalne pokazit. Nemyslim, ze by som sa svojmu manzelovi nevenovala, lebo sa snazim ako sa da, lenze toto usilie mi pripada ako zbytocne. On berie vsetko ako samozrejmost a niekedy sa zabudne aj podakovat. Keby si spomenul aspon na nase - zatial len male vyrocia svadby. Ale to sa zatial nestalo, hoci som mu to par dni pred ocakavanym datumom trochu pripomenula. Ja sa mu snazim urobit prekvapko, nieco mu podarovat, nejako ho potesit a on nic. Naposledy ma to tak vytocilo, ze som sa rozhodla, ze to, co som mala pre neho prichytane, mu ani neprezradim, pretoze on si na mna nespomenul. Neviem, ci som urobila spravne, ale v tej chvili sa mi to zdalo spravne. Ale zato pred svadbou bol ku mne taky pozorny, ze mi ani nenapadlo, ze by sa to mohlo tak radikalne zmenit. Akoby mu uz na mne nezalezalo. Som predsa jeho manzelka, tak preco by sa este snazil. Dobre ma pozna a vie, ze ho mam rada a ze by som ho neopustila, pretoze som sa rozhodla prezit cely zivot s nim. Mozno sa to, co tu pisem, bude zdat ako keci, ale zatial som sa nezmierila s tou myslienkou, ze by som si este raz musela hladat partnera. Ale clovek nikdy nevie....len dufam, ze to naozaj nikdy nebude nutne a ze sa budeme lubit ako napr. moji rodicia. Ich vztah je pre mna vzorom a aj ja by som chcela prezit nas spolocny zivot v tomto duchu. Moj manzel je ale z rozvedenej rodiny a temer vsetci okolo neho- surodenci, bratranci , sesternice su rozvedeni, takze aj toto ma na neho asi vplyv. Uz pred svadbou mi hovoril, ze sa boji, ci nam to bude fungovat, lebo napr. temer vsetci jeho blizki sa rozviedli. Tym padom on akoze rata s tou moznost, ze sa moze stat, ze to nebude klapat ani nam. Niezeby sa snazil, aby nas vztah bol perfektny, aby sa jemu nestalo, ze sa rozvedie, ale prave naopak. Ked sa to stane, on sa s tym zmieri, ale viem, ze ja budem bojovat zo vsetkych sil, aby sme nas vztah zachranili. Lebo v kazdom manzelstve pridu nezhody, kriza atd., ale ked sa chce, tak sa da pre to nieco urobit. Ale ked sa on nebude snazit o to iste, moje snaha vyjde navnivoc. Hrozne, o com tu pisem par mesiacov po svadbe. Ale to ma on nakazil tymito myslienkami. Budem mu to musiet pripomenut, ze o nas vztah sa musime starat, lebo dopadneme ako jeho blizki.
Este jedna vec - skusala som pre neho pripravit nejake prekvapenia, ale na neho to jednoducho nezabera. Neviem, co je taky. Je proste spokojny s hocicim a ja som stale ta zla, lebo som narocna. Netvrdim, ze nie som narocna, ale myslim, ze som narocna v rozumnej miere. Chcem nieco dosiahnut, v tom zmysle, ze chcem mat dobru pracu, krasnu a stastnu rodinu.... dufam, ze to nebude len sen, ale ze sa to stane aj skutocnostou.
Sendy, prajem Ti, aby ste si ten Vas den “D“ vychutnali, budem na Teba mysliet:-) A je to naozaj tak, ako tu pisu vsetky nevesty – prebehne to naozaj rychlo, ani sa nestihnes spamatat a uz budes musiet vyzliekat svadobne saty. Zostanu vsak krasne spomienky, fotky, video. Zavidim vsetkym dievcatam, ktore to maju pred sebou, lebo ja by som si to este raz zopakovala – myslim ten isty den s tym istym snubencom. Bolo to krasne, bola som stastna, co vsetci na mne videli. Teraz sice taka stastna uz nie som, ale dufam, ze sa to napravi a mne sa vrati ten svadobny usmev:-)

S tou pracou mas uplnu pravdu - zazila som to na vlastnej kozi. Robis, robis, chces vsetko urobit nacas a na 100% pre firmu a nepripustas moznost, ze to nezvladnes, pretoze to by bola hanba - ani nie pred inymi, ale hlavne by sa clovek hanbil sam pred sebou.Ked je clovek aspon patricne ohodnoteny, tak je to fajn. Horsie je, ked to usilie nie je ani ohodnotene.
Hviezdicka.

---

Linda

možno on len nepripisuje prípravám svadby taký význam ako ty. Nič si z toho nerob a ešte pred svadbou sa skús s ním v pokoji porozprávat.
Myslím že teraz pred svadbou je to všetko trocha nervozne aj my sme sa 2 týždne pochytili a povedala som že si ho nevezmem že pokial preto neurobí aj on niečo tak sa zobrat nemusíme. On odišiel a o 10 min prišiel a povedal že ma miluje a že chce aby som si ho zobrala za manžela. Pre neho je brat taký dôležitý ako pre teba tvoja mama ale musíte si uvedomit že treba hladat kompromisy a že teraz už budete všetci veľká rodina......
Veľa štastia a daj vediet ako si dopadla.

Artemis

---

Linduska moja,
je mi smutno, ze si sa ocitla v takejto situacii a myslim si, ze Ti viem poradit.Zazila som nieco podobne.Moj teraz uz manzel(v tom case snubenec) pracova(-uje) ako generalny riaditel v pocitacovej firme.Odisiel do prace rano o 8, casto sa vratil o polnoci.Byvame v zahranici a ja som pracu nemala a teda som travila cele dni sama.Hnevalo ma to a byvala som v urcitej depresii, nemala som tu na okoli nikoho s kym travit dni.Stavalo sa, ze pracoval i soboty.Po urcitom case som to nevydrzala a vybuchla som s tym, ze pokial si nezmeni pracovnu dobu, alebo skratka nebude nieco robit s tym aby travil so mnou viac casu,ak sa nestanem pre neho prvorada ja a nie jeho praca, tak od neho odidem a basta.Slubil, ze to napravi a dnes 2-3x tyzdenne pracuje z domu,teda sme spolu, neodvazi sa pracovat v sobotu a ak nahodou potrebuje odbehnut v sobotu do uradu, tak idem s nim, aby sa dlho nezdrzal(nahanam ho :))a som na seba pysna, ze som mu dokazala vtedy dat ultimatum.Bud ja alebo praca - bud svadba alebo nie.
Zapamataj si, TY MUSIS BYT VZDY PRVORADA!Ty mu das deticky, budes trpiet 9 mesiacov+porod(a to nehovorim o prebdenych nociach) a preto by Ta mal respektovat a povedat bratovi nie.Ty a Tvoj snubenec ste boli dohodnuti ako prvi na datume tych nakupov a preto sa mal jeho brat prisposobit a ked sa nedokazal, tak mal ist na ten nakup potom sam.A co ked ma brat problemy?Pomahal by jeho brat jemu az do takehoto rozmeru na ukor svojej manzelky?Co si moze Tvoja mamina o svojom nastavajucom zatovi mysliet?Ze nevie dodrzat ani len ten najbeznejsi prislub-ako teda dodrzi manzelsky slub?
Ak uz teraz kasle na 1 z tych najkrajsich chvil v zivote - svadobne pripravy, tak ako sa bude chovat v beznom dennom zivote?Nesmies sa nechat, hlavu hore a vydobi si svoje.Ano, manzelstvo ma byt o kompromisoch, ale aj o dodrziavani slubov.Opytaj sa ho, ako by sa citil, ked mu povies, ze si si nie ista, ci sa na ten Vas dohodnuty datum chces za neho vydat...Tiez nedodrz slub a nechaj ho cakat.Preloz svadbu dievcatko,o minimalne pol roka a za ten pol rok uvidis co mas robit.Ak sa bude nadalej chovat ako teraz, zrus svadbu, ak nie, vezmi si ho.Je vzdy lepsie svadbu odlozit ako sa po roku rozvadzat.Ver mi, zazila som uz oboje.
Daj vediet, ako si sa rozhodla a dufam, ze som Ti aspon trosku pomohla.
S pozdravom Gabika.

---

Mila Hviezdicka a Linda

chcela by som vam odpovedat obom, lebo som podobnymi situaciami uz presla a zdaju sa mi ako moje vlastne.

Linda, nenechaj sa uchlacholit radami, ze je to len predsvadobna nervozita a ked uz ste s pripravami tak daleko, bola by to skoda vsetko zrusit a celu rodinu takpovediac sokovat. Iste, prezili ste spolu 5 rokov, ale ved Ty si stale taka mladucka a nemas sa kam ponahlat. Poplasnym zvonom v tejto situacii pre Teba je, ze si nie si ista, ci tu svadbu naozaj chces a pozastavujes sa nad konanim svojho snubenca. Ja som sa vydavala, ked som mala 24 a pred svadbou som si kladla otazky 'je to naozaj ON?' alebo 'co by sa stalo, keby som povedala nie? Keby som to zrusila?' I ja som sa vnutorne uchlacholila, ze som urcite len nervozna, vsetko je pripravene, vsetci v ocakavani a matrikarka sa na mna milo usmieva. Teraz viem, ze som mala pocuvat svoj vnutorny hlas, lebo mal pravdu. Predsvadobna nervozita musi byt prijemna nervozita, so steklenim v zaludku, a nie uvahy, ci robim dobre. Mne sa Tvoj problem zda dost zavazny na to, aby si ho len tak hodila za hlavu. Porozmyslaj, ci to tak bolo i predtym a Ty si si toho naozaj len nevsimla, alebo sa to vyostrilo len predsvadobnymi pripravami a vacsimi behackami. Lebo pocas tych 5 rokov co ste spolu, musela si zazit ich bratske vztahy v roznych situaciach - spomen si, ako si to prezivala, ci Ti to vadilo, ci si sa citila ukrivdena. To je dolezite. A zver sa svojmu snubencovi. Mozno nic nevyriesite, ale jeho reakcie Ti vela napovedia. Ci bol Tvojim vnimanim situacie s bratom prekvapeny, smutny, ci reagoval vybusne a alibisticky, alebo Ti chcel vyjst (a vysiel) nezistne v ustrety a vsetko napravit. Vela Ti to napovie o jeho vztahu k Tebe. Linda, predovsetkym konaj opatrne, hoci mate vo vztahu vela pekneho. Je lepsie svadbu odlozit na neurcito, kym si situaciu este raz riadne nepreskumas a snubenec Ta 100% v Tvojej dusicke nepresvedci, ze on je ten pravy. Vzdy lepsie, ako byt nestastna a rozvadzat sa - vtedy je situacia uz ovela komplikovanejsia ako len objednana sala a rozoslate pozvanky. Nenechaj sa dotlacit k sobasu kvoli financnej ujme, ktoru odklad sposobi - vzdy je mensia, ako problemy a komplikacie v nestastnom manzelstve.

Hviezdicka, je mi luto tej zmeny, chapem Ta. Moje manzelstvo islo po svadbe tiez dolu vodou, hoci som sa snazila. Z mileho muza, ktory bol zaujimavy, podporoval moje ambicie, obdivoval vzdelanie a znasal i modre z neba, sa vyklul lenivy manzel-domased a spac, ktory odo mna ocakaval absolutnu obetu 'pre rodinu', t.j. nas dvoch. Ziadne vylety a prechadzky cez vikendy (musel predsa spat), ziadne muzea, ktorym sme predtym holdovali (ved uz je cas obeda a potom sa to uz neoplati). Ak som to cez vikend nevydrzala sediet 48 hodin doma a vybrala som sa niekam sama, nebavil sa potom so mnou. Ocakaval odo mna, ze necham svoju pracu a zostanem doma, hoci sme deti nemali a vtedy ani neplanovali. Vraj je to pekne, ked sa vrati domov a vita ho vona teplej vecere.... Ci som o tom predtym nevedela? Veru nevedela, pretoze ked sme sa o takych veciach bavili, podporoval ma a mal moderne nazory na zamestnanu zenu. Nuz, bola som uz manzelka. Rok som sa umarala a snazila sa, ale uz sa nezmenil spat na toho mileho princa.
Mila Hviezdicka, urob vsetko pre to, aby sa vas vztah vratil do stastnych kolaji ako predtym, ale nenechaj sa vo vztahu trapit, zasluzis si byt stastna. Porozpravaj sa s Tvojim manzelom o vsetkom, co Ta trapi - ako Ti chyba jeho pozornost, ako sa citis nedocenena, ako sa Ti zda, ze sa snazi 'dokazat', ze i jeho manzelstvo (tak ako jeho surodencov) je odkazane na rozvod a nechava ho plavat dolu vodou. Mozno este stale visi vo vzduchu nieco nedoriesene ci nevypovedane z toho preslapu, ktory pred svadbou urobil. Je uz vsetko odpustene? Stare hriechy vam nedovolia zacat nanovo. Porozpravajte sa, dajte si vinko a potom trebars pozrite svadobne fotky, aby sa vam ta carovna nalada vratila a pripomenula vam, preco ste spolu.
Ak to viac krat s nim nepojde, maj sa rada a netrp. Zmenili ste sa a uz to nie je muz, ktoreho si si brala, ale niekto iny. Tak potom hladaj stastie dalej...

Mila Linda a Hviezdicka, drzim vam obom palce, aby ste sa rozhodli spravne. Moze to by uplne inac, ako radime, hlavne vsak myslite na to, ze to musi urobit stastne VAS!! Aby ste sa mohli usmievat, spievat si v kupelni a tesit sa domov - ak to nejde, zmente to!

Vela stastia, Tatiana

---

Mila Tatiana,

dakujem, dakujem, dakujem za Tvoj prispevok. Totalne ma dojalo, ze niekomu cudziemu moze tak zalezat na mojom stasti a ze si sa ozvala. Ak by si bola za, rada by som si s Tebou viac "pokecala" o manzelskych radostiach a starostiach. Suhlasila by si? Nemusi to byt tu, moze to byt aj mailom. Na nete budem az v utorok.
Prajem Ti krasny predlzeny vikend, Hviezdicka.

---

Nooo vzdy ked BRAT zavola manzela prec, cinkni mi a budeme si zatial uzivat. Ked na to manzel pride, tak si uz dobre rozmysli ci este niekedy pojde het ...

Pa

---

Ahoj Hviezdicka,

samozrejme, ze sa mozeme o tom porozpravat aj 'off-line', ak sa potrebujes zverit. Najdes ma na usmej_sa@yahoo.com.

Zatial ahoj, Tatiana

---

Ahojcek Linda,

Viem asi pisem uz neskoro, ale nedalo mi napisat par riadkov. Ak mas svadbu za sebou tak gratulujem, a ak ju mas este pred sebou tak neva aj keby to malo byt zajtra skus mu dat jednu jedinku otazku ? Ci ti bude vzdy stat po boku aj keby bol okolity svet proti tebe ( tzv. aj jeho brat ).Vies nehovorim do bludu moj snubenec mame mat svadbu o rok, ma sestru o ktoru sa treba starat teda ma 22 rokov a neciti potrebu sa postavit na vlastne nohy. Takze je na pritaz a jej rodicia maju pocit ze by jej mal kazdy pomahat lebo nie je taka sikovna ako my. Hoci my s odratymi usami splacame byt s tazkov pracou v zahranici.Ale nezabudni vzdy lutuju len toho kto place. MOj priatel mal tendenciu zo zaciatku jej pomahat, a robit jej spolocnost , dokonca financne ju podporovat pokial som mu nedala na vyber. Bud bude najprv respektovat moje nazory a to co si ja myslim pretoze nezije s nim jeho sestra a ani rodina pretoze ked mu je najtazsie alebo potrebuje poradit obrati sa len na mna. A myslim si ze ako harmonicky dobre vychadzajuci par, by kazdy z partnerov najskor ci uz program tyzdna alebo nazory prehodnotit so svojou polovickou aby ju v nicom neobmedzil pripadne neurazil. Ja mam odvtedy velmi skvely vztah sme spolu 5,pol roka a mozem povedat ze aj ludia o nas hovoria ze ziarime stastim. Je to len preto ze tolerujeme svoje rodiny rovnako ja nepresadzujem svoju a ani on svoju a zijeme svoj zivot. Takze ak mas velky den za sebou neboj clovek sa meni cely zivot, a aj tvoj manzel ked uz bude zit s tebou v jednej domacnosti a nebodaj budete mat rodinku tak sa bude musiet zmenit. Prajem vela stastia. Verim ze ked ta lubi tak to pre teba spravi a kedze hovoris ze toto je jedina velka chyba vo vasom vztahu tak to pokladam za vybavene. Vies chlapi su roztopasny no nevedia bez nas zit. papap Natali z Blavy ( budem rada ked das vediet ako si dopadla )
boska@centrum.sk

---

Ahoj Martinka, tak ja som s mojim nastavajucim na tom podobne, len ide o zahranicnu firmu a nepozname sa desat rokov, alelen tri, no spolu sme uz 2 roky a z toho 1 a 1/2 roka spolu byvame.Myslim, ze je to naozaj o kompromisoch, co sa prace tyka,na Slovensku si velmi clovek vyberat nemoze ;-)

---

Mila Tatiana,
Tvoj pribeh mi je taky povedomy ...
Dievcata, budem strucna - hovorim z vlastnej skusenosti a plne podporujem Tatianu: par mesiacov som zila nestastna v manzelstve, daleko od rodiny... az sa naplnil pohar trpezlivost, ja som s tym tresla, par krat som si poplakala .... presiel rok a pol, ci dva, a ja som dnes strasne strasne stastna vo vztahu, az teraz viem, ze je to ten pravy ... az teraz skutocne citim ten pocit, ktory mi predtym chybal..
Som naozaj stastna a v decembri budeme mat svadbu !
Uz z nej nie som stresovana ako predtym, ale naozaj sa tesim a chcem si ju vychutnat, chcem mat krasny den .... Tanicka, pozdravujem Ta :-))
ahojte dievcata a drzim vam palce,
Sylvia

---

Vela stastia, Sylvinka, tesim sa spolu s vami!!!

Urcite to tentokrat vyjde, budes krasna nevesta... :-)

Ahoj, Tatiana

---

ahojte babenky!
ani neviem, na co konkretne reagujem, je tu toho tak vela, ale tak mi nejako ostalo na jednej strane smutno - z tych smutnych veci co sa tu popisali a na druhej strane pekne na srdiecku ... z toho, aky je na mna moj drahy.. ktory ma tiez velmi narocnu pracu, vela cestuje, ma velku zodpovednost ... ale trpezlivo vsetko pripravuje so mnou, vecer donesie domov laptop a este aspon chvilku si robime nas rozpocet alebo pripravujeme oznamko ... cez vikendy so mnou chodi na internet a tesi sa z kazdeho noveho pekneho obrazku co najdeme .. a ked z velkej dialky pricestovala moja najlepsia kamoska a isli sme vyberat saty, a vecer o piatej som mu zavolala ci by nas este nesiel zaviest do jedneho salonu, ktory by sme inak nestihli, tak zrusil poradu (!) a prisiel pre nas a odviezol nas tam.. aj on je velmi silne naviazany na rodinu a snazi sa im vsemozne pomahat, a mne sa to na nom velmi paci a je taky dokonca aj k mojej rodine .. nie je to vsak na moj ukor, to je fakt.
neviem, co by som robila v takom pripade, keby to bolo tak ako opisujete...
ale som si ista, ze ked si vas ten vas chce vziat, tak vas lubi, nieco ale vnima inak ako vy ... mozno by to stalo za to sa porozpravat ... alebo ho nejako "vtiahnut" do tych krasnych priprav ... skuste to.
drzim palce! papa
m i k a

---

Mila Sylvia,

aj ja Ti blahozelam, ze si nasla toho praveho a zelam Vam krasne pripravy a aby ste si ten svoj decembrovy den vychutnali. Nech je stale stastni.
Len mi prosim prezrad jedno, ako vies, ze uz je to ten pravy? Predpokladam, ze ked si sa vydavala prvykrat, tiez si si myslela, ze je to ten pravy, ci nie? Ako sa da zistit, ktory je ten pravy:-))

Hviezdicka

---

Hviezdicka,
takze vy ste s manzelom zacali spolu byvat po svadbe. Musite si urcite na seba zvyknut. Ja som vydata 3 tyzdne a s manzelom sme zacali spolu byvat vo februari. Tiez sme si zo zaciatku museli na to zvyknut, hlavne ja - niest zodpovednost za chod domacnosti, dost som sa toho bala. Ja som byvala s maminou /som z rozvedenej rodiny/ a ona ma doma k nicomu okrem zelhenia nepustila. Romanik dokazal vsetko, a bala som sa ci budem dobra gazdina. Teraz sa nad tym uz len spolu smejeme. Aj po svadbe ma zvykne prekvapit dobrym obedom, ked som v sobotu v praci a on je doma. Velmi mi pomaha aj s nakupmi-aj ked najradsej vsetko nakupujeme spolu nie vzdy sa to da. Ja mam blbu pracovnu dobu od 10.00-18.00. Romanko pracuje od 7.00-15.00. Niekedy je v praci dlhsie, lebo kazdy den chodia mimo mesto. Co sa tyka riadenia, ked sa do toho cez viken spolu pustime mame vyriadene aj navarene za jedno doobedie.
Ja som tiez z rozvedenej rodiny, nasi sa rozvadzali, ked som mala sestnast. Na mne to zanechalo skor pocit, ze sa chcem vydavat len raz a za toho praveho a vzdy som chcela s partnerom pred svadbou aspon pol roka zit v spolocnej domacnosti /co sa mi splnilo/, aby sme sa pred svadbou navzajom poznali, pretoze by som sa nikdy v zivote nechcela rozviest. Vzdy pri tom najviac trpia deti. Mala so 16, ale boli ma to stale. Nemohla som mat oca ani na promociach, ani na svadbe, lebo som byvala s mamou - a neznesu sa. Romanko je z usporiadanej rodiny a tiez tie vztahy medzi nimi nechape, ale navstevujeme obidvoch.
Ake ma skusenosti s rozvodom a pohlad nan Tvoj manzel to netusim. Na kazdom kto je z rozvedenej rodiny to urcite zanecha nejake stopy, kazdy to vsak berie inac.

pa

Evka z BB

---

Mika,
uprimne Ti zavidim takeho chlapa, si urcite jedna z najstastnejsich zien pod slnkom.
Ja ked som poprosila mojho snubenca o odvoz kamaratke na dom, len tak na navstevu, tak mi zahlasil, ze ci mi je on taxikarom, alebo co a to ma hlboko ranilo.Odvtedy ho o odvoz neprosim a radsej sedim doma.(ja nemam ani auto ani vodicak)
Pomyslam nad zrusenim svadby.Uz dlhsiu dobu.

---

tak to sa ti vobec nedivim, asi by som rozmyslala podobne... nie je ti taxikarom, ale POPROSILA si ho, tak by to snad mohol zvladnut. ci aj v manzelstve mas byt na vsetko sama???

---

Presne tak!Ja som myslela, ze z noh spadnem, ked mi to povedal.Ked som sa s tym ale aj inymi jeho hlaskami zverila mame, tak mi nariadila, aby som si ho bud prevychovala, alebo sa s nim rozisla.Ale ako ho prevychovat?To sa len tak neda, ked to ma v sebe.
Myslim, ze problem je, ze doteraz sa pretvaroval, aky super chlap to je, a teraz, ked si mysli, ze ma uz ma v hrsti,tak ma ma tak povediac v pazi.
Teraz mu je vela odviest ma tam ci onam, co potom, ked budeme mat 2-3 deti a tie budu potrebovat ist do skolky, skoly atd.?

---

Mila Hviezdicka,
dakujem Ti velmi pekne za zelanie ! Nemam nijako zvlast rada zimu, ale tento rok sa na december velmi tesim :-))
Ked som sa vydavala prvy krat, tak som CHCELA, aby to bol ten pravy. A tomu som podriadila svoje spravanie vo vztahu, presviedcala som seba i svoju rodinu, ze to urcite bude vsetko dobre .... Mimochodom,moja rodina mi vtedajsiu situaciu nijako neulahcila a otvorene mi davala najavo svoju nevolu k chystanemu sobasu - teraz viem, ze z lasky ku mne - takze cervicek pochybnosti mi tam niekde v mozgu hlodal dalej a dalej ... Ale na "nahlodavacie otazky" mojho vnutorneho hlasu alebo toho cervicka som si vzdy sama velmi rychlo a uspokojivo odpovedala.
Aby som bola konkretnejsia - moj vtedajsi nastavajuci nebol nijako problemovy typ - bol v podstate zodpovedny, spolahlivy a doverovala som mu.
ALE - bol z ineho cesta ako ja. Vysiel z inych rodinnych pomerov, jeho rodina mala iny zivotny styl nez ten, na ktory som bola zvyknuta, inu formu komunikacie, ine vztahy.
Predstav si toto vsetko do dosledkov ... a je jasne, ze su to veci, ktore som pred svadbou jednoznacne NECHCELA vidiet. a boli to presne tie veci, ktore ma nahlodavali...

Ak je to ten PRAVY, tak toto vobec neriesis ....
Nie su ziadne nahlodavacie otazky, nie su pochybnosti ... Pretoze okrem toho, ze ste zamilovani, ste rovnaki, ste naladeni na rovnaku vlnovu dlzku, ste "kompatibilni" ako par - co sa tyka predstav, planov do buducnosti, zvykov - rodinnych, pracovnych, skratka ste rovnako vyformovani .... a citis, ze si cakala prave na toto ...

Kamaratky mi pred par rokmi hovorili, ze ked pride ten pravy, tak to jednoducho VIES ... No, nejako ma ta odpoved vtedy neuspokojila, ale ked to prislo, tak som to naozaj vedela...
S mojim priatelom sme spolu nieco malo cez dva roky a asi rok a pol (ci troska viac) spolu zijeme.
A to, ze sme spolu, je uplne prirodzene, skratka to tak patri, ako pat prstov na ruku ...
Okrem toho, zozali sme pochvalu rodiny i znamych, ako sme obaja vo vzajomnom vztahu pookriali :-))

---

Prepac Hviezdicka,
predchadzajuci prispevok som nejako omylom odoslala bez podpisu - technicke zlyhanie z mojej strany - takze dokoncim:
Drz sa a vela stastia vo vztahu ! Hlavne treba komunikovat, o vsetkom sa porozpravat - inak vznikaju zbytocne nedorozumenia.
Ahoj, Sylvia

---

Ahoj,
mas pravdu, najprv sa muzi tvaria ako super chlapi a ked pride na lamanie chleba, tak sa prejavia. Ked Ti mozem poradit, neponahlaj sa so svadbou, radsej si to este 3-krat rozmysli, ci to chces a ci on stoji za to, aby si bola jeho manzelkou. Ked sa uz teraz sprava tak, ze mu robi problem Ta niekam odviezt, co bude robit po svadbe? Bud rada, ze si si vsimla toto jeho spravanie este pred svadbou a nie po svadbe, lebo su aj taki chlapi ktori sa pretvaruju az do svadby a az ked je ruka v rukave, zena zistuje, s kym ma docinenia:-( Takze 3-krat meraj a raz rez .-) Prajem vela stastia!
Hviezdicka

---

Ahoj Sylvia,
pises, akoby som to pisala ja.Presne sa Ti podarilo definovat to, na co sa snazila prist uz dlhsiu dobu. Aj moj manzel je zodpovedny, spolahlivy ... ale je z ineho cesta, z inych rodinnych pomerov, priklada velky vyznam mnohym zbytocnostiam a podstatne veci su mu lahostajne, unikaju mu a to som si tiez nechcela pred svadbou pripustit. Bol a stale je tu ten cervik, ktory ma tiez nahlodava. Hoci som bola v minulosti trochu nestastna, lebo som nevedela najst toho praveho, ked som ho nasla, bola som stastna a bolo to na mne aj vidiet. Ale len do urcitej doby, lebo ten cervik ma neskutocne nicil. Ale tiez som si povedala, ze nemozem na svojom snubencovi vidiet len zle veci a tak som nakoniec po mnohych rozhovoroch, hadkach, udobrovaniach suhlasila so svadbou.Svoj svadobny den som neskutocne prezivala a hoci som si aj poplakala, ze odchadzam od svojich blizkych, bola som stastna. Bol to krasny den, vsetko bolo nadherne a ja som nepochybovala o laske svojho mileho.Lenze odvtedy uz taka stastna nie som. Sice s manzelom komunikujeme, ale temer vsetky nase plany, o ktorych sme hovorili pred svadbou, zmenil. Snazim sa s tym zmierit, on to berie ako holy fakt, ale mne to naburalo cely zivot a som z toho nestastna. S tym som neratala a verte,ze keby som bola vedela, co chysta, svadbu odlozim alebo zrusim. Preto som sa tu rozhodla napisat. Dievcata, viem, ako sa tesite na svadbu a ako to prezivate. Ale ak mate co i len male pochybnosti, vyckajte. Stoji za to utvrdit sa, ze je to ten pravy, lebo asi ako ja, tak aj vy chcete, aby to bolo na cely zivot! A este jedna rada - dajte aj na svojich blizkych, maju vo vacsine veci pravdu a verte, urcite Vam nechcu zle.

Hviezdicka.

---

Veru tak, Hviezdicka,
aj sa som bola postavena zoci-voci zmenam planu - a veru podstatnym ! Na niecom pre mna velmi dolezitom sme sa pred svadbou dohodli - totiz stahovali sme sa k svokrovcom do rodicovskeho domu a mali sme ho prerabat na dvojgeneracny - no a potom som sa dozvedela, ze ono to vlastne nie je ochota zo ziadnej strany .... Citila som to ako hrozny podraz - a uz sa to zacalo triast v zakladoch ....
Hviezdicka, ak pre vas oboch chces nieco urobit, urob maximum. Ale ked to pride do stadia, ze nie je co riesit a citis sa stastnejsia bez neho - tak nema zmysel zotrvavat v takejto manzelskej "agonii".
Ozvi sa skoro, musim ist pracovat :-((
Ahoj
Sylvia

---

Naozaj, svadba je vazny krok a mal by si byt clovek isty, ze dalsi zivot naozaj chce zdielat s tym clovekom, ktory bude v tej chvili vedla neho stat ...
uplne si ma sokovala s tou reakciou tvojho chlapca, to ti naozaj povedal? mne by taketo nieco moj drahy nikdy nepovedal a ani by si nedovolil povedat, a to hovorim naozaj uprimne. keby nemohol, tak mi slusne to vysvetli a keby co i len trochu mohol, tak by to rad pre mna spravil. babenky, budte na svojich chlapov narocne, nech su k vam laskavi a slusni! zasluzite si to. a dobre si ich "overte", myslim to v dobrom. spravanie niektorych ludi sa naozaj po urcitej dobe radikalne zmeni, ja dufam, ze u nas sa to nestane, sme spolu uz vela rokov, byvame spolu, pozname sa a on je rovnako skvely, ak nie este lepsi ako na zaciatku.. ale mam kamaratku, ktora sa ani nie po roku ide rozvadzat ... a bola to taka velka laska, vsetko krasne, romanticke, nadherne fotky zo svadby, bol na nu uzasny ... po svadbe sa k sebe nastahovali a ich vztah sa rozpadaval pred ocami. nemal uvarene bolo zle, nemal oprate, bolo zle ... a tiez povedal nieco tak podobne strasne, comu som nemohla uverit ked mi to rozpravala - vraj naco jej bude kupovat kvety a vyhadzovat peniaze, ked aj tak to uschne, svadobna kytica vraj boli tie posledne kvety, co od neho mohla cakat. no do placu mi bolo! ja dostanem kvietky hocikedy len tak pre radost ...
preto si myslim, ze zrusit svadbu je tazky a vazny krok, ale ak ma clovek pochybnosti, je to rozhodne lepsie, ako mat skaredy zivot.
papa,
m i k a.

---

Sylvia,
vzdy ma potesi, ked napises.Mas pravdu,nema cenu trapit sa v nefungujucom vztahu, lenze ja som az prilis citlivy clovek a vsetko si beriem k srdcu a poriadne to prezivam. Nikdy v zivote som nepomyslela na to, ze sa da vydat za toho nespravneho a ze by sa to mohlo stat prave mne. Stale rozmyslam, v com som urobila chybu, ale neviem na to prist. Ale jedno bude asi iste - s lutostou konstatujem, ze si ma nezasluzil:-( A ked sa rychlo nespamata, tak bude zle... aj jemu, ale hlavne mne.

Aj Ty chodis na tuto stranku pocas pracovnej doby? Veru, aj ja. Dnes mam strasne vela prace, tak len tak kratko. Keby si suhlasila, mohli by sme si mailovat a rozobrat par veci detailnejsie:-) Uvitala by som zopar rad od skusenejsich:-)

Hviezdicka.

---

M i k a,
ako ste sa dlho poznali a aj bývali pred svadbou?
Dik.

---

AHOJ HVIEZDICKA a MIKA,
Hviezdicka mas pravdu, svatu pravdu.3x meraj a raz rez!Som velmi pozorna a pravdupovediac, uz sa pomaly balim a zdrham naspat k rodicom.
A Ty Mika - naozaj mi to doslovne tak povedal.A este mi prave v nedelu hodil do tvare(ja som nezamestnana) vraj:aj tak doma nic nerobis!...A kto upratuje dom, perie, zehli, a vari mu speciality?Ja, ja, ja.
Teraz sa s nim nerozpravam a doslova sa mi pcha do zadocku.Pozyva ma do restauracie-nesla som s nim, vola mi 3x za den z prace, len aby skontroloval, ci som nahodou neusla atd.
Takze to ide iba k horsiemu.Chvalabohu spolu byvame a mam teda moznost vidiet jeho pravu tvar.Byvame spolu 2 mesiace, predtym sme chodili spolu rok, na jar buduceho roku su plany na svadbu.Ale naozaj pochybujem, ze nejaka svadba bude.Dakujem rodicom, ze nemali namietky, ked som sa k nemu odstahovala.Ako sa vravi, kazdy sa uci na vlastnych chybach...Radsej odidem teraz, ako rok po svadbe, s babatkom atd.
S pozdravom
JA

---

moj byvaly manzel bol pred svadbou ten najlepsi muz na svete,hoci par veci mi celkom nesedelo,ale som si myslela ze sa to zmeni...bohuzial zmenilo sa vsetko len k horsiemu-tiez sme spolu nebyvali a po svadbe to bol pre mna sok!!!bola som na materskej a podla neho som nic nerobila!!!!povedal mi doslovne ,ze tak dlho ako ja budem na materskej on mi teda pomahat nebude,pretoze ja som tak ci tak doma...a to som este na materskej chodila privyrabat aby nam to vyslo financne.on prisiel o 16.00 z prace-urobil si kavu a vyvalil sa na gauc,zapal telku a ja este aby som ho obskakovala.soboty nedele mal vyhradene pre seba-ja s malym sme mu tak akurat prekazali.vydrzala som to 3,5 roka,a to podotykam ze som skusila vsetko-riozhovory,rodinu z jeho strany dokonca som sama vyhladala psychologa,pretoze som si myslela ze chyba je vo mne!!!dnes som druhy krat vydata a az teraz pri mojom manzelovi vidim ze to ide aj inak. je k nam pozorny,je prenho samozrejme ze ked ja som unavena ,alebo v praci tak sa postara o mojho syna ktory ho zboznuje,navari,nakupi,urobi ulohy so synom.na druhej strane je ku mne stale taky akokeby sme spolu este stale chodili-jednoducho dokaze ma este vzdy tak prekvapit ze mam presne tie iste pocity ako nazaciatku nasho vztahu-jednoducho som stale donho zamilovana alubim ho zo dna na den viac a to uz sme spolu 5 rokov(ja viem ze to nie je vela),ale v porovnani s predchadzajucim...m

---

Cau Hviezdicka,
mam sukromnu mailovu adresu "sylvia_cz@yahoo.com" - dlhsi cas som ju nepouzivala, tak dufam, ze nadalej funguje - ak by bol problem, nechame si spravu tu, dobre ?

Sylvia

---

Je to strašné, keď to človek počúva o tých chlapoch. Ja sa sťažovať naozaj nemôžem, my sme sa zoznámili pre 4 rokmi a 9 mesiacmi. Po 8 mesiacoch sme začali spolu žiť v spoločnej domácnosti, kde človek človeka maximálne spozná. My sme si navzájom vždy vedeli pomáhať, ja napr. nepoznám čo je vysávač, keď ja varím, tak môj drahý poupratuje byt a ... Je to veľmi dôležité. Veď neviete čo sa môže stať, a on potom by mal viesť domácnosť, nie?
A pred pár týždňami sme naše spolužitie zavŕšili manželstvom. Sme spolu dosť dlho a my sa stále viac a viac ľúbime, vážime sa navzájom. Možno je to tým, že sme sa vždy vedeli o všetko sami postarať, a tým si všetko viac a viac vážime. Ale obaja si vždy povieme: "Sme si súdení." Budúce nevestičky, vždy si všetko trikrát premyslite a až potom urobte taký dôležitý krok. Ja len pevne verím, že u nás to bude vždy také, aké to bolo a je teraz.
Večne zamilovaná do svojho už manžela - E.

---

Ahoj "JA":-)
Som rada, ze aspon Tebe pomohla v rozhodovani sa diskusia na tejto stranke. Keby som bola ja mala tu moznost poznat nazory, ktore su tu popisane pred par mesiacmi, asi by som sa nebola rozhodla pre tu "jednu z najdolezitejsich krizovatiek zivota". Je to tak, stacia len 2 mesiace spolocneho byvania a urcite vyjde na javao, ci ma zmysel do toho ist alebo nie. Zavahala som, bala som sa prist tu s prispevkom o tom, aby mi neznami ludia poradili, ci sa mam, ci nemam vydat. Nechala som samu seba presvedcit, ze robim dobre. Dakujem Linde, ze nabrala tu odvahu a napisala tu. Len ma mrzi, ze sa uz dlhsi cas neozvala a nevieme, ako to s nou dopadlo. Dufam, ze nie je nestastna a ze sa rozhodla spravne. Linda, bola by som rada, keby si sa ozvala.

Hviezdicka.

---

Mile "m" a "E",
super, ze sa najdu aj stastne nevesticky, ako ste vy dve. Zelam Vam z celeho srdca, aby ste boli take stastne po cely zivot. Z toho, co ste napisali vyplyva, ze predsa sa najdu dobri muzi a ze netreba vsetkych hadzat do jedneho kosa:-) Nech sa Vam dari a nech je tu takychto pozitivnych prispevkov co najviac.

Hviezdicka.

---

Mika tak už aj mne zostalo divne po tom ,čo som sa tu dočítala... len jednu vec ľúbiš ho aj ty tak veľmi,ako on teba???

---

presne tak netreba sa bat. moja kamoška trpela toto šetko aj viac 10 rokov. bala sa rozviest a vydavala sa viacmenej z trucu, potom sa nechcela rozvadzať kvoli malemu atd. lenze ked uz pohar pretečie ... a teraz ma priateľa je šťastne rozvedená a nechape ako s tým bývalim mohla vydržať, len lutuje že to neurobila už davno aj ked je pravda že malyto zvladal dost zle ale zvykol si a zvykol si aj na noveho "otca" a ten sa mu teda venuje ovela viac, teraz sa konečne citi byť milovna.
takže baby netreba sa bať nie je to ľahke ale trpieť sa neda donekonečna.

---

Veru Linduska, mohla by si sa ozvat,ako si na tom so svojim milym, aj mna by to zaujimalo!Chcela by som vediet, ci ste este stale spolu, alebo nie.
HVIEZDICKA -jedna rada pre Teba, pokial mate teraz problemy, snaz sa neotehotniet, lebo ak by si sa mala neskor rozhodovat pre napr.rozvod, tak by si to neurobila len kvoli tomu babatku a nie kvoli sebe, Ty by si bola odstrcena a nestastna.Lepsie je sa rozviest bez babatka ako s nim, ver mi-vlastna skusenost.Ja som sa z velkej lasky vydala po 1.5 roku chodenia a 3!!! mesiace po svadbe ma manzel zacal podvadzat, co som zistila az o dalsie 3.Cely ten polrok pokial som to nevedela som sa pokusala otehotniet, dnes dakujem Bohu, ze sa tak nestalo.Rozviedla som sa s nim po dalsom roku prosenia,aby s tym prestal, tazkej prace u manzelskeho poradcu, sexuologa atd. a som akoby znovu slobodna.Chodim si na diskoteky, mam 24, uzivam si znovu zivot a je mi velmi velmi dobre.(ironiou je, ze jeho milenka ho cely cas podvadzala s jeho sefom a tak jej dal kopacky a teraz je sam!!!HAHAHA-chcel sa ku mne po rozvode vratit, ale som bola az moc hrda)

---

Ahoj,
dakujem za radu, dobre, ze si ma upozornila.Budem sa musiet zamysliet nad svojim zmyslanim. Totizto som este pred svadbou planovala,resp. rozmyslala o tom, ze otehotneniu necham volny priebeh. Pride to,kedy ma prist, nebudem sa tomu branit, ale ani to nejako urychlovat. Ale v tejto chvili bude rozumnejsie porozmyslat. Hoci by som si priala babatko co najskor, vzhladom na to,ze nie sme najmladsi,moj manzel s tym nesuhlasi. Vyhovara sa na financnu situaciu:-( Co mi ostava? Len sa s tym zmierit a cakat...len aby potom nebolo neskoro.