startportalspacerdomain.skspacerblog.portal.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk
banner
mesto


inštitúcia




Začalo sa to veľmi dávno...

line

Ako to začalo




Začalo sa to veľmi dávno...

Môj milovaný bol niekedy DJ na diskotékach. Celá jeho partia ma už poznala veľmi dávno, no my sme sa nepoznali. Zoznámili nás a pre mňa to bolo všetko. Hocikedy sme sa spolu perfektne bavili, ale nič viac. Hoci on veľmi chcel, ale ja som nemala záujem. Jeho kamaráti ma prehovárali nech to s ním skúsim, ale ja nie. Mala som ho rada, ale ako kamaráta. Chodili sme na disky, bavili sa a tak prešli asi dva roky.

Bol deň pred Valentínom, stretli sme sa v meste a zhovárali. Spomínal, že sa so svojou rozišiel a tak. Na druhý deň som ho však videla s jeho "ex" na diske, velmi ma sklamalo, že mi klamal. Mne zmizla nálada a išla som domov. Nasledujúci deň ma pozval kamarát na disku, nemala som chuť, ale prehovoril ma. A dobre urobil. Tam som sa stretla s Danom (DJ). Chcel sa so mnou rozprávať, ale ja som veľmi nechcela. No nakoniec ma prehovoril a vysvetlil predchádzajúci večer. Na konci, keď sa hrajú slaďáky, pustil jeden s venovaním pre mňa a pre môjho kamoša. Myslel si, že spolu chodíme :)). Po nejakom čase som sa znova objavila na diske, práve oslavoval narodeniny jeho "naj" kamoš. Tak ma pozvali k sebe. Bolo nám vtedy fajn a ani sme nevedeli, že o niekoľko dní budeme spolu. O dva dni mal Dano narodeniny, kúpila som mu takú maličkosť a išla poblahoželať. Veľmi ho to potešilo a dal mi za to božtek na pery. Bola som v šoku. Oslavovalo sa, tancovalo. Odvtedy sme chodili každý deň spolu von, asi po mesiaci sa nás niekto spýtal: „Chodíte spolu?” My sme sa tak na seba pozreli a vtedy sa ma spýtal, či áno. Ja som odpovedala: „Asi áno” (Len tak pre zaujímavosť, odmietala som ho asi tri roky) :))).

Od toho času sme sa od seba neodtrhli. Neboli sme od seba dlhšie ako tri dni. Prešiel rok a nám bolo spolu fajn. Samozrejme, ako v každom páre, nejaké nezhody boli. Raz sme sa tak poškriepili na nejakej hlúposti. Trvalo to asi tri dni, čo sme sa nezhovárali. Potom mi zavolal a pozval na večeru, po večeri ma privedol k sebe domov (býval s rodičmi). Tam ma čakalo prekvapenie. Na stole boli sviečky, ruže... Príjemnú atmosféru urobila aj hudba. Ja som nevedela o čo ide. Bolo 1. mája tak mi nenapadlo nič iné ako sa spýtať, či to je namiesto postaveného mája. On sa len zasmial. Posadil ma na posteľ a kázal mi, aby som ho počkala. Išiel do svojej izby, niečo doniesol v ruke. Bola to veľká krabica. Pomyslela som si, že možno mi kúpil darček na udobrenie. Tak som ho rozbalila, v tej krabici bola menšia krabica a tak to išlo ďalej. No nakoniec som našla malú krabičku. Keď som ju otvorila, bol tam prsteň. Vtedy si Dano kľakol a opýtal sa ma, či ho ľúbim takého aký je  a či s ním chcem prežiť celý život. Začala som plakať, nevedela som čo povedať. No samozrejme, že som súhlasila. Odvtedy prešli už tri roky, a všetko je OK.

Rozhodli sme sa, že sa zoberieme, oznámili sme to rodičom. Moji rodičia boli trochu sklamaný, lebo som ich posledná dcéra, ale zároveň sa veľmi tešili. Jeho rodičia súhlasili, nakoniec mám s nimi skvelý vzťah. Stanovili sme si termín na 7.6.2008. No sú dva mesiace pred svadbou a prišli problémy. Jeho rodičia zrazu nesúhlasia. Nevieme aký je problém, lebo nechcú o tom rozprávať. Nevieme čo máme robiť, všetko je už objednané. Obrúčky už na ceste. My len dúfame, že sa všetko vyrieši. Takže všetky holky majte sa na pozore, hoci sa zdá,  že je všetko OK, všetko sa dokáže zmeniť behom jednej minúty.

Dúfam, že žiadna z Vás to neskúsi na vlastnej koži.  Pa




rightend