---

Veronika, máš pravdu. Od včera som čakala na odozvu, už som si myslela, že sa debata skončila.
Inak, nemaj strach, určite všetko stihnete. My sme sa rozhodli zhruba pred 2,5 týždňom a tiež sme mali veľký strach, ako to celé zorganizujeme, ale dá sa to.
Aja

---

...první pokus se nezdařil..
Tak to teda valím oči, 2,5 týdne? My svatbu organizujeme už od února a to máme restauračku zamluvenou už od listopadu 2001. Kdyby jsme tam zašli teď tak mají volno až na příští rok!!
No a to samé s kostelem. Byli jseme domlouvat termín začátkem března a ten co jsme chtěli (7. 9. 2002) tak už byl obsazený!
Nevím co je to u vás odobeirka - doufám že sem to napsla správně- ale, předpokládám že něco jako u nás odprošování. Vím že se to dělá tak že družička přečte nějaké říkání. Mě se to moc nelíbí, my to uděláme tak že normálně já, sama, vlastními slovy řeknu že děkuji za vychování a že prosím o požehnání. Pravděpodobně to řeknu za nás za oba, protože jak znám svého milého, tak stresové situace moc nezvládá - narozdíl ode mne. Tak ho nebudu ještě trápit tím že má něco říkat.
Edit

---

My sme dosť akční a keď sa do niečoho pustíme, tak to aj dosiahneme. Nie je to až také strašné, všetko sa dá zohnať a vybaviť, dokonca aj šaty. Z toho som mala najväčší strach, kamarátka ma totiž trošku strašila, že šaty treba mať objednané už 6 mesiacov pred svadbou.
Čo sa týka odobierky, je to podobné ako u vás, ale my ju robiť nebudeme, dohodli sa tak rodičia. Ostatné zvyky už absolvujeme. Už sa teším.

---

Ahojte :-) Tak sa pripajam k diskusii :-)
My odobierku tiez robit nebudeme, mame to obaja s mamami trochu zlozite a otcovia - to ani nehovorim. Okrem toho ja mam 28 r., drahy este viac a uz sa to asi ani nehodi, ked 2 roky byvame spolu... niektore zvyky su sice pekne, ale doba je uz niekde inde.
Dar rana - no tak to asi tiez nie. Aj ked viem, ze to ma byt drobnost, ale my si asi budeme musiet svadbu platit sami a tak budeme radi, ked nam potom ostane na suchy chlieb :-) A hlavne nemam ani predstavu, co by som drahemu dala, ked v podstate vsetko co chce si kupi sam. Inak ked som si spravila predbezny rozpocet na svadbu, skoro som sa zrutila zo stolicky. Vyvstava tu otazka, ci vobec teda robit klasicku svadbu - ale ja ju chcem. Je to moja prva a dufam, ze jedina svadba a chcem si to uzit rovnako ako vy ostatne.
Co sa tyka toho, ze to tu viazne - to je tazke :-) Asi sem vela dievcat chodi len citat, ale nenapisu nic :-) A my pritom nehryzieme, ze nie ? :-)

---

Ahojte kočky !
Môžem sa ešte pridať, aj keď už vydatá ? :-)
Tak vám teda poviem, že svadba je teda poriadna záťaž financií. Nás tá svadba vyšla tiež zhruba 100 litrov, čo je neuveriteľná položka. Aj keď sme si viac ako polovicu platili sami. Ale stojí to za to, veď aj tak sa vydávate len raz (teda dúfate v to) a aj keď by ste sa išli vydávať druhý krát, tak už sa nerobí taká svadba zo všetkým čo k tomu patrí. Takže tie peniaze vôbec neľutujem, aj keď to nebolo najjednoduchšie zohnať toľko prachov.
My sme mali celú tú svadbu takú "mestskú" - my sme obidvaja z Bratislavy a ani jeden ani druhý nie sme ani len krstený. Takže my sme na takýto smer nemali žiadne zvyky. Síce sme ich všetky dodržali, teda skoro, ale povedala by som na taký moderný spôsob. :-) Odobierka - drahý prišiel s celou rodinou ku nám, asi 5 áut, ktoré trúbili cez celé mesto, mojej mame povedal "Vieri, po toľkých rokoch by si mi ju teda mohla dať, keď ťa pekne poprosím...", smiali sme sa, vypili sme si, so svedkami sme exli jeden gin a zase sa za trúbenia všetkých áut odišlo na úrad. V podstate všetky tie zvyky sme mali na takýto spôsob. Aj odčepčenie sme robili takým spôsobom, že najprv som hodila kyticu pekne všetkým babám (a to sme ich tam mali dosť, lebo my sme tam mali strašne veľa mladých), potom som si sadla na stoličku oproti môjmu drahému, chalani nás so stoličkami zdvihli, vypili sme koňak, pohár hodili za seba, dali sme si pusu a dali nás dole. Koniec. :-) Možno sa vám to zdá také "suché", ale poviem vám tak, že každý jeden človek, ktorý bol na svadbe, tak si pochvaľoval, že takú dobrú svadbu už dlho nezažili. Bola super nálada, všetci vkuse spievali a tancovali, bavili sa, robili vláčik a podobné veci. A pri tom bolo aj všetko, čo má byť - odobierka, obrad, rozbíjanie a zametanie pred reštikou, drahý ma vyniesol na rukách po schodoch hore do reštaurácie, povinné tanečky, únos, hádzanie kyticou, odčepčovanie, prezliekanie sa o polnoci...
Takže si nemyslím, že nie je až tak strašne dôležité, čo kto kedy povie, ako to povie a podobne. Hlavne sa treba dobre baviť, veď to je svadba !!!
Ja musím povedať, že mne sa naša svadba strašne páčila a keby sa mala konať ešte raz, tak by som chcela, aby bola presne taká istá, ako bola. Takže dúfam, že aj vám to všetko vyjde podľa vašich predstáv.
Mooooooooc vám držím palce.
P.S.: Ešte jedna vec - my sme začali vybavovať svadbu začiatkom apríla a 1.6. bola svadba. A poviem vám toľko, že neviem, čo by som vybavovala rok predtým ! Úplne v pohode sme to stihli za tie dva mesiace, s ničím nebol problém.
Pá,pá, Nikol.

---

pocuj nikol, sledovala som tvoje prispevky ako si sa na vsetko chystala, viacere ti tu zrejme zavideli a zavidia ko ti vsetko vyslo:)
ja sa len chcem opytat- som strasny stresman resp streswoman, ako sa mam dat do pohody, pamatam si na statnice- uz bolo po vsetkom ale z toho stresu som to ani len nevedela poriadne oslavit, bola som znicena, nechutilo mi jest,...
chcem mat dobru naladu, byt oddychnuta, uvolnena, bavit sa, jest, aj si vypit (dufam ze sa z toho stresu a prazdneho zaludka nezdruzgam...:)))...
ako na to?

dik za radu,

veronika

ps vo vybere partnera nie je vobec problem-som si na 100 percent ista, len z toho vsetkeho co sa okolo toho bude diat som neista!

---

Ahoj Veronika !
Ja ti poviem takto. Ja som tri dni pred svadbou - streda, štvrtok a piatok, mala toľko lietania a vybavovania okolo svadby, že som nemala čas sa stresovať. Nechty, farba na vlasy, koláče, šaty - skúška a podobné disciplíny. My sme si totižo celú svadbu vybavovali sami. My sme hneď na začiatku povedali našim, že je to naša svadba a všetko bude tak, ako to chceme my, takže sme si to aj sami všetko obehávali a vybavovali. Možno si niekto povie, že je to trochu kruté, ale poviem ti, že aspoň sme sa tým vyvarovali všetkým možným prípadným hádkam, kto by si to ako predstavoval.
No ale späť k veci. Takže nervózna a vystresovaná som vôbec nebola, nejak mi to nedochádzalo. V piatok večre sa môj drahý asi o jedenástej vybral spať k rodičom - že teda nech je sranda, že budeme hovadsky dodržiavať zvyky. :-) No a to nemal robiť, lebo ja som ani tak nebola nervózna, ako som stále nad tou svadbou rozmýšľala, takže som nemohla vôbec zaspať. Tak sme ešte aj s drahým o druhej ráno vykecávali po telefóne. No povedz, načo to bolo dobré, že išiel spať preč. Takže som išla spať ráno o tretej a o ôsmej už som vstávala. Takže si ma vieš predstaviť po 24 hodinách, keď som prišola vlastne domov až ráno o siedmej. Vstala som, okúpala som sa, oholila, natiahla tepláky a tričko, sadla do auta a išla som sa dať kaderníčke "učlovečiť" - tam ma aj namaľovali. To som ešte stále nebola nervózna, lebo mne strašne dlho trvá, kým sa preberiem, takže som v podstate ešte spala s otvorenými očami, ešte aj po piatich hodinách spánku. Potom som prišla domov asi o pól jednej a o pól tretej sa u nás začali schádzať ľudia, lebo o pól štvrtej sme išli z domu. No a medzi tou pól jednou a pól treťou to na mňa všetko prišlo ! Chytila sa ma taká nervozita jak sviňa. Už som sa len nudila a čakala som na všetkých tých ľudí a to som teda mala so sebou čo robiť. Tak som zavolala mojej najlepšej kamarátke, nech príde skôr, že si potrebujem niečo "uhnúť". :-) Došla, šupli sme do seba každá jeden pól decák a bolo dobre. Fakt - ja ti poviem tak, že odporúčam. :-) Samozrejme že som nebola na šrot z toho jedného pohárika, ale pomohol mi trochu sa uvoľniť. No a keď už sme prišli na ten národný výbor a bolo tam plno známych, tak som sa s nimi začala vykecávať, každý mi hovoril, aká som pekná (chichi, to je super, aspoň raz...) a už sa tá všetka nervozita akosi rozplynula. Potom už bolo všetko také prirodzené, bez nervákov. Aj môj drahý mi dosť pomohol, lebo on to mal celé za jednú veľkú srandu, vôbec nestresoval, len sa smial, takže sme to ani tak strašne vážne s prísnou tvárou nebrali. Veď my sa na každej fotke len smejeme.
Takže na záver - čo pomohlo mne ? Klasický Slovák, poldecák. :-)))
Neboj, všetko dobre dopadne, uvidíš. Veď dúfam, že určite napíšeš, ale ničoho sa neboj. Hlavne si to nenechaj od nikoho pokaziť. Je to tvoj deň a nikto na to nemá právo ti ho kaziť.
:-))) Nikol.

---

tak okej, dik za radu, ja ako vychodniarka si teda dam radsej dva- ved som patricne zocelena...:)))

veronika

ps a kedze ja sa v stave vrcholnej nervozity tiez zacinam zo vsetkeho smiat-lebo neviem ako sa mam spravat a reagovat, tak to mozno bude celkom vesela svadba:)

---

Veronika, ale veď tak to má byť !!!
Na svadbe predsa musí byť sranda !!! Takže si daj kľudne aj dva, keďže máš dobrý tréning... :-)
Niki.

---

Ahoj Nikol!
To si ma poriadne šokla, že ste to všetko stihli tak rychlo a tak dobre všetko vybaviť. Klobúk dolu.
A aj si ma upokojila, že všetko sa dá pekne stihnúť a len netreba hlavne stresovať. My sme si termín v podstate stanovili ešte v apríli a svadbu máme 31.8. V podstate máme už veľa vecí vybavených. Ale teraz je taký útlm, a mne sa zdá ako keby sa nič nevybavovalo a všetko len tak stálo, ale to preto, že sme asi začali tak skoro. Asi je fakt najlepšie vybaviť to narýchlo a zbytočne to nenaťahovať.
Nikol chcela by som sa ťa a aj iných báb opýtať na spodné prádlo. Mali ste samodržiace pančuchy? A mali ste aj podväzky alebo venček na nôžke?
Ahoj.
Janka M.

---

ja budem mat samodrziace, lebo ako som spominala -mam uzku suknu a podvazky by mi presvitali. ale keby som mala velku suknu tak jednoznacne podvazky. pekne samodrzky som kupila v auparku, ale dostanes ich asi v kazdej predajni bepon- za 330, ale su fakt kvalitne a k tomu maslove!

veronika

---

Jani, práve som ti chcela napísať o pančuchách, ale prečítala som si, že Veronika ma predbehla. :-))) Aj ja som mala tie samodržky, ja si osobne myslím, že sú oveľa pohodlnejšie ako s podväzkami. A sú fakt kráááásne. Tiež som krava obehala celé mesto a nakoniec som ich kúpila v Bepone. Ak ich chceš, choď rovno tam, lebo inde na teba budú pozerať, ako keby si spadla z Gurunu, keď si vypítaš maslové pančuchy. Inač Bepon je aj v Auparku, aj v Poluse. Ja som mala dosť problém s nohavičkami a s podprsenkou. Podprdu som nakoniec kúpila v Poluse vo Favab, je fakt krásna, jemná, hladká, s takým ako keby saténovým lemovaním. A hlavne je vypchatá. :-))) Aj keď mi tiež došlo zle, lebo som za ňu zahučala 950,- korún - čo síce nie je úplne strašné, ale ďakujem pekne. Veď sama dobre vieš, koľko celá tá svadba stojí prachov. Nohavičky som nakoniec kúpila vieš kde ? Na trhu na Miletičke !!! No fakt, nikde nemali také, aké som ja chcela, tak som sa na to nakoniec vykašlala a kúpila som si úplne hladké jednoduché maslové tangáče. Nevieš si predstaviť, čo všetko som kvôli nohavičkám obehala. Buď neboli tanga, alebo boli prešívané zelenou niťou, alebo sa mi nepáčili, lebo boli úplne celé priesvitné, alebo boli príliš drahé. No veď v jednom obchode na mňa vyvalila za nohavičky cenu 1.750,- korún (!!!) a to som ani nebola v Palmerse.
No ale čo sa pančúch týka, doporučujem samodržky.
Nikol.

---

Inak dik Nikol za tip na podprsenku-ja som sa uz v tomto fore parkrat vypytovala, ale nikto mi nevdel poradit. skusim este ten polus...

veronika

---

Veronika ten obchod sa volá FAVAB, myslím, že je aj niekde inde ako v Poluse, ale tam je určite. Inač mali pekné podprdy tiež v Poluse, ale v "Karin" - len vtedy, keď som zháňala ja, nemali moje číslo.
Niki.