Áno priznávam, bolo to 14. 5. 2003, no zoznámili sme sa až po polnoci. Začiatok a už sa nevieme dohodnúť. Bolo to na diskotéke. Skutočnosť hrozná, nikdy som si to tak nepredstavovala. Malo to byť nejaké nehorázne romantické miesto - park. No bolo to takto...

Bavím sa s kamoškou na diske, kam sme chodili každú stredu, študentská! Bola som rok po rozchode s o 9 rokov starším. Potrebovala som žiť a zabávať sa. Chodila som do školy, bavila som sa, smiala, žila som. A teraz to prišlo. Posilnená vodkou, dvoma... som zazrela chlapca. Najprv na pravej strane parketu, potom na ľavej. Priznám sa, už som ho očami hľadala medzi tým davom. No pravdu povediac, mala som naň nervy! Rozčuľovala som sa, prečo je na diske, keď sa nebaví? Čo doma nespí? Také "typy" neznášam, čo len očumujú a hľadajú nejakú "tú žabku", vysvetľovala som Kinge, mojej kamoške. No neustále som ho sledovala - svetlá, vodka - no nevidela som dobre. Pozerá sa, nepozerá? Usmieva sa? Tak som sa rozhodla, že idem za ním. Aj som šla, len sa mi stratil vonku v dave. No keď som ho našla, vykročila som, podišla k nemu a povedala: "Ahoj, som Monika." V momente som zabudla, čo som chcela. Potom ma pozval na sprite. Dozvedela som sa, že na tej diske sa staral o našu bezpečnosť. Až do konca som bola s ním, rozprávali sme sa o hocičom. Dala som mu svoje číslo, hoci nikdy predtým som ho nikomu nedala na nejakej diske. Ak ak áno,tak Kingine. Nebola som si istá, že sa ozve, no tajne som dúfala.

Prišiel koniec, ani neviem ako. S Kingou sme šli na intrák. Zabudla som jeho meno, bolo mi to ľúto, ale stále som čakala na SMS-ku. Asi o hodinu prišla (dodnes ju mám v telefóne - už v treťom - ale stále je prenášaná a archivovaná) a od tej chvíle som šťastná. Je môj, milujem ho, nikomu ho nedám a dúfam, že s ním budem šťastná po celý život.

Keď sa na konci tej SMS-ky podpísal RADO povedala som, neznie to síce ako moja životná láska, ale uvidíme. No a teraz 3 .6. 2006 povieme si krásne "áno" a potom sa uvidí, čo život prinesie a bude to tá moja životná láska?

Zásnuby? Zasa neobvyklé ale krásne... ale to už je iný príbeh.