---

Babenky, mam taky problem. Nasi nas presviedcaju, aby sme sa nebrali, ze na svadbu este mame cas. Ale my s drahym sme sa uz rozhodli, ze svadba bude buduci rok v maji a uz to nechceme menit. Nasi argumentuju tym, ze mame malo rokov /ja 20 a drahy 22/ a ze sa nemame kde ponahlat. Nevedia pochopit, ze sa chceme zobrat, lebo sa lubime a vieme, ze je to laska na cely zivot. Pritom mame obaja dobru pracu a byvame spolu, aj ked nie vo vlastnom, cize sme samostatni a nie sme od nich zavisli. Poradte, ako ich presvedcit, ze to myslime vazne a ze nas vztah ma buducnost. Nechcem dopadnut tak, ze by nam na svadbu neprisli. Podotykam, ze nie som "v tom", cize sa brat nemusime ale strasne velmi chceme, lebo sa velmi milujeme a chceme aby nas kazdy bral ako manzelov, nie iba ako dvoch, co spolu byvaju. A na svadbu sa uz velmi tesime, zaciname vybavovat, je to krasna predstava, byt ako princeznaa, ved to poznate babenky. Som pripravena na Vase reakcie, lebo viem, ze babenky tu mate viac rokov ako ja, ale vek vzdy nie je dolezity.
:o)

---

Lucynka pokial nie ste zavisli od rodicov tak nemate nad cim uvazovat... Rodicia maju vzdy ine predstavy o zivote svojich deti viem to z vlastnej skusenosti.Ak ste pevne rozhodnuti do toho vhupnut riadte sa podla svojho srdiecka...Ved ked uz aj spolu byvate, urcite sa velmi dobre poznate... Ako dlho ste spolu ??Mozno si vasi rodicia myslia ze by ste tuto zodpovednu ulohu nezvladli ale ako sama pises :vek nie je dolezity...

---

Sme spolu 2,5 roka, cize na svadbe to bude vyse 3 rokov, co nie je tak vela, ale ani malo, si myslim a pol roka spolu byvame... Ide o to, ze rodicov mam rada a nechcem si ich pohnevat kvoli svadbe, ale na druhej strane kvoli nim nebudem menit nazor, lebo viem, ze to co robime je spravne. Chceme ich nejako presvedcit, ze to nie je skoro a ze to spolu zvladneme ale asi sa mi to nepodari, lebo oni svoj nazor len tak lahko nezmenia. Nechcem si ich pohnevat, ja som si to predstavovala tak, ze aj oni budu nadseni z nasej svadby, ze im budem hovorit, co sme vybavili, pripadne nam poradia a tak... Neviem, co mam spravit a velmi ma to trapi :o(

---

Netrap sa nad tym, oni to predychaju.Mozno s tym neratali a preto taka reakcia...Ste ich sokovali... Urcite ta nakoniec podporia.Ved kazdy rodic chce len to naj pre svoje dieta.A co zasnuby tie prezili???Kde teraz byvate?U vas ci u tvojho draheho?

---

No oni tvrdia, ze mi chcu najlepsie, lenze to najlepsie v ich ponimani je to, aby sme sa este nebrali. Zasnuby dopadli v pohode, az sme boli prekvapeni a o svadbe sme im povedali rok vopred, cize v maji, aby sa na to pripravili... A co sa tyka byvania, byvame v podnajme u jednych zlatych ludi, ktori nam velmi pomohli, cize ani u nasich ani u draheho rodicov /nastastie :o)/. Ale co ma najviac stve, tak draheho rodicia to zobrali uplne v pohode a uz zbieraju info, co, ako a kde, z ich strany nepadlo ani slovo o tom, aby sme sa nebrali. Vzdy len nasi musia byt ti zlii.
P. S. Pozerala som si na webshote tvoje fotecky zo svadby, ste kraaaasni a zelam Vam vela lasky na spolocnej ceste za stastim, na ktoru ste sa dali :o) Jaj, tak velmi sa tesim na tu nasu svadbu :o)

---

Ahoj! Tiez si myslim, ze by si sa nemala vela trapit, aj ked to nemusi byt velmi prijemne. Poviem ti len nas pribeh a mozno budes pokojnejsia:). S mojim drahym sme spolu boli najprv 1,5 roka, potom sme sa rozisli na 3 roky (bol to blby timing, ja som mala vtedy 19, on 28) a minuly november sme sa dali znovu dokopy- nahodou sme sa stretli a bolo- hotova vec, laska najvacsia. Mojho draheho moja mamina uplne zboznuje a aj s ocom super vychadza, vzdy mi hovorila, ze toho chlapa by som sa mala drzat, ked sme boli rozideny tak skoro plakala. A ked sme dosli tento rok v aprili po 6 mesiacoch co sme boli opat spolu a drahy poziadal mojich rodicov o moju ruku, obaja zostali uplne obareni, sokovani a hned sa hovorili, ze dufaju ze sa ale nevezmeme nejak skoro, ze by sme si to mali premysliet, ze je to velmi vazny krok. Vobec som nechapala! Predtym mi ho vychvalovali a myslela som , ze budu skakat od radosti, ze sa budeme brat. Takze ma to tiez zosmutnilo, ze sa netesia. Ale po nejakom case (mesiac?) ked sme pomaly zacali hovorit o termine svadby a kde by sme to asi chceli a videli, ze to myslime vazne, tak sa zacali aj oni postupne tesit a teraz sa nas vzdy ked dojdeme ku nim na navstevu pytaju, co je nove so svadbou:). Takze tak. Kazdy rodic chce pre svoje dieta len to najlepsie a myslim, ze len chcu aby ste si boli absolutne isti v dnesnych casoch rozvodov... Dopraj im trosku casu. Bude dobre, uvidis. Angie

---

Dakujem:)Aj ty budes krasna nevesticka.Ja som si svoj den D uzila a bol to najkrajsi den v mojom zivote.Ale najviac som sa tesila na svadobnu cestu.Pretoze som tuzila byt s mojim manzelom sama.A ta svadobna cesticka dopadla uplne super:)) Co sa tyka svadby tak tu sme si chvalabohu vybavovali sami,nikto sa do nicoho nestaral ale problemiky boli ako vsade.Skus sa opytat kazdej jednej nevesticky.Ani jedna Ti nepovie ze vsetko bolo ruzove... Kazda jedna presla niecim.Viem nechces si pohnevat rodicov, aj moja mama mi par krat povedala ze ona na svadbu ani nemusi ist a bola som z toho smutna, pretoze som dost citliva.Nevychadzame spolu kto vie ako ale na svadbe som ju chcela mat... Bude dobre ak si stojite za svojim nenechajte sa ovplyvnit nicim.Tvoji rodicia nie su zli len ta nechapu... Ale oni sa s tym zmieria,len im nechaj cas.Skus im rozpravat o tom co ste uz vybavili alebo aku mas predstavu o svadbe.Nenasilne len tak medzi recou a chytia sa...Podla mna uz ked suhlasili s tym aby ste spolu byvali museli ratat ze sa zoberiete nie?

---

Dakujem:)Aj ty budes krasna nevesticka.Ja som si svoj den D uzila a bol to najkrajsi den v mojom zivote.Ale najviac som sa tesila na svadobnu cestu.Pretoze som tuzila byt s mojim manzelom sama.A ta svadobna cesticka dopadla uplne super:)) Co sa tyka svadby tak tu sme si chvalabohu vybavovali sami,nikto sa do nicoho nestaral ale problemiky boli ako vsade.Skus sa opytat kazdej jednej nevesticky.Ani jedna Ti nepovie ze vsetko bolo ruzove... Kazda jedna presla niecim.Viem nechces si pohnevat rodicov, aj moja mama mi par krat povedala ze ona na svadbu ani nemusi ist a bola som z toho smutna, pretoze som dost citliva.Nevychadzame spolu kto vie ako ale na svadbe som ju chcela mat... Bude dobre ak si stojite za svojim nenechajte sa ovplyvnit nicim.Tvoji rodicia nie su zli len ta nechapu... Ale oni sa s tym zmieria,len im nechaj cas.Skus im rozpravat o tom co ste uz vybavili alebo aku mas predstavu o svadbe.Nenasilne len tak medzi recou a chytia sa...Podla mna uz ked suhlasili s tym aby ste spolu byvali museli ratat ze sa zoberiete nie?

---

Dakujem Angie. My im dame cas a verim, ze obmakcime ich srdcia, aj ked to bude tazke. Ved pre kazdeho rodica musi byt krasne, ked vidia, ze ich dieta je stastne. A ja som s mojim drahym najstastnejsia na svete, ale ako by to nevideli. My spravime vsetko preto, aby sa zacali aj oni tesit na nasu svadbu a aby videli, ze nas vztah je taky silny, ze prekona vsetky prekazky a ze ziadny rozchod nehrozi, lebo my sme sa nasli a nasa laska je velmi silna. A zvladli sme uz spolu vela veci, tak zvladneme aj nasich :o) Dakujem Vam babenky, ste zlatucke :o)

---

Vidis a teraz si si odpovedala sama.To sa mi paci:)))Ked mas podporu vo svojom partnerovi tak sa nemas coho obavat...Dufam posles fotecku stastneho manzelskeho pariku:)Vela stastia Lucka a vela sily bojovat Ti prajem ...

---

Ahoj Lucynka,
ja by som ti nechcela velmi radit, hlavne ako som citala, tak uz si sa rozhodla. Ja si len myslim, ze ty nemas preco kohokolvek presviedcat o tom, ze si chces niekoho vziat alebo nie. Lebo nikto iny nemoze vediet, ci je to dobre alebo zle. Tvoja rodina moze iba stat pri tebe, aby si mala istotu, ze nech by sa stalo cokolvek, nic ti nebudu vycitat a budu tvojou oporou (tym nechem povedat, ze by Vase manzelstvo nemalo dopadnut dobre - vsetci na zaciatku maju rovnaku sancu). Ja som musela za mojho priatela velmi bojovat od zaciatku co sme spolu zacali chodit.Ked sme sa rozhodli sa vziat, vela krat som musela pocuvat, nech si to este rozmyslim, ci je "ON" skutocne ten najspravnejsi. ASpon mamina stala vzdy pri mne. Aj napriek tomu som si organizovala svadbu podla mojich predstav. Ak budem pochybovat co len trosku o vztahu, mozem to hned zabalit. A nemusim si budovat ziaden trvajuci vztah, pretoze bez 100% dovery v nas dvoch, ze vsetko spolu zvladneme a vyriesime, to proste nejde. A ak chcu nech stoja pri mne.
Teraz mame dva tyzdne pred svadbou a vsetci sa tesia s nami. Manzelstvo moze skoncit po roku po dvoch , ale aj po dvadsiatich rokoch,alebo ostat navzdy. Tak preco by sme sa mali bat, ze prave to nase by nemalo byt na cely zivot.
Jednej mojej znamej tyzden po svadbe umrel manzel na rakovinu - necakane (leukemia). Mozno by ich manzelstvo vyrdzalo desatrocia. Ale to sa nikdy nedozvu, pretoze oni tu moznost v skutocnosti nemali.
Nicoho sa neboj, zijes len raz a preto ak si si zvolila podla svojho presvedcenia najlepsie, nevahaj. Nikdy nevies kolko casu Vas v skutocnosti ostalo (dufam, ze najmenej 50 rokov). Je to tvoj zivot a ty zodpovedas za svoje rozhodnutia.
Prajem vela stastia a krasne si uzite aj pripravy na svadbu, aj svadobny den.
Jasmin

---

Ahoj Lucka,
ja si myslim ze sa naozaj nemas coho obavat - pozri, ja som so svojim manzelom bola vyse sest rokov, dva roky sme spolu byvali, temer dva roky sme aj boli zasnubeni, a predsa ked som oznamila v rodine ze svadba, tak moji rodicia spustili kutiky ze to naozaj? a tak skoro? a to uz mame 27 rokov. Nasi - a myslim ze to je aj pripad tvojich rodicov - sa tak trosku zlakli, ze ma svadbou stratia, ze si zmenim meno a uz nebudem patrit "im" ale do inej rodiny - ako sa vsak blizila svadba tak zacali chapat ze je to absolutna blbost a ze sa vztahy medzi nami absolutne nezmenia - a dnes je to prave moja mama co si najviac pochvaluje ze sme sa zobrali, pretoze v mojom manzelovi doslova ziskala syna. Takze Lucka dopraj svojim rodicom cas, aby troska prezuli "stratu" svojej dcery - nakoniec pochopia, ze sa nic medzi vami nezmeni a budu sa tesit spolu svami:-)

---

Ahojky Lucka,mrzí ma že tvoji rodičia majú takýto názor.Myslím že pomaly 3 roky spoločného randenia sú ideálne pre toto rozhodnutie.Skúste sa s rodičmi ešte porozprávať a vysvetliť im že nikto nevie ako dlho bude na tomto svete a nechcete prísť o žiadnu chvíľku strávenú v manželstve.Držím Vám palčeky nech Vám to vyjde pa

---

Dakujem babenky. My vieme, ze to co robime je spravne a aj nasich o tom presvedcime. Ved este budu prosikat, aby mohli trosku zasiahnut do organizovania svadby :o)) A verim, ze pomalicky pridu nato, ze nase rozhodnutie je spravne a budu sa tesit s nami...

---

Ahoj, Lucynka, rada by som Ti povedala moj pribeh, mozno sa na Tvojich rodicov budes pozerat trosku inak. Mala som 17, ked som sa s priatelom dala dokopy, bola to laska ako hrom, moji rodicia ho mali radi, jeho rodicia mali radi mna, cele sidlisko o nas vedelo, ze patrime k sebe...jedno obdobie to bolo medzi nami tak horuce, ze sme snivali o svadbe, ale kedze sme obaja studovali na VS, rodicia nam to neschvalili...aj som sa na nich za to hnevala, ved sa mame radi!!! Mala som 22, ked sme sa rozisli, teraz mam 28 a na vsetko sa pozeram trochu inak...keby som nemala rodicov, dnes by som uz bola bud nestastne vydata alebo stastne rozvedena. Vies, Lucynka, ja viem, ze Ty sa citis zrela na to, aby si sa stala manzelkou a neskor mozno matkou, ja som citila to iste, ale za par rokov sa na veci budes pozerat uplne inak. Co vam dvom vlastne chyba? Ak dieta, vezmite sa...ak len papier, ze ste svoji...podla toho, co pises, zijete spolu v jednej domacnosti(i ked sice neviem, ako dlho), nezavisle od rodicov, ver, ze uz teraz vas okolie vnima, ako par. Ja Ta odradzat nechcem, chodite spolu dostatocne dlho na to, aby ste sa dobre poznali a urobili toto rozhodnutie, ale skus pochopit aj rodicov, ktori mozno mali v mladosti podobnu skusenost ako ja a ich strach moze byt opodstatneny. A mozno sa ani tak neboja toho, ze sa raz rozidete...mozno sa im len tazko zmieruje s tym, ze to ich zlate dievcatko je uz dospela zena. Takze, Lucynka, ak si sa rozhodla pre sobas, do toho, drzim palce a v zivote prajem vela stastia, ale nezabudni sa pozerat sa na rieku aj z opacneho brehu :)
Vimi

---

ja ma 20 a svadba bude na buduci rok v septembri, moj milacik ma 26, nemame na co cakat, sme spolu skoro 5 rokov, velmi sa lubime a velmi sa na svadbu tesime. myslim si ze 20 rocne baba je uz vyspela dost, treba ale uvazit ci je uz dospely aj on a nezmysli si za par rokov ze chce neco zmenit alebo vyskusat neco nove. ak toto neni problem a lubite sa, nevidim v tom problem... :)

---

Ahojte babenky, zase sa musim k tomu vracat, lebo ma to trapi. Co by ste robili vy, keby Vasi nesuhlasili, aby ste sa brali, ze este mate cas. Ide o to, ze moji rodicia vyslovne nesuhlasia a draheho rodicia su nadseni... Sila coo? Co by ste na mojom mieste urobili Vy? Nehovorili by ste o tom, co ste vybavili a potom by ste im to predlozili ako hotovu vec s rizikom, ze vam nepridu na svadbu, alebo by ste prelozili svadbu len kvoli tomu, ze oni si to "nezelaju"? Pritom nemaju na to ziadny riadny dovod. Fakt som zufala, velmi si mojho milacika chcem zobrat a na svadbu sa uz obaja velmi tesime. Pomoooooooc :o(

---

Lucynka, len jedno sa da povedat - je to TVOJ zivot, si plnoleta a sama si musis zvazit, ci sa naozaj chces vydat tak, ze riskujes neucast vlastych rodicov na svadbe... Ked sa chces vydat, vydaj sa a krasne sa bav... :o)

---

...nie je to fer, mne strasne velmi zalezi aby mi boli nasi na svadbe. My sa naozaj chceme zobrat, lebo sa velmi lubime a chceme zit spolu navzdy. Cely zivot mi hovoria, co mam robit a ako to mam robit a ze mi chcu najlepsie. Strasne mi tym ublizuju, ale mam ich velmi rada a chcem aby vsetko bolo krasne, aby sa vsetci tesili spolu s nami. My to nerobime z tvrdohlavosti, aby sme im urobili napriek. Chceme sa vziat, lebo to tak citime v srdiecku. Keby som sa mala cely zivot riadit podla toho, co chcu oni, tak by som tu nebola... Nemame s maminou az taky super vztah a preto som si myslela, ze aspon teraz sa to zmeni, ze sa bude tesit s nami, ale velmi som sa mylila...

---

Vidim, Lucynka, ze si sa uz rozhodla, takze Ti nic ine neostava, len vybavovat veci dalej a dufat, ze ich to casom prejde. Musis vsak ratat s tym, ze financnu pomoc z ich strany mat nebudes, ale kedze si uz nezavisla od rodicov, predpokladam, ze s tym ani neratas. Dalsia vec, pri prvej skriepke s manzelom, ktoru pred rodicmi spomenies, Ti to vyhodia na oci ("vsak sme Ti to hovorili"). Ak si na vsetky tieto veci pripravena, vybavuj dalej. Teraz je to prilis horuce a ono to casom vychladne. Ja si myslim, ze pokial Tvoji rodicia nemaju nejaky seriozny dovod, tak si nedovolia na svadbu neprist. Ved je to aj o ucte k vlastnej dcere. Uz si nepamatam, kedy tu svadbu vlastne mas, ale ak to nie je prilis skoro, vasi budu mat dost casu na to, aby sa s tym zmierili a akceptovali Tvoje rozhodnutie. Drzim palce.
Vimi

---

ahoj Lucynka, ako sa Vam dari? ako pokracujete?
MP

---

Ahoj Majka. Si zlata, ze si si spomenula. Co sa tyka tych mojich rodicov, stale neviem na com som, ked som im povedala, ze uz mame termin, zostali trosku v soku, povedali, ze sa musia porozpravat, tak uvidime. Restiku zatial nemame zajednanu, este vyberame, mame uz isteho kameramana a fotografa, je to kamoskin priatel a to je zatial vsetko. A Vam sa ako dari v manzelstve, uz boli nejake prve nezhody, ci si zatial uzivate?
Lucynka

---

Tak ti teda budem drzat palce aby ste boli spokojni a dobre to vsetko dopadlo vo vas prospech.
My sme teraz v stadiu ked skoncil posvadobny romanicky osial a medove tyznde ked sme si zopakovali druhe kolo randenia a zalubenosti a teraz sme presne tam ako pred planovanim svadby. je to zvlastne lebo teraz po mesiaci mozme skonstatovat ze sa nic nezmenilo a pokracujeme nadalej vo svojom vztahu az na to ze mi je strasne smiesne ked sa predstavim manzelovym menom alebo sa podpisujeme a pod... robime si z toho srandicky.
MP

---

TAk Vam velmi drzim palceky aby bol vas manzelsky zivot podla vasich predstav, aby ste sa lubili este viac ako predtym a mali vela deticiek z vasej lasky. Verim, ze aj nam to vyjde a ze svadba bude jeden z najkrajsich dni nasho zivota. Dakujem za vsetko Majka. pa pa
Lucynka

---

Lucynka uvidíš, že keď už vybavíte miestnosť a dáte prvé zálohy, rodičia sa s tým buď v pokoji zmieria alebo precitnú- "oni to mysleli vážne".! V oboch prípadoch sa však určite "obujú" do príprav a budú Vám fandiť. Ak ste doteraz nemali výraznejšie spory, neviem si predstaviť, že by neprišli na dcérinu svadbu.Drž sa!