Nechala som sa prehovoriť, aj keď som mala pocit, že mám všetko v poriadku a nič mi netreba meniť. Mala som prácu, priateľa ...všetko ok!!! Až na to , že mi každý hovoril, že môj priateľ ma vôbec nemiluje. Ale zaľúbenému človeku môže hovoriť kto chce čo chce.

Tak sme prišli za Valikou (vešticou). V prvom momente povedala, že môj vzťah nie je vôbec dobrý, že môj partner ma vôbec nemiluje a bude lepšie, keď sa odlúčime. Ak to neurobím teraz, urobím to v najbližšej dobe, keďže mám stretnúť svojho osudového muža. Opísala mi ho: "bude nižšej postavy, kučeravé hnedé vlasy, modré oči a bude to muž na vysokej pozícii". Smiala som sa, pretože som si myslela, že osudového muža už mám. Toto sa stalo 12. novembra 2004. Vo vzťahu som pokračovala ďalej. Moja kamarátka odišla do zahraničia, tak sme začali komunikovať cez chat na internete. Keďže sme tam mali aj fotky, tak mi písali aj chlapci, ktorí sa so mnou chceli stretnúť. Ignorovala som to, keďže som mala priateľa. 4 júla som odpísala prvému chlapcovi cez chat, pretože sa mi sťahovali fotky a nudila som sa. Vraj mi už písal miliónkrát, tak som si povedala, že si s ním popíšem. Z jeho profilu som videla, že je z Blavy, tak som vedela, že sa nebude chcieť stretnúť a nič mi nehrozí... No ale čo som nečakala, chcel sa stretnúť ešte v ten deň. Súhlasila som, pretože nebolo reálne aby v ten deň prišiel z Bratislavy do Košic. No prekvapenie bolo, že on v Košiciach bol. Nemala som na výber a aby som nevyzerala ako blbec, šla som. No zároveň som aj chcela vidieť človeka, ktorý mi neustále vypisuje.

4.júla som stretla svojho osudového muža. Bol nižšej postavy, kučeravé hnedé vlasy, modré oči...... riaditeľ obrovskej rakúskej spoločnosti....

.......o týždeň som sa rozišla s priateľom. Nasťahovala si Števka ku mne z Bratislavy. V auguste na dovolenke sme sa zasnúbili a teraz už vybavujeme svadbu, kupujeme domček a pokúšame sa splodiť bábo. Veľmi sa milujeme a sme neskutočne šťastní.