---

Prosím vás, poradte mi.
S priateľom plánujeme svadbu na jar budúceho roka.
Veľmi sa ľúbime.
Ani on, ani ja sme nikdy nemali vážnejšie vzťahy. Som dievča, za ktorým sa neobzrie každý chalan, to znamená, nie príliš s perfektnou postavou.
Vždy som túžila po človeku, ktorý objaví moju vnútornú krásu, a to bol práve ON.
On je aj na pohľad veľmi príťažlivý, sympatický, je veľmi nežný, rozmaznáva ma, stále na mňa myslí, on navrhol, aby sme sa zobrali, aj ked na požiadanie o ruku si počkám... plánuje to, ale nechce mi prezradiť kedy.
Moji rodičia a brat si ho veľmi obľúbili, celej rodine sa páči, každý sa vypytuje, kedy už bude svadba. S jeho rodičmi vychádzam tiež dobre.
Lenže ešte pred rokom som spoznala chlapca, do ktorého som sa šialene zaľúbila. On moje city neopätoval, bola som nešťastná, prerušil so mnou akýkoľvek kontakt. Tak som časom na neho akosi zabudla -zíde z očí, zíde z mysle.
Na začiatku nášho vzťahu, sme prekonávali krízu, dosť vážnu a musím povedať, že posilnila náš vzťah natoľko, že som si už jeho láskou ku mne istá na 100%.
A práve v tom období mi na mysel prichádzal ten druhý.
Do dnešného dňa nemôžem na neho zabudnúť, stále myslím na neho, čo by bolo keby... Od minulého roku - od októbra sme sa nestretli.
Nikdy neurobím takú hlúposť, že by som môjho anjelika opustila, ľúbim ho až tak, že by som asi zomrela od žiaľu skôr ja.
Len mi prosím poraďte, čo robiť, aby som na neho už nemyslela.
Trápi ma to, mám pocit, akoby som môjho priateľa podvádzala. Viem, že je to hlúposť, ale ja už fakt neviem čo robiť.

---

marčelina,
ale ved to bola, podla mna platonicka lásky, zidealizovany partner. Nemozes vediet, ako by ste spolu vychadzali, ked ste to anilen neskusili.
Je super, ze si rozumiete, planujete si buducnost, dokonca aj s rodicmi vychadzate OK. Mozem sa opytat, kolko mate rokov a ako dlho sa poznate?
eva

---

zobud sa, dievca, a uvedom si, co je realita a co nie..ten druhy mu nesiaha ani po clenky a neriskuj, ze zostanes sama...
posobi to na mna, akoby si si nechavala zadne dvierka..takze asi este nie si dostatocne zrela na to, aby si pochopila, ze jeden vztah, ktory ta naplnuje, ti bohate staci...alebo sa mylim?
monika

---

Ja som raz bola v podobnej situacii.Len u mna ta tajna laska bol dlhorocny kamarat.Vzdy sme po sebe tuzili ale nikdy sa medzi nami nic neudialo.Nas vztah sa vzak zkazil ked vasen medzi nami vybuchla a my sme sa spolu milovali.Pokazilo to vsetko.Kamaratstvo a aj moj vztah co som vtedy mala.Viem ze sa tomu nedalo zabranit lebo sme po sebe nesmierne tuzili a lubili sa.Ale dlho mi trvalo vyrovnat sa so stratou jeho kamaratstva naukor jednej noci.To milovanie s nim bolo krasne a nikdy na to nezabudnem ale mozem ti uprimne napisat ze to nestalo za to podviest svojho vtedajsieho priatela.Teraz to samozrejme nelutujem, lebo bez tej situacie by som nestretla mojho macka.Skus si uvedomit ze mozes mat len jedneho z nich.A myslim ze lepsie je mat niekoho koho milujes a on miluje teba, ako to vsetko zahodit pre nieco co nie je iste.Co moze byt len male vzplanutie a nic viac.podvadzat ho s myslienkami nepodvadzas, ale cim viac na toho kamarata myslis tym viac tvoja predstavivost pracuje.A to asi nie je dobre, lebo sa moze stat ze raz sa neovladnes.Preto skus svoje myslienky sustredit na tvoju lasku na vasu spolocnu buducnost a na to vsetko co mas a co by si s kamaratom nemala.

---

Ahoj Evka,
ďakujem, za Tvoje slová. Viem,že robím chybu, myslíš si, že ma netrápi to, že mi stále mysľou behá ten druhý...
Už som mala 100 chutí mu to povedať, len neviem ako zareaguje. Ani tak sa nebojím jeho reakcie, lebo viem,že ma uistí o tom, že mám v ňom oporu a pomoc, ale nemám odvahu.
Ja mám 22 a on 26. Poznáme sa 3 mesiace!

---

Monika,
ďakujem Ti za odpoveď.
V jednom máš pravdu, že som hlupaňa, lebo si nechávam zadné dvierka. A nemám pre koho, lebo pred tými hlavnými dverami už dlhšie netrpezlivo vyčkáva môj anjelik.
V jednom ale pravdu nemáš, plne si uvedomujem jeho lásku ku mne, opätujem mu ju ako len dokážem a to mi stačí!!!
Viem, že sa môžem v každej sekunde dňa, v každej situácii na neho spoľahnúť, nikdy ma nesklame.
A teraz zisťujem,že keď tak našu lásku bránim, tak už nemusím myslieť na niekoho iného, lebo len láska, ktorá je medzi nami mi dáva istotu!!!
Takže ďakujem vám všetkým.

---

Zlata moja, bud rada, ze mas v priatelovi taku oporu a prestan snivat o niekom co si Ta ani poriadne nevsimol, co chces robit? Rozist sa s nim a utiect za tym druhym? Si si ista,ze by opatoval Tvoje city? Ja myslim, ze nie. Preco si nevazis to co mas? Prepac, pisem len svoj nazor, nemyslim to v zlom. Ja som bola v podobnej situacii ako ty,len rozdiel bol, ze o mna mali obidvaja zaujem, s tym jednym som bola na chvilu rozidena a s tym druhym som sa zoznamila neskor a velmi dobre som si rozmyslela s kym chcem byt, z byvaleho je uz terajsi a dufam ze uz navzdy a z toho druheho je kamarat, aj ked to bolo tazke. Tak neurob nieco, co budes lutovat a v ziadnom pripade svojmu priatelovi nehovor ze tuzis po niekom inom. Ak nemozes dalej, tak sa s nim rozid a potom uvidis a co prijdes. Co urobis ked zostanes sama? Samota je zla a kde mas zaruku, ze najdes podobneho zlatusika ako predtym? Velmi dobre sa nad tym zamysli. Anka

---

Ahoj Majka,
vďaka, že si reagovala na môj príspevok.
Nič neľutujem, lebo ako si aj Ty napísala, nespoznala by si svojho. Tak to bolo aj u mňa.
Keby vtedy ten kamarát neprerušil kontakt medzi nami, tak by som neurobila, to čo som nakoniec urobila a nikdy by som svojho anjelika nespoznala.
Stačilo napísať jeden mail neznámemu chlapcovi a vykľula sa z toho veľká láska.
Tak aj Tebe prajem veľa šťastia a lásky v živote.
Všetko pekné. Marčelina

---

Marcelina, nie si sama, kto v srdci nosi tajnu platonicku lasku, ja som bola vyse 5 rokov(!!!)zamilovana do spoluziaka ale on nie. Nic nebolo, len iskrenie, vedel to.. Chemia funguje a to absolutne proti rozumu. Co by bolo keby?.. Nuz, neviem. Viem len, ze strieda frajerky ako nedospely chlapec, je egoista, karierista a na 1 mieste ma seba. Aj tak sa mi minule pri nahodnom stretnuti skoro podlomili nohy a to sa za mesiac vydavam! Pritom mojmu snubencovi nesiaha po clenky..a i tam tak ten divny pocit je a asi vzdy bude...treba sa s tym naucit zit!
Tentoraz sa nepodpisem.
Pekný deň.

---

Milá Anka,
asi si dobre neprečítala môj príspevok, v žiadnom prípade nechcem opustiť svojho priateľa.
Len si neviem dať rady s tým, že myslím na toho druhého.
Lenže už akosi nemyslím, všetky, ktoré ste mi napísali, tak ste písali o niečom inom, ale v jednom ste sa zhodli.
A to v tom,že nestojí za to na iného myslieť, keď ten najdôležitejší stojí pri Tebe a ľúbi Ťa.
Aj Tebe všetko krásne, Marčelina

---

Ďakujem nepodpísaná,
tie slová ma nesmierne posilnili.
A to že nie som v tom sama. Lebo boli aj reakcie, že som na vine ja a že keď už tak, tak sa mám s ním rozísť, ale ja to nechcem, lebo ho nesmierne ľúbim.
Tak Ti fakt, strašne ďakujem.
Maj sa prekrásne.

---

nechaj plynut cas, marcelina...mne sa nezda byt dlho 3 mesiace s priatelom, podla mojho osobneho nazoru ho az tak uplne este nepoznas...tak bud sa vas vztah upevni a bude to smerovat k spolocnej buducnosti alebo...
monika

---

Dakujem pekne Marcelina
Niekdy sa naozaj neoplati riskovat pekny vztah kvoli myslienkam alebo fyzickej pritazlivosti.
Aj tebe vsetko dobre a nech sa ti dari!

---

Nuz, mne sa tiez deje cosi podobne. Na gympli som 5 rokov tak chodila-nechodila so spoluziakom do ktoreho som bola sialene zalubena. Prezila som s nim prve milovanie, tuzila som po vaznom vztahu, snivala o svadbe...on v 18 tich pochopitelne nie.Rozisla som sa s nim, ked som stretla svojho terajsieho priatela, o mesiac uz manzela, pri ktorom som spoznala co je to ozajstna uprimna laska, podpora, istota. Ale aj tak si obcas na toho prveho spomeniem a prednedavnom ked som ho videla na ulici, srdce mi zacalo buchat div mi nevyskocilo. A vybavili sa mi vsetky pekne momenty s nim... a napadlo mi, co keby som sa s nim vtedy nerozisla, kde by sme boli teraz...co neznamena, ze si nie som iste terajsim vztahom. Proste ten prvy,zostane navzdy prvy...zidealizovany prave tym, ze to nikdy nepreslo do nicoho vazneho.

---

Áno, máš pravdu, prvý zostane navždy prvý...
a možno myslím na neho, len kvôli tomu, lebo to naše kamarátstvo neprešlo fakt do ničoho vážnejšieho.
Uvedomujem si,že môžem prísť o všetko čo mám, ale verím, že sa to nestane už len preto, lebo kríza na začiatku nášho vzťahu veľa vyriešila. Možno mi trošku zamotala hlavu, lenže to podstatné tam zostalo a navždy zostane. A to, že ho ľúbim a už si neviem predstaviť život bez neho.
Koľko ľudí povie, že 3 mesiace sú veľmi krátky čas na to, aby sme sa spoznali, ale ja si to nemyslím.
Ja to cítim tak, akoby sme chodili spolu 30 rokov (pritom mám 22:)) o svadbe sme začali hovoriť už pár týždňov po zoznámení, z jeho strany bola snaha zobrať sa už tento rok.
Jednoducho viem, že on je ten pravý!!! Neviem si predstaviť život s niekým iným, čiže ani s tým mojím kamarátom. Tie myšlienky sú len kvôli tomu, pretože sme sa nikdy nezblížili, a manželstvo je už na celý život, tak uvažujem čo by bolo keby ....

---

Keď som mala 17 rokov tak sa do mňa zamiloval jeden chlapec (19). Bol strašne dobrý, na môj vkus až príliš. Ja som to po nejakom čase ukončila, no po čase som zistila, že aj ja jeho milujem. Chcela som to vrátiť, no on už nemal záujem. To ma tak ranilo, že som sa zaláskovala až po končeky vlasov. Medzitým som chodila s jedným chalanom vyše roka, no na neho som jednoducho nemohla zabudnúť. Takmer po 2,5 roku som sa mu odvážila opäť zavolať a spýtala sa ho, či sa nechce so mnou stretnúť. On súhlasil (bývali sme každý v inom meste). Keď sme sa stretli, nemohli sme zo seba spustiť oči. Vtedy som úplne zabudla na svoj viac ako ročný vzťah a on na svoj takmer dvojročný. Jednoducho, aby som to skrátila - odvtedy uplynulo viac ako päť rokov a pred tromi týždňami sme sa zosobášili. A teraz snáď nenájdete dvoch šťastnejších ľudí ako sme my dvaja...
Tým nechcem napísať, že by si mala urobiť to, čo ja! Ten môj, na ktorého som nemohla zabudnúť ma neignoroval. Na tvojom mieste by som sa držala toho tvojho anjelika - ako mu pekne hovoríš. Veď nie je nič krajšie, ako keď nás niekto miluje. A aj ty predsa píšeš, že ho máš veľmi rada. Je pravda, že risk je zisk, ale môžeš aj veľmi veľa staratiť. A to by som na tvojom mieste neriskovala...
ee

---

Presne tak. Ani ja si nemyslim, ze 3 mesiace su kratky cas. Najma ak ma clovek urcitu intuiciu. Ja som vedela, ze si mojho chlapa raz vezmem asi tak po 5 dnoch. Nie ze by som si to bola tak zelala. Ja som to proste vedela. Ale je to individualne. Ak mas pri tvojom muzikovi ten "spravny" pocit, len pekne svoj vztah budujte a rozvijajte. Pomysli si obcas na koho len chces, fantazia nie je ziadna nevera. A dakuj bohu (alebo niekomu, niecomu inemu) za to, ze mas po boku takeho skveleho muza.

---

Pridavam sa k tomu, ze prvy je naozaj prvy.
Ja som prezila vztah od 16tich do 19 rokov.
Co teda aj rodina zirala a vsetci si mysleli, ze to bude laska navzdy. Ale nebola. Ja som dospela, partner nie. Ja som dala dole ruzove okuliare a rozisli sme sa. Najvacsi paradox bol, ze som sa s nim rozchadzala prave vtedy, ked sa zacinal chovat presne tak, ako som si cely vztah priala. Bol moj prvy vo vsetkom... Myslela som, ze tak milovat ako jeho uz nebudem. A mozno aj je to pravda, ze uz tak nemilujem. Pretoze to bola tak povediac pubertacka laska. Vidavame sa skoro tyzdenne. Strohe Ahoj... Ale nikdy nezabudnem. Viem, ze on ma stale miluje, sem tam ma o tom presvedci aj SMS, avsak len ked nie je uplne triezvy. To zase absolutne neprospieva mojmu vztahu so snubencom, cize som to musela razne zatrhnut. Ked ho vidim, deju sa vo mne rozne veci, avsak neznamena to, ze svojho nastavajuceho nemilujem na 100%. Myslim, ze kazdy z nas ma vo svojom zivote cloviecika, ktoreho ani nemiluje, ani nema len rad, nieco medzi, co vsak neohrozuje sucasny vztah.
Ako sa spieva v pesnicke: jedna laska je vzdy prvaaa.
Spomienky nam predsa nikto nevezme. A myslim, ze kazdy spomina v dobrom na niekoho, kto pre nho vela znamenal a tak to proste je a nie je na tom nic zle.

---

Marcelina, tu opäť nepodpísaná,
neviem ako ty, ale ja toho "dotycneho" obcas stretavam v podniku, kam chodim s kamoskou na kavu a nemozem pochopit, preco sa vzdy ked on tam je, zacnem chovat ako taka koza, znervozniem a davam si pozor na gesta. Ten clovek pritom pre mna nemoze uz nic znamenat!Mám prekrásny vzťah na celý život a i tak mi vzdy bucha srdce, ze do seba musim kopnut panaka na ukludnenie, lebo sa zacnu vynarat spomienky..Viem, ze sa na mna dost casto pyta jednej znamej, ale je mi to fuk-toto hovori moj rozum. Kamoska mi povedala "love isn´t logic". Ale ja k nemu uz lasku necitim a preto ten večný zmätok, že preco kazde nahodne stretnutie so mnou tak zamáva?? To by predsa nemalo.. Ako je to s tebou? Vídavaš ho tiež obcas?

---

Marčelina, keby bolo keby... Mozes nad tym uvazovat, mas na to pravo. Ale s mierou, aby to nenastrbilo terajsi vztah. Kazdy z nas uvazujeme nad niecim, nad niekym inym, hlavne v casoch hadok-kriz. Pridete aj do takeho stadia, nie vzdy bude svietit slnko. A ver tomu, ze prave vtedy ta napadnu vselijake veci. Ja sa priznavam, tiez niekedy, ked ma drahy nastve, tak si pomyslim, ze ten bol v tomto lepsi, ten toto nerobil a tak. Nastastie su to nie vazne veci a mojho draheho by som nemenila.
A to, ze ste spolu len tri mesiace? Uz neraz tu bola podobna debata. Su pary, ktore sa vezmu po 8-rokoch vztahu a predsa sa rozpadne. To nikto nemoze sudit, kolko je malo a kolko vela, aby sme toho druheho spoznali.
Ja s mojim drahym sme tiez uvazovali o svadbe uz po par tyzdnoch chodenia. A ludia krutili hlavou. A uz sme spolu dva roky a ja viem, ze aj spolu este takych sedemdesiat budeme :)
Takze marčelina, pocuvaj svoje srdiecko a nie ludi okolo.
A tych myslienok sa neboj, nie je to nevera. Sme len ludia a nie vzdy mozeme za to, co sa nam prezenie hlavou.
pa
beruska

---

Baby,
podelim sa so svojou skusenostou.na gympli som chodila s chalanom,s ktorym sme sa po troch mesiacoch rozisli,po odchode na vysku som si nasla druheho a neustale som ho porovnavala s mojim byvalym.po pol roku mi povedal,ze nevie,ci ma ma dost rad a ja som ho opustila...po case som si s uz triezvou hlavou vsak musela priznat,ze by nikdy nebol dosiahol kvalit mojho expriatela.pravdou je aj to,ze to ze ma nema dost rad zistil,ked sa "zabudol" na dedinskej zabave s dakou dievcinou...to som sa nastastie dozvedela az po rozchode.ale po tom som bola rok sama s tym,ze uz nechcem chlapa,ktoreho budem neustale porovnavat s tym mojim byvalym z gympla a viete co sa stalo? pred 3 rokmi sme sa dali znova dokopy a som presvedcena,ze on je ten pravy.pritahoval ma po cely ten cas,co som bola s tym druhym chalanom a aj ked som bola sama,pri nahodnych stretnutiach sme spoli mierne flirtovali a aj on mi povedal,ze to ze ma pustil k vode poriadne olutoval a nemohol ma opat "zbalit",lebo som mala ineho....
nehovorim,ze nevera je dobra,nikdy by som si vztahy tym neriesila,ale ked citim nieco k niekomu a moj sucasny partner nie je pre mna dost dobry je lepsie sa rozist a skusit to s tym druhym ako samu seba podvadzat.kamoske sa stalo to,ze si nasla chlapa,ktory sa podobal jej byvalemu,na zaciatku to bolo "je to zlaty stred" a na konci toho vztahu stalo,ze je neslany nemastny a nechape,co na nom kedy videla.
ak si vo svojom vztahu spokojna,naco rozmyslat ake by bolo,keby?bud ho beries se vsim vsudy a to nielen s dobrymi vlastnostami ale aj so zlymi alebo radsej pockaj a spoznavajte sa,kym mate moznost...rozvod boli ovela viac ako rozchod a ma ovela zavaznejsie dosledky.
papa.L

---

Ahoj nepodpisana, ja prezivam stretnutie s byvalou laskou rovnako. A preco to tak je? Tiez by som to rada vedela? A tiez nerozumiem tomu, ze svojho draheho nadovsetko milujem a pritom mi vadi, ked vidim byvalu lasku s inou... V com to je? Ja si myslim, ze su lasky, ktore po cely zivot ostanu kusok v srdiecku... nechaju istu stopu. Urcite by nasi drahi neboli radi, keby toto citali, ale ktovie, mozno aj oni maju istu byvalu lasku, ktora im sposobuje to iste.
Ja svojho byvaleho vidim takmer kazdy tyzden, v podniku, kam sa aj s drahym chodime bavit. Vnutri mam vacsinou neporiadok, ale navonok jednoducho nemozem nic prejavit. Nestoji mi to za hadku s drahym a za to, aby som ho ranila. Ale preco je to tak, naozaj neviem.
b.

---

beruska si zlata, som rada ze si stastna a ze ste sa zobrali pomerne skoro /ste spolu 2 roky/ nam ta blazniva laska upadla sme spolu 8r. a nevieme si zorganizovat svadbu.skoda ze sme to tak dlho odkladali.
Maria

---

Milá Beruška,
ani nevieš ako si ma podržala, už som mala pocit, akoby som urobila niečo, čo sa vymyká logike.
Tá naša svadba...
Verím, že už nikdy v živote nenájdem takého úžasného človeka, akým je on. Veľmi túžim po budúcnosti s ním, on sám plánuje pre nás budúcnosť - kde budeme bývať, ako sa uživíme, čo rodina...
Nikto sa nikdy tak o mňa nestaral ako on, vlastne okrem rodičov, nebyť ich, tak sa nemám tak dobre.
Čo mňa najviac teší, je fakt, že mám veľmi pekný vzťah s jeho rodičmi a ostatnou rodinou. Ako počúvam, tak každá druhá má trampoty so svokrou, ja o takých ťažkostiach iba s úžasom počúvam. A ďakujem za to Bohu.
Tak sa maj, beruška, krásny deň

---

Milá nepodpísaná,
ja sa práve naopak s tým druhým vôbec nevídam. A možno je to tak lepšie, lebo neviem, čo by bolo keby sme sa vídavali.
Býva aj v inom meste, takže s tým nemám taký problém.

---

Majka (ak mozem tak domacky), nie sme este zobrati. Zasnubili sme sa na po dvoch mesiacoch vztahu a teraz pomalicky setrime na svadbu, nakolko si ju chceme sami zaplatit. A kedy dosetrime? Veru neviem, ale urcite sa vezmeme! Mrzi ma, ze vasa laska upadla. Ale mozno sa ti to len zda, len to uz nie je ten osial, aky bol prvych par rockov. Asi by ste bez seba nevedeli zit a to je ta prava laska.
Drzim palceky, nech sa podari zorganizovat svadbu.
pa
beruska

---

Ahoj marcelina,
myslis si ze si dostatocne zrela na manzelstvo? byt zalubena je pekne,ale ako si napisala vyssie...nikdy sa o mna nikto nestaral ako on,vlastne okrem rodicov...a starala si sa o seba uz aj sama?dokazala by si sa v pripade potreby,nebodaj choroby a tak postarat aj ty o neho,o vas oboch, o deti?prepac,ale mne to tak pride,ze ides od rodicov k manzelovi bez toho,aby si vobec zistila,kto si a tak...ak sa pletiem prepac,no myslim,ze v rovnocennom partnerstve by mal vediet spolahnut kazdy z partnerov,ze keby sa nieco stane,tak ten druhy tu rodinu a aj jeho podrzi.pa.L

---

Marčelina, vsetko co pises, nasvedcuje tomu, ze mas perfektny vztah. Viac sa sustred na to, ako ti je teraz vyborne a ako vam este vyborne bude x desatroci. A ono tie myslienky aj same prejdu. Nehovorim, ze sa celkom stratia, ale urcite si nezmyslis casto. Hlavne tvojmu anjelikovi nic nehovor, je to celkom zbytocne a len ho to rani.
Prajem vam, aby vas vztah bol vzdy taky krasny ako je.
beruska

---

Ahoj anonymka,
co si pisala o svojej prvej laske od 16 do 19 rokov, az mi mraz presiel po chrbte, ked som si to precitala, lebo akoby si presne rozpravala o mne. Zazila som presne to iste. V case ked som sa so svojim frajerom rozchadzala som strasne uvazovala ci nerobim chybu, lebo som s uzasom pozorovala, ze zacina byt taky, po akom som vzdy tuzila. Zvlastne...napriek tomu, ze sme studovali na VS na fakultach ktore boli len cez ulicu, takmer som ho odvtedy nestretla. Teraz by som aj rada vedela co robi, ako sa ma a tak. Len cisto kamaratsky. Skoda ze sa to neda...
p.

---

marcelina,
podla mna vobec nie si zrela na svadbu.
alex

---

Milá L,
zodpovednosti mám za troch!!!
Manželstva a rodiny sa nebojím.
Dokážem sa postarať o manžela a deti, lebo som toho už bola doma vystavená pred pár rokmi... rozoberať to tu nebudem, nemám dôvod. Kto mi neverí, netrápi ma to, a kto áno, tak mu ďakujem za dôveru.

---

Alex,
este ze ty si taky/a mudry/a. Ty mas vzdy vo vsetkom jasno, vzdy si si vo vsetkom isty/a a nikdy nemas o nicom pochybnosti? Ak ano tak gratulujem...si jediny takyto clovek na zemeguli.
p.

---

Nic v zlom, ale podla toho co pise marcelina, aj ja si myslim, ze by mala s tou svadbou pockat. Cas vam len prospeje a aj ty si ujasnis vela veci, ktore ti chodia po rozume a uvidis. Vychutnavajte si spolocny zaciatok, spoznavajte sa v roznych situaciach a ak mate prilezitost, zacnite spolu zit. Aj ja som vedela po 2 mesiacoch, ze toto je ten pravy, ale do nicoho sme sa nehnali a som rada. Nikdy som nikoho tak nelubila. O necele dva tyzdne budeme manzelia a verim, ze je to najlepsie rozhodnutie v mojom zivote. Drzim palce aj vam.
werka

---

p. to vobec nie.
alex

---

Marcelina,ja len tak strucne k tomuto, co si napisala: On sám plánuje pre nás budúcnosť - kde budeme bývať, ako sa uživíme, čo rodina...
Nikto sa nikdy tak o mňa nestaral ako on.
Mam taky pocit, ze Ti na tom vadi prave ta jeho prehnana starostlivost alebo sa mylim? Clovek chce, to co nema a to, co ma chce az ked to strati. Zrejme si si nim moc ista.
Ada

---

tiez si myslim, ze s tou svadbou by mali pockat. myslim, ze ked s nim bude zit a spozna ho po vsetkych strankach (teda myslim aj zlozvyky), az vtedy bude moct realne uvazovat a ujasnit si, ci je toto naozaj ten pravy. a bude si vazit veci, ktore jej teraz unikaju.
monika

---

P., to som ja, co som pisala o tej laske od 16 do 19 rokov... Chcela som este k tomu rozhodu, neviem ako to bolo u vas, ale ja som si zacala uvedomovat iste chyby a nevedela som zabudnut na to, co bolo - niekedy bolo v tom vztahu naozaj zle (z jeho strany). Boli to take veci, akoze z casu na cas len kamarati a ja na druhom mieste a ja som ale musela sediet doma a podobne. Dost ma ten chlap ponizoval, ja som sa vlastne aj nechala... Nemala som pocit, ze si ma dostatocne vazi ako zenu. A tak som nevedela na to zabudnut, aj ked vlastne on uz sa zacal spravat ako ideal a aj modre z neba by mi zniesol. Len ja som stale uvazovala nad tym, co ak je to na chvilu a zase sa vratime do starych kolaji a podobne. Uz neraz ma napadlo, ci som neurobila chybu. Ale nad tym som uvazovala len v situaciach, ked som bola sama, prezivala dalsie rozchody a tak. Teraz, ked som s drahym, ma to nenapada, aj ked niekedy si spomeniem. Ale ved spomienky clovek nevymaze a tie pekne si treba uchovat. Vies, myslim, ze ten vek, v ktorom sme prezivali ten vztah bol dost dolezity pre zivot - myslim tym, ze v tom veku asi dokazeme milovat nezistne, bez rozumu a celyyym srdcom a samozrejme s ruzovymi okuliarmi... Uz radsej nad tym nebudem uvazovat.
Preco sa neda, aby si vedela o svojom byvalom, co robi? Bojis sa pocitov? Alebo nevies kde momentalne zije? Alebo radsej to nechat tak?