---

Pozdravujem vsetkych!Potrebujem radu a dufam, ze mi niekto pomoze.Za mesiac a tyzden mam svadbu a nemozem zohnat vhodnu odobierku.Ta co je na hlavnej stranke sa mi nepaci.Vie niekto o nejakej? Domi

---

Čauko, snáď si niečo z tohto vyberieš:

Milá nevesta, milý mladý zať;

nadchádza pre vás chvíľa, na ktorú ste sa tak veľmi tešili, ktorú ste obaja tak túžobne čakali. Zanedlho uzavriete manželský zväzok a naplnia sa vaše sny a túžby. V tejto slávnostnej a pre
vás tak významnej chvíli spomeňte si aj na všetkých, čo vám pomohli dosiahnuť toto šťastie. S hlbokou vďačnosťou poďakujte najmä svojim drahým rodičom za všetku rodičovskú lásku a starostlivosť; ktorou sprevádzali vaše kroky od útlej mladosti, za všetku vynaloženú námahu a obetavosť; ktorou vás zahŕňali.

alebo
Drahí rodičia,

Vaše deti vedené vzájomnou čistou láskou a oddanosťou rozhodli sa spojiť svoje životy. Prv ako vykročia na spoločnú cestu, prichádzajú k vám, aby vám z úprimného srdca poďakovali za všetko, čo ste pre nich z rodičovskej lásky urobili. Uvedomujú si, že neraz sa hádam aj nevďačne zachovali voči vám a odprosujú vás za to, ak vám niekedy nechtiac aj zármutok spôsobili. V tejto chvíli sú pevne rozhodnutí, že sa budú snažiť vo svojom budúcom spoločnom živote žít vo vzájomnej láske, úcte a oddanosti pre blaho svojej rodiny, na radosť vám i všetkým príbuzným. A preto, drahí rodičia, odprevaďte tieto svoje milé deti pri prvých krokoch ich spoločnej cesty životom. Nech ich po celej ďalšej púti sprevádza naďalej vaša vrúcna rodičovská láska. I vy, ostatní vážení príbuzní, pripojte sa k tejto spoločnej radosti a svojou vzácnou prítomnosťou buďte svedkami krásneho okamžiku, v ktorom títo dvaja mladí ľudia slávnostne potvrdia svoje pevné rozhodnutie uzavrieť manželský zväzok, aby odteraz ruka v ruke v dobrom i zlom spolu kráčali v ústrety budúcemu životu.

a toto bola naša odobierka...
Milý rodičia, pred Vás sa ....(nevesta) a .... (ženích) postavili,
na spoločnú cestu životom by spolu radi vykročili.
Nadišla hodina, keď treba ďakovať a odpúšťať,
by mohli obaja Vaše požehnanie s radosťou prijať.
.....(meno ženícha) drahej mamičke poďakovať chce,
že láskou a vierou naplnila mu srdce.
Otcovi tiež treba ďakovať,
bo z dieťaťa muža pomohol vychovať.
....(meno nevesty) tiež obracia sa k mamičke,
za lásku a starostlivosť poďakovať chce.
Otcovi za výchovu bozk patrí na líce,
bo aj vďaka nemu má lepšie srdce.
Rodičia drahý, už toľko nesmúťte,
na všetky trápenia s dietkami zabudnite.
.... a .... o požehnanie Vás prosia,
nech na spoločnú cestu s radosťou vykročia.

Veľa šťastia...

Janina

---

Ahojte,
neviem, mne sa zdá odobierka strašne staromódna.
Janina, prečítaj si ešte raz, čo si napísala, naozaj sa u Vás doma takto hovorí? Naozaj sú to také úprimné slová?
Krížik na čelo.
Dava sa ako požehnanie na cestu v manželstve. Dakedy, ked sa išlo niekde na cestu, tak sa zakaždým dával krížik na cestu tomu, kto odchádzal. Teraz, ked idete na dovolenku, tak aby ste sa šťastne vrátili, tiež Vám dávaju rodičia požehnanie na čelo?

Ak odobierka, tak mne sa skor páči len take poďakovanie rodičom. Kupiť mamičkám kytičky a poďakovať im za výchovu. Krátko. "Mamička, otecko, ďakujem Vám za dobrú výchovu a za všetko, čo ste pre mňa urobili."
Alebo nejako podobne Vašimi slovami. Zdá sa mi to úprimnejšie, ako čítať z papiera nejaký predpísaný neprirodzený text.
Renca

---

Renca, mozno to znie divne, ale nam rodicia stale ten krizik napr. aj pred dovolenkou davaju :o)
Silvia

---

Ahoj, Silvia,
ak je to u Vas v rodine zvykom, tak potom proti tomu nič nemám, preco by to bolo divne? Každá rodina je jedinečná a niečim výnimočná. Vtedy je to uplne v poriadku, ale myslím si, že vo velmi vela rodinách to zvykom nieje. A predsa sa na odobierke križikuju.
Velakrat s rozpakami, ale aby sa urobilo zadostučinenie svadobnemu zvyku, tak sa nikto nechce strapnit... nas chceli tiež križikovať, ale sme si to tvrdo vydobili, že žiadne križikovanie nebude. Ani obrad sme nemali v kostole...
Renca

---

Zalezi na tom, ako to ten, kto robi odobierku dokaze povedat, niekedy aj trochu prilis sentimentalny text vyznie dobre, ked ho hovori covek co ma "talent", no a naopak, ked sa niekto bude koktat a mylit (aj som zazila) vyznie to urcite hlupo alebo prinajlepsom to bude sranda... na jednej svadbe to bola naozaj dobra sranda, stryko co prednasal odobierku sa stale mylil, zenichovi mykalo ustami, tak sa mu chcelo smiat a nevesta pozerala do plafonu, lebo keby sa pozrela inde asi by tiez vybuchla... vsetci sme boli radi ked to skoncilo! Dufam ze vam to vyjde, nam nic podobne nehrozi... ahojte, Fila.

---

Presne, ako vraví Silvia, krížiky sa v niektorých rodinách dávajú... Moja svokra po každej návšteve pri odchode si krížik neodpustí... Vôbec sa mi to nezdá staromódne, či divné... Každý sme predsa nejaký, máme nejaké zvyky a tradície. Odobierku sme mali nádhernú, plnú emócií. Ak niekto k tomu nemá vzťah, fajn, stačí naozaj pár slov a je to... Stačí si vybrať...

Janina

---

Renca,
odobierka v podstate je taka - strasne staromodna a pomerne dost teatralna.
Mne dokonca aj to tvoje "Mamička, otecko, ďakujem Vám za dobrú výchovu a za všetko, čo ste pre mňa urobili." pride neprirodzene. Mame aj otcovi davam svoju vdaku najavo inak, nepotrebujem robit nejaky teatralnejsi vystup a oficialne pred tolkymi ludmi im dakovat. Jednoducho - odobierka je divadielko, ci chces ci nie. Podla mna kazdy rodic, pokial su vztahy v rodine normalne, vie, ze ich deti su im za vychovu vdacne a ze ich maju rady.
Tiez je podla mna dost zvlastne, ak zacnes dakovat rodicom a uz mas nejaky ten rocik a z domu si uz povedzme 5 rokov prec (dnes sa predsa dievcata nevydavaju v 16 a jedine, co by poznali je iba rodicovsky dom).
Tiez sa v tych odobierkach odzrkadluje to, ake mala postavenie zena kedysi - najprv sa musela bezmedzne posluchat rodicov, potom manzela.
Z tychto dovodov sme my odobierku nerobili, ale ak sa pre nu niekto rozhodne, tak je to samozrejme v poriadku (aby ma niekto teraz neukamenoval ;o) Len treba ratat s tym, ze sa to cele robi s akymsi patosom, ze je to cele take mensie divadelne cislo, prirodzenost tam podla mna vzdy bude chybat. Ale patri to k zvykom, tak preco nie?
Jana z MT

---

Ahoj Janka!
Paci sa mi ako si opisala odobierka. Tiez som toho nazoru, ze je to staromodne. Ako ste to potom vyriesili, zenich prisiel pre Teba domov a odtial ste isli spolu?...
mima

---

Mima, my sme tiez nemali odobierku...
Manzel prisiel k nam, priniesol mi kyticku, ja som mu pripla pierko a spolu sme odisli sa fotit. So vsetkymi sme sa stretli az pred obradom v meste.
Sky

---

Ahoj!
Takze nebolo ziadne dakovanie rodicom?
mima

---

Ahoj Mima,
chces vediet, aky chaos u nas v ten vladol, co? ;o)
Nuz, Pavlova rodina sa dohodla, ze sa stretnu niekde v MT na parkovisku a odtial spolocne pridu ku nam. Mali to byt ludia od ZA a z LM, plus nejaki Cesi. A prave ti boli problem - nebolo ich. Takze po nejakom tom cakani, sa zenichova rodina dotrepala ku nam, ved u nas bolo vsetko prichystane a navyse nebol dovod, aby sa schovavali po nejakych parkoviskach, ze?
Medzicasom dorazil ku nam jeden nas kamarat Tim (mimochodom Rumun), ktoreho bolo treba ubytovat - nechcel nam robit starosti, ale to, ze dosiel az v sobotu doobeda namiesto piatka, ako bola povodna dohoda, nam ich narobilo ;o)
Takze moj nastavajuci stale v kratkych nohaviciach a tricku nasadol do auta, isiel odviezt Tima do hotela a ukazal mu, kde je v meste kostol, potom siel vyzdvihnut ceskych pribuznych, na ktorych moj buduci svokor stale cakal na dotycnom parkovisku.
Nakoniec to vsetko ale dobre dopadlo, zenich sa prezliekol do gala, pripili sme si s celou rodinou a potom sme isli do kostola - ja v aute s otcom, Paliho bratom a jeho priatelkou, Pavel s rodicmi a krstnymi rodicmi v druhom aute a ostatni v dalsich autach a najma v autobuse.
Inak cely cas, co sme boli u nas, tak sa zvitavala rodina (ani moja, ani Paliho rodina nebyva cela v jednom meste a nevidame sa casto) a zoznamovali sme sa s tou druhou stranou, ved sme sa vobec nepoznali. Ludia si nieco zajedli (mali sme pripravene studene misy), niecoho sa napili, mohli sa u nas oplachnut (bol august) a cele to trvalo u nas asi 2 hodinky.
Neviem, kde by sme tam v tom zmatku vykuzlili nejaku odobierku ;o) - ale ak to nik neskomplikuje, tak sa to da.
V nasom pripade by sa to vsak ani nehodilo - obaja sme uz dlho prec z domu a tiez si myslim, ze vek okolo 30 rokov je na odobierku nevhodny...
Tak snad ti toto pomoze. Drzim palce hlavne, aby vam to nejaky aktivny pribuzny alebo kamarat alebo ktokolvek nijako neskomplikoval! By si neverila, ako ti ludia chcu pomoct a ako to napokon dokaze vypalit... Najma ak mas v rodine, ci medzi priatelmi ludi, ktorym spolocenske udalosti hovoria asi tolko, ze si tam treba obliect oblek a to je vsetko. ;o) Ale bez toho zmatku by to zas nebolo ono - patri to k tomu ;o)
Papa!
Jana z MT

---

Neda mi nepridat sa prispevkom,mam pocit,ze kazdy kraj ma svoj mrav,alebo tak nejak sa to hovori,ze?preco sa navzajom osocovat,ze ci je,alebo nie je nieco prirodzene...Ved u niekoho su zvyky take,u inych zas ine.Odobierka tiez nema uplne presne predpisane pravidla,vieme zhruba strukturu ako sa to robi,ale texty si myslim moze zvolit kazdy ake chce.Ak sa mu paci oficialne dlho citat,nech sa paci. U nas je zvykom,ze si pisu odobierku mladi sami.Jednoducho napisu to,co uznaju za vhodne a dolezite rodicom povedat a moze to zniet rovnako dobre,ako text,ktory pouzilo uz xx parov pred nimi.Piseme si tu nazory a namety,ale nehodnotme a nekritizujme inych,len preto,ze nieco robia inak,alebo maju odlisnu predsatvu!Je vela ludi, ktori odobierku vobec nerobia a hotovo.Poznam take pary z okolia je to jednoducho skor zvyk pochadzajuci z dedin a ludia z mesta uz nie vsetci ho poznaju.Budme tolerantne kocky :)
Ika.

---

Ika,
ktory sa ti zda osocujuci?
Ked napisem, ze mi nieco pride neprirodzene, pisem svoj nazor, ci sa niekto rozhodne sa nechat nim osocit je jeho osobna vec, ale za seba mozem povedat, ze moj zamer to nebol!
Na tomto fore sa v poslednom case vyskytlo dost neprijemnych prispevkov, co mozno sposobuje, ze vidime osocovanie, kritizovanie a ohovaranie aj tam, kde nie je (ako o tom podvazku - ked jedna napise druhej, ze jej ho pre stastie mala darovat kamaratka, tak sa dotycna urazi... preco?).
Mozno by pomohlo, keby sme brali veci viacej z nadhladu. (Alebo keby sme menej sedeli za Internetom ;o) - to plati najma v mojom pripade)
Dufam, ze som sa ta teraz nicim nedotkla, vazne to nechcem.
Maj sa pekne.
Jana z MT

---

Ked nad tym tak rozmyslam, tak vlastne nie. Cele to bolo take akosi narychlo. U nas sa schadzala cast nasej rodiny - ludia, co su mimo BA + moja kamoska z Nemecka, aby trafili ku kostolu - isli spolu autami do mesta. Ludia, ktori su z BA (aj rodina) a manzelova rodina prisli priamo pred kostol.
Neviem si predstavit, ake by bolo to dakovanie rodicom, zda sa mi to byt zvlastne a kedze moji rodicia nie su veriaci a ja som nebola vo viere vychovavana, boli by zvlastne chciet, aby mi rodicia dali pozehnanie.
Sky

---

Ahoj babenky,
svadbu mam za necele dva tyzdne a vcera vecer, s miernou nervozitou v zaludku som spachala svoju vlastnu odobierku. Urcite ju nebudem citat, ani sa ju ucit naspamat, ale skusim to povedat vlastnymi slovami, od srdca. Teda samozrejme iba ak zachovam klud, chladnu hlavu a nebudem pri tom plakat :o)
Mili moji rodicia …
Ďakujem Vám za všetku lásku a starostlivosť ktorú ste mi doteraz dávali. Chránili ste ma od chorob a nešťastia tešili sa z mojich prvých úspechov, mojích prvých slov, ktoré mi dodnes ostali tým najcennejším. Vždy ste ma viedli len k tomu najlepšiemu: k čestnosti, úprimnosti a úcte, vážiť si prácu a kráčať tou správnou cestou. Spolu so mnou ste prežívali všetky moje úspechy ale aj sklamania.
Dnes odchádzam spod vasej opatery, ale neprestávam byť Vasou dcérou. Odpuste mi či už nepremyslené slová, alebo činy, ktorými som Vám kedy ranila srdce a prosím o Vaše rodičovské požehnanie.
Pa pa. Qeta

---

ahojte,

mne osobne sa odobierka ako zvyk paci,ale len u druhych, my sme ju nemali,pretoze s mojim manzelom sme spolu uz pred svadbou 4 roky byvali,v krajine mojho manzela tento zvyk nepoznaju a okrem toho som sa uz pred viacerymi rokmi od rodicov odstahovala a odisla do "sveta".kedze sme ale chceli nejakym sposobom rodicom vyjadrit uznanie a vdaku,poprosili sme nasho sobasiaceho knaza a ten to velmi jemne a posobne vsunul do svojej uvodnej reci na prikladoch ,co sme ako deti vyviedli,cim sme nasim rodicom pripravili perne chvile v puberte a skoncil az svadobnym dnom, a vyzdvihol ulohu nasich rodicov v nasom zivote s konecnym podakovanim.mamy si zaplakali aj takto, a ja som nemala pocit ze sa musim do niecoho nutit co sa ma.neviem ci ste ma pochopili,no hadam som to napisala zretelne:-)))marta/stud

---

Mne sa odobierka tiez paci-ale vsetko je individualne na okolnostiach.Napr my spolu zijeme uz vyse 6 rokov a navyse sme mimo uzemia Sk, ocinka uz nemame a teda si myslim, ze sa to nehodi pre nas.Nechcem navodit slzy, co by na 100% nastalo, lebo viem ze rodina to moje odlucenie berie tazko a trvalo dlho kym to ako tak akceptovali.Takze hoci ja odobierku mat nebudem, podla mna je to pekne.A poviem vam, ze ja som kedysi bola velmi "modernomysliaca", ale teraz som strasne rada, ked pocujem a vidim nejake nase krasne slovenske zvyky, na ktore mozme byt hrdi.Bola som v sobotu na svadbe(Sydney), ktora bola vyslovene "neemocialna" a poviem vam, ze mi az bolo smutno z toho, ako to mali cele "moderne".
silvik

---

Ahoj, Ika,
musim s trosku zastat Janky z MT aj Renci.
Ako chodim po svadbach sledujem, ze ozaj malokde prebehne odobierka prirodzene. Ludia vedia, co sa patri, co je u nich v kraji zvykom, ale ked už príde k samotnej odobierke, tak pozeraju jeden na druheho, a hlavne svadobní otcovia viditelne sa cítia trápne, ale snažia sa urobiť zadosťučineniu zvykom, aby ich niekto z rodiny neohovoril...
Renca niekde hore pisala, o tom križikovani. Som toho istého názoru. Ak je to zvyk v rodine, ktorý sa robieva aj pri iných príležitostiach, tak prosím. Ale aby v rodine, ktorá nakoniec anni svadbu nerobí v kostole a už vôbec ani nieje veriaca klačali mladomanželia pred rodičmi a prosili ich o križik na čelo, tak vtedy sa mi to zdá úplne nevhodné.
Neodcudzujem odobierku, len ju treba prisposobiť vašej rodine. Aby ste zbytočne nepriviedli rodičov a rodinu do rozpakov.
Berte to ako moj nazor. Už som videl niekolko desiatok, možno aj stoviek odobierok.
Prajem pekný den.
JPG

---

Kocky,
ja mam s tymto tiez problem, svoju svadbu som si aj s drahym premyslela, viem co chcem a co nie, ale...problem je v tom, ze moja mamina strasne lipne na vsetkych tych tradicnych zvykoch ako je teatralna odobierka, rozbijanie tanierov, jedenie polievky z 1 taniera a podobne. Mne sa to zda zbytocne, moj buduci manzel tieto zvyky nepozna, lebo nie je Slovak, ale moja mama na tom trva. Takze teraz co?
Pat

---

Ahoj, Pat.
Ak su svadobne zvyky vo vašej rodine normalna vec, kludne ich všetky vydrž a urobte... Ver mi, že rodina tvojho priatela zo zahraničia bude vacsinou z nich nadšená, práve preto, že u nich sa nič také nerobí. Myslím, že celá jeho rodina, ktorá príde sem na Slovensko na svadbu by bola milo prekvapená, keby nechýbali aj nejake slovenske chutovky. Ja som raz robil jednu slovensko-francuzsku svadbu. nevesta bola slovenka. a vieš čo mali? mali tortu z viacerých druhov slovenských syrov. Mala priemer asi 50 cm a vysoká bola asi 20cm. A francúzi mali z toho normálne zážitok... takisto aj zábava. V zahraniči sa skoro nikde nezvykne robiť taká zábava ako u nás. Vacsinou svadba skoncí večerou, chvilku sa pokecá a hotovo...
Pekný deň.
JPG

---

Ahoj JPG,
mas pravdu. To s tou torou zo syra je skvely napad, aj tak mojho draheho rodina je skor na syry ako na torty a sladke, tym by som im urcite ulahodila. Teda okrem aj normalnej sladkej cokoladovej lebo nasa rodina je zasa na sladke:))
Vies, mozno je to len moja malost, ked si myslim, ze kedze oni su zvyknuti na ine svadby (ovela honosnejsie), nasa sa im nebude zdat dost dobra.Pritom su to vsetci skveli ludia, ktorych poznam a mam rada, nikdy sa neprejavovali ako snobi....tak neviem, co mam teraz za problem. Asi mi uz z tych priprav trosku hrabe:)))
Pat

---

Ahoj Pat,
nesnaž sa urobiť zo svadby niečo, čo sa nebude stotožňovať s tebou. Tvoj priateľ si ťa berie takú aká si, a určite bude nadšený tým, čo zorganizuješ. Hovoríš, že u nich sú honosnešie svadby...nieje to len tvoj pohlad na ne, lebo su iné ako u nás?
Urob svadbu podla toho, ako si to predstvuješ ty, a uvidíš, že aj jeho rodine sa tá vaša svadba bude zdať honosná. Bude totiž iná, ako sa robí u nich a to je dôležité.
Dám Ti taký malý príklad. Keď si zariadiš svoj byt, zariaduješ si ho podla toho, čo sa tebe páči najviac. ale už po roku, keď prídeš k niekomu na návštevu, tak sa Ti zdá, ako ten človek má super zariadený byt. Ale to je iba preto, že na ten tvoj si už zvyknutá a beriešč ho normálne, kdežto v tom druhom si prvýkrát. Takisto, ako keď toho známeho pozvete k Vám, tak určite si bude hovoriť, bože Tí to tu majú ale pekné...
Prajem pekný deň.
JPG.

---

Vidis, takto som sa na to nepozerala, vdaka za novy pohlad na vec. Asi to bude fakt tou rastucou nervozitou ked clovek chce aby vsetko vyslo perfektne - co samozrejme znamena : podla toho ako ja chcem:))
A kedze svadba zahrna pri rozhodovani aj inych ludi okrem mna, potom dochadza k stretom...mam hlavu z betonu, ako hovori moj drahy. Ale verim ze nakoniec to dopadne fajn.
Pat

---

No ved ja som to aj tak myslela,ze nie vsade to treba tlacit nasilu, vsade su ine zvyky, niekde sa to hodi inde nie. Mozno ste ma zle pochopili mne slo len o to,ze Janka reagovala tak,ze napisala do prispevku,ze sa jej nieco nezda prirodzene. Inemu sa to prirodzene moze zdat! Napisala som predsa,ze iny kraj, iny mrav!Kazdy mame iny nazor a inu predstavu!
Ika

---

Ahoj Janina,
tieto odobierky su ine ako tie medzi clankami, ze? Mozem ich pridat medzi clanky, aby sa to dalo najst este aj o mesiac? Inak sa to tu medzi tymi diskusiami strati.
Ak nemas nic proti a ak mi to este pojde, tak to rada uchovam pre dalsie generacie neviest...
Maj sa pekne!
Jana z MT

---

Babenky napíšem Vám odobierku akú sme mali my. U nás je zvykom, že odobierku číta družička s družbom. Teda družba asistuje:

Milí rodičia, milí svad.hostia, svad.zhromaždenie prosím Vás o malé strpenie.

Z poverenia Janky a Jožka dovoľte mi prečítať toto odprosenie a rodičovské požehnanie.
Milá nevesta, prijmi túto kyticu od svojho ženícha na znak vernej lásky ( družba podá ženíchovi kyticu a ten ju dá neveste)
Milý ženích, prijmi toto pierko zelené bielou stuškou previazané na znak vernosti od svojej nevesty( družba podá neveste peirko a tá ho pripne ženíchovi)
Obrúčky sú guľaté a bez konca- nech je aj Vaše manželstvo také ( družba odovzdá ženíchovi obrúčky)

Drahí rodičia, vidíme prekvapenie v tvári Vašej, ale aj úsmev v očiach Vašich. Vlastne až teraz si uvedomujete, že už nie sme šantivé deti, ale rozmýšľame do budúcnosti.
Je to už dávno, keď sme po prvý krát otvorili očká a pozreli na svet.Ale dnes už sme dospelí. A vy rodičia drahí vôbec ste sa nezmenili. Ste tí istí rodičia ako prvý krát.
Pribudlo Vám len pár vrások, biele vlasy a s nimi dospelé deti.Ste tu s nami keď stojíme na prahu života toho ozajstného. Neplačte tešte sa.Sme mladí a začíname chápať čo je život.Drahí rodičia máme Vás veľmi radi a preto by sme chceli v tento krásny deň povedať to slovíćko ĎAKUJEME.
Ďkujeme za cestu životom po ktorej ste nás učili kráčať, ďakujeme za prebdené noci, v ktorých ste s nami prežívali bolesť, ďakujeme za pohladenie rukou Vašou a za všetko čo ste pre nás urobili.
Milí rodičia Vy ste Vašu dcéru a syna vychovali oni Vám za to sľubujú, že Vás v starobe položia ako rosu na zvädnuté kvety.Preto Vám drahí rodičia na srdce kladiem a prosbu Vašej dcéry a syna na seba beriem.
Ak Vám v živote ublížili, aby ich viny odpustené boli.
Milá nevesta, milý ženích na moje slová nik neodpovedá a preto klaknite si a odproste rodičov svojich tak, ako sa sluší keď rodičovský dom opustiť sa musí.
(Vtedy sme si kľakli a rodičia nám po jednom dali pusu)
U nás sa odobierka robila v sále kde bola aj hostina.Tam sa zhromaždili svadobčania pred obradom. Odobierka sa robila pred všetkými a málo ktoré oko zostalo suché:))
Katarína

---

Neda mi nepridat sa k tejto teme :-)
Naskakovali mi zimomriavky pri predstave ako klacime pred rodicmi a ktosi alebo hoci i my mame, cosi ako sa tu uz pisalo, prednasat. U nas si na kriziky nepotrpime. No ale moja mama vyhlasila, ze ma manzel proste musi vypytat. Nechala som to teda na nom, pravdupovediac len som mu oznamila, ze by si mal cosi pripravit a v tom predsvadobnom kolotoci, som sa o to uz zabudla skontrolovat :-))
Ten moj :-) ma vsak velmi milo prekvapil. Nas text "odobierky" som sem uz raz pisala, no zopakujem to. Je to sice osobne, ale mozno Vam to pomoze v rozhodnuti, ze to nakoniec nemusi byt take oficialne, ci teatralne alebo staromodne. Tiez sa opakujem, ale stale si myslim, ze by to malo byt o Vas dvoch...mozno staci trosku porozmyslat a najdete si urcite nieco, co by ste tym Vasich chceli prave v tej chvili povedat. Vsetkym nevestam drzim palce a uz vydatym zelam vela stastia a hlavne lasky.
linda_ke

- Skupina Vidiek spieva, že keď mi ju nedáte, pôjdem do mesta, tam sa mi pritrafí lepšia nevesta.
- Ja už som v meste bol, ale najlepšia nevesta, aká sa mi pritrafila, je práve vaša Linduška.
- Takže pravda je taká, že keď mi ju nedáte, ja teda dnes už do žiadneho mesta nejdem, ale ostanem vám tu a budem na vás robiť tie moje oči až dovtedy, kým mi ju nakoniec aj tak nedáte.
- Ešte treba stihnúť kostol, takže berte to tak, že keď mi dáte Lindušku hneď na prvý raz, ušetrí sa tým vlastne kopa času.
- Linduška sa ma niekoľkokrát pýtala, či viem, že si vlastne neberiem len ju, ale aj celú jej rodinu.
- Ja to veľmi dobre viem a preto sa vás teraz pýtam:
- Milá teta, milá babka aj milý dedko, ktorý, aj keď sa teraz robíš, že tu nie si, my všetci veľmi dobre vieme, že tu si, takže - drahá teta, drahá babka, drahý dedko, vezmete si ma aj vy všetci za muža?
- Teda alebo aspoň za syna alebo vnuka alebo tak nejak.
- Ja vám Lindušku neberiem navždy, sľubujem, že stále, keď ju budete potrebovať, vám ju na chvíľu požičiam.
- Ale až neskôr, lebo práve teraz ju dosť súrne potrebujem ja, o chvíľu mám s ňou totiž svadbu.
- Ďakujeme vám.

---

Fiha,
tak takuto bravurnu odobierku som tu este nevidela. Je to velmi mile, prirodzene a od srdca. Obdivujem tvojho manzela, ze si pripravil nieco taketo krasne.
A len to potvrdzuje moj nazor, ze niet nad vlastnu hlavu, rozum a slova.
Vla

---

Ahoj Linda, velmi pekna odobierka. Eva