Obliekli sme nevestičku aj ženícha
Prípravy
Mám dve sestry a tak som si ich a svoju maminu zahovorila ako najväčších kritikov pri výbere svadobných šiat...
Obzreli sme ponuku všetkých svadobných salónov v Bratislave a okolí a ešte niektorých naviac, najprv prostredníctvom internetu. Najkrajšie šaty podľa môjho vkusu mali samozrejme v Košiciach, čo sa do nášho širšieho okolia už veľmi nezmestilo.
Žiaden problém, obzrieme priamo ponuku v maximálne troch - štyroch salónoch a uvidíme. Náš plán bol výborný. Už v prvom salóne sa na mňa valilo množstvo šiat z každej strany a mnohé boli nádherné. Po vyskúšaní všetkých možných modelov som si už nepamätala, ktoré šaty som mala oblečené. Horko ťažko sme z toho množstva vybrali dvoje favoritky a utekali sme do druhého salónu. Tu sme opäť vybrali dvoje favoritky a ďalším salónom sme už definitívne dali košom. O týždeň sme šli všetky tie šaty prezrieť aj s maminou, lebo ona s nami prvý kolotoč neabsolvovala. Znova obliekanie, opätky a módna prehliadka sa môže začať. A vtedy, mamina priniesla do skúšobnej kabínky jeden nádherný model, novinku, na ktorú som sa ja neodvážila ani pozrieť. Jednak kvôli cene, jednak kvôli tomu, že sa mi zdalo, že také krásne šaty predsa ja nemôžem mať. Zvíťazili. Sadli, boli nádherné aj keď som bola neupravená, nepotrebovali žiadne opaľovanie ani výstredné doplnky. Objednali sme ich a tešili sa ako nimi všetkých prekvapíme.
Svadobné šaty sme ako sa patrí utajili aj pred ženíchom, ale jeho oblek som vyberala spolu s ním. Navštívili sme dve predajne už hotových pánskych oblekov, ale nič mu poriadne nesedelo. Poznáte chlapov. Bol z nakupovania alebo skôr toho nenakupovania taký nervózny, že by bol kúpil hocičo, len nech to už máme za sebou.
Našťastie nám známi poradili jedno pánske krajčírstvo a tam náš problém vyriešili. Pomerali ho, vybrali sme si látku, načrtli sme predstavu strihu a šikovný krajčír, taký sympatický veľký ujo, ušil oblek na jednotku s hviezdičkou. Ostávalo dokúpiť košele a kravaty. Podarilo sa, Miro bol nachystaný na svadbu ako sa patrí.
Žiaden problém, obzrieme priamo ponuku v maximálne troch - štyroch salónoch a uvidíme. Náš plán bol výborný. Už v prvom salóne sa na mňa valilo množstvo šiat z každej strany a mnohé boli nádherné. Po vyskúšaní všetkých možných modelov som si už nepamätala, ktoré šaty som mala oblečené. Horko ťažko sme z toho množstva vybrali dvoje favoritky a utekali sme do druhého salónu. Tu sme opäť vybrali dvoje favoritky a ďalším salónom sme už definitívne dali košom. O týždeň sme šli všetky tie šaty prezrieť aj s maminou, lebo ona s nami prvý kolotoč neabsolvovala. Znova obliekanie, opätky a módna prehliadka sa môže začať. A vtedy, mamina priniesla do skúšobnej kabínky jeden nádherný model, novinku, na ktorú som sa ja neodvážila ani pozrieť. Jednak kvôli cene, jednak kvôli tomu, že sa mi zdalo, že také krásne šaty predsa ja nemôžem mať. Zvíťazili. Sadli, boli nádherné aj keď som bola neupravená, nepotrebovali žiadne opaľovanie ani výstredné doplnky. Objednali sme ich a tešili sa ako nimi všetkých prekvapíme.
Svadobné šaty sme ako sa patrí utajili aj pred ženíchom, ale jeho oblek som vyberala spolu s ním. Navštívili sme dve predajne už hotových pánskych oblekov, ale nič mu poriadne nesedelo. Poznáte chlapov. Bol z nakupovania alebo skôr toho nenakupovania taký nervózny, že by bol kúpil hocičo, len nech to už máme za sebou.
Našťastie nám známi poradili jedno pánske krajčírstvo a tam náš problém vyriešili. Pomerali ho, vybrali sme si látku, načrtli sme predstavu strihu a šikovný krajčír, taký sympatický veľký ujo, ušil oblek na jednotku s hviezdičkou. Ostávalo dokúpiť košele a kravaty. Podarilo sa, Miro bol nachystaný na svadbu ako sa patrí.