Našli sme spolu jeden krásny termín a hneď, v ten istý týždeň, sme svoje rozhodnutie oznámili rodinám a neskôr aj kamarátom. Do Vianoc to vedeli všetci.

A koľko s tým všetkým bolo starostí... samozrejme, takých milých. Všetci nás strašili, že ak sme sa ešte naozaj poriadne nepohádali, tak v tomo období príprav to určite príde. Priznávam, že isté konfrontácie tu boli, ale nekonala sa žiadna búrka. City však lomcovali nami všetkými, mnou samozrejme počnúc aj končiac. Stále som mala pocit, že som akási viac precitlivelá. Každý sa mi snažil pomôcť, ale mne sa to tak nezdalo a svadbu predsa nebudú mať tí druhí, ale my.

Chvíľu to trvalo, kým som pochopila, že tento jedinečný deň je jedinečný aj pre celú rodinu a všetkých známych. Padol mi riadny kameň zo srdca, lebo veľká časť príprav sa zrazu presunula na hromadu dobrých ľudí, ktorí poznajú mňa aj Mira a my sme si mohli dovoliť luxus kľudu v poslednom týždni pred svadbou aj počas svadby a hostiny samotnej.

Všetkým veľmi pekne ďakujeme :-)