---

baby som uuuuplne hotova... Nasi su nervozni, jeho su nervozni, on je nervozny a ja? Ja uz ani neviem, co robit. Nas vztah je super, nicoho sa nebojim, ani on, len rodicia su uplne vypatlani zo svadby. Mala som sa vydavat na zrucanine s kyticou polnych kvetov a nie robit svadbu... Mali ste aj vy problemy? Potrebujem povzbudit. Vdaka, K.

---

AHoj K,
teraz si asi opisala situaciu, v akej sa nachadza 99% neviest uprostred svadobnych priprav. A tomu zvysnemu percentu z hlbky duse zavidim. Hlavne zhlboka dychaj a najdi si vecer trosku casu ked si lahnes a budes trosku relaxovat a mysliet na pekne veci. Nenechaj sa vytocit aj ked to niekedy inak byt ani nemoze!
p.

---

Tak to si ma potesila... Preco to ale tak musi byt, to fakt nechapem. Namiesto toho aby sa ti rodicia tesili, tak to len zneprijemnuju. A vsetky princeznove predstavy z detstva su prec.Ale potom uz bude len dobre, no nie? :)

---

K. fakt tymto prechadzua kazda nevesta.
sandy

---

nemyslim, ze by tym prechadzala kazda nevesta a dokonca by som to ani percentualne nevidela tak cierne. Mozno 99% z tych, co chodia na tuto stranku, ale zo vsetkych tak 60% tipujem.
Predstava, ze potom to bude uz len lepsie, je prinajmensom naivna. Pokial sa nachadzate v stadiu, ze si potrebujete plnit princeznovske sny z detstva, tak podla mna nie ste zrele na manzelstvo. Pokial nezvladate ani tie v podstate malicherne starosti a problemy okolo svadby, ako budete zvladat starosti, problemy a stresy kazdodenneho manzelskeho zivota? Asi vam v detstve citali prilis vela rozpravok, ktore sa koncili:....a bola svadba a zili spolu stastne az kym neumreli.... Dobre vam radim, zobudte sa a zahodte tie naivne ruzovucke okuliare, inak sa do dvoch rokov po svadbe zaradite do zastupu rozvadzajucich sa.
Lika
PS: mozno trosku tvrde, ale ked tu clovek cita tie naivnosti, nezdrzi sa pridat trosku reality

---

Lika a teba vychovavali za branami Alkatrasu?
Alebo v nejakej zemlianke a namiesto večernej rozprávky si mala pohlad na opitych nadávajucich rodicov? Myslim, ze nie.
To, ze niekto chce byt ako princezna este neunamena, ze je naivna. Ty budes mat urcite na svadbe nohavicový kostým, však? Alebo predsa len v tebe drieme niekde v kutiku zabudnutý ženský cit a túžba byť aspon na chvilku ako princezna a budeš mať biele šaty?

---

suhlasim s likou... treba sa zmierit s rozdielom medzi snami a realitou... priblizit realitu svojim snom si vyzaduje kus namahy a nekonci ani nezacina sa to manzelstvom...
ella

---

Lika,
nie úplne s Tebou súhlasím, i keď v niečom máš možno pravdu...

Tiež som mala svoje predstavy o svadbe, bolo to kopec snov z detstva a nie všetky sa mi podarilo zrealizovať. Za niektorými mi je ľúto, s inými som sa zmierila.

Aj u nás boli predsvadobné stresy a veľakrát som mala slzy nakrajíčku, s mojou maminou sme nedokázali takmer vôbec komunikovať bez kriku a nervov. No v deň svadby uťalo a odvtedy je opäť všetko OK.

A naše manželstvo? Som vydatá už niečo cez rok a všetko je super!

Takže baby, stojte si za svojimi snami a pokiaľ to je aspoň trochu možné, splňte si svoje sny. Je to predsa váš deň, na ktorý chcete mať tie najkrajšie spomienky.

Prajem všetkým krásnu svadbu a ešte krajšie manželstvo plne lásky.

Silvia

---

nebudem mat kostym, ale netuzim a nikdy som netuzila byt (ako)princezna. Nikomu neberiem, ze chce vyzerat na svadbe dobre, len tomu poniektore dievcata prikladaju prilis velky vyznam. Reagovala som na treti prispevok v poradi, ktory sa mi zdal naivny v tom zmysle, ze dievcina dufa, ze po svadbe to bude uz len dobre a tieto svadobne starosti su najväcsie, ktore ju v zivote este cakaju...sorry, ale na toto neptrebujem byt vychovavana notorikmi, aby som si uvedomovala, ze zivot prinesie este vseliake neprijemnosti a je lepsie s nimi pocitat a priebezne ich riesit a brat ich ako prirodzenu sucast zivota, inak sa moze stat, ze pri prvom manzelskom probleme (napr. rozhadzane ponozky) sa uvedena dievcina zruti a odvezu ju na psychiatriu.
Lika

---

babenky,
naozaj ste uz v detstve snivali o tom, ako sa vydavate? mne teda nikdy nic take nenapadlo a
nijako som si to nepredstavovala :o) zacala som
si to predstavovat len teraz relativne nedavno
a vlastne az po par rokoch, s clovekom, o ktorom
som ale od zaciatku vedela, ze je ten pravy. len ta myslienka na svadbu tak nejak dozrela, svadba predsa nie je len oslava, ale je to zaciatok spolocneho zivota, vytvorenia rodiny, zdielania dobreho aj zleho ... a urcite to neznamena, ze "potom" to uz bude vsetko fain a nebudu ziadne starosti. ale ak clovek chce, urcite to bude minimalne take krasne, ako pred svadbou alebo este krajsie :o)
ale svadba je pekna udalost a tak si to nekazte, ale uzivajte.. plnte si svoje predstavy, ale nelutujte
ked sa splnit nedaju, radsej si vytvorte nove, tie si splnte a teste sa z toho.
naozaj neviem, ci to je taka vzacnost, ale ja nie som vobec nervozna, ani sa nestresujem,
s mojim drahym sa nehadame a pokojne vsetko pripravujeme, tesime sa a prezivame to. a to si nemyslite, ze sme si tiez vselico neuzili, vselico
sa nam "kazi", dokonca mame velke problemy zo strany jeho rodicov a rodiny, dokonca vacsie, ake tu mnohe z vas opisuju, je fakt ze par dni to bolo hrozne a bola som na konci sil, ale zase som si povedala, klud, tak toto teda nie, nicomu a nikomu nedovolim aby nam to kazil a pokazil ... skuste si
to aj vy povedat. treba to brat pozitivne a s usmevom, tieto dni uz asi nikdy prezivat nebudete a nervozita nie je ten spravny pocit, ktory by vami mal lomcovat :)
pekny den
ika


ps: akurat zacinam mat tremu a take zvlastne simranie v zaludku, ale to je myslim prirodzene a vlastne pozitivne :o)

---

baby, podla mna prispievatelte neslo o to, ze si vysnivala aka bude princezna. chcela tym povedat ze chcela mat svadbu podla svojich predstav a kazdy sa jej do toho montuje a potom su nervozni a vznikaju konflikty.
a myslim lika, ze tymto prechadzame kazda. teda ja mam napriklad mierne spory so svokrou.a jasne ze neberiem svadobne stresy ako najtazsie problemy. zazila som sama toho dost a aj s drahym sme uz tych problemov okolo nas museli riesit dost. no svadbu chcem krasnu a nemám chut riesit veci, ktoré chce niekto iný/ teraz narazam na svokru/
. ale ani z daleka nezijem len pre tento den.
sandy

---

hi :-) my sme na tom podobne. asi hlavne preto, ze rodicov moc neinformujeme, potichu pripravujeme a tak. svadbu mame o mesiac a oni sa teraz zacali prebudzat a nastala hysteria. mamy stále vyvolávajú, či už máme tamto, ono, hento, a že ako to preboha bude ... na mna to uz tiez pomaly lezie - zacinam byt hystericka radostou - strasne sa tesim uz na ten den a bola by som rada aby uz prisiel :-) Neboj! Vsetko dobre dopadne! Drzim palce, nech si silna a zvladnes tam vsetkych odmanažovať do pohody :-) W.

---

Lika,
myslím že každá z nás, ktorá sem prispieva, radí sa, pýta sa, sťažuje sa, je v podstate velmi racionálna žena s kopou túžob, predstáv a snov. Myslím že ženy sú typycké svojou emocionálne založenou podstatou. Preto skoro každá túži byť raz vo svojom živote princeznou a aby ten jej nádherný deň bol dňom, na ktorý nikdy nezabudne. Je to normálne. Každá si určite uvedomuje, že ked sa ten deň skončí a príde nedeľa, tak to bude úplne obyčajná nedela s problémami, ako rozdeliť zákusky, vinko, alko, nealko a ostatné po svadbe. Po nedele pride normalny pondelok a dalej úplne normálny život. S problémami aj radosťami aj starosťami tak ako dovtedy. Ale prečo si brať ilúzie z toho jedného dňa? Ved práve toto je mýtus toho jedinečného jedného dňa, prečo ho ničiť? Myslím, že na tomto svete je tak málo radostí a tak málo pozitívne naladených ľudí, že som rada keď čítam i keď naivný príspevok, že žena si plní svoje sny a v niečo dúfa:-))) Keď nebudeme dúfať v niečo, tak na čo budem žiť? Budem žiť len preto, že racionálny rozum mi káže žiť tak? A kde je cit?
Moja svadba chcem aby bola krásna a ja chcem byť "ako princezná" nie preto, že je to snom každej, ale preto, lebo ja to tak cítim a chcem:-)))) Preto budem len rada, ked sem baby napíšu svoje predstavy a sny:-))) o tom ten deň je, za ním prídu už len "obyčajné" dni a niektoré aj neobyčajné:-))))
Moni

---

ja sa uz modlim aby bolo po tom - po pripravach a mozme si naplno vychutnat ten pekny den.
MP

---

Je mozne, ze to je tvrde, ale aj uplne o niecomk inom ako som hovorila... Mne neide o to, ze su starosti, ja som si vsetko vybavila sama a probloemov som uz tiez vela prekonala, to islo skor o to, ze nechapem spravanie ostatnych, su nervozni aj ked je uz vsetko vybavene a zbytocne generuju problemy, ktore mam ja ukludnovat. A naivna tiez nie som, len trosku znechutena.