---

Ahojte nevesticky! Ktora nevesta nemate tatka(zomrel),prosim Vas vy ste dali na hrob po svadbe svadobnu kyticu,alebo ste isli pred svadbou dat nejaku druhu kupenu kyticu na hrob? Za prispevky vopred dakujem. Caute Babenka

---

Ajoj babenka,

my sme boli dať na hrob kyticu manzelovnu tatkovi...nie svadobnu - dali sme urobit inu....
papa
lina

---

ahoj,
my dame urobit inu kyticu a tu dame ockovi na hrob..svadobnu by si si mala odlozit a ususit.
monika

---

ja si dam urobit kyticu z bielych kvetov, velku peknu vyzdobenu, to po odobierke v nasom dome pojdeme odniest na cintorin mojmu ockovi, bude ju niest moj buduci manzel, u nas sa tomu hovori ze sa ides odobrat aj od neho-podakovat mu, a potom sa ide do kostola alebo na urad. U nas je zvykom po svadbe na druhy den alebo neskor ist zabalit sviecku so svojim manzelom.
MP

---

Ahojte,
ja dám tiež urobiť kyticu z bielych kvetov, ktoré odnesiem ocinovi na hrob ešte pred odobierkou. Takže najprv to bude na cintoríne a až potom doma.
Kiki
P.S. - kočky, ale je nás dosť. Nie je Vám to ľúto? Lebo mne veľmi a veľmi by som ho teraz potrebobala.

---

ja ideme zaniest kyticku este pred odobierkov na hrob svokrovi a je mi to velmi luto, mala som ho hrozne rada.
sandy

---

my to mame tak celkom fajn naplanovane, kusok od nasho domu je cintorin,takze pride rodinka k nam,bude odobierka, pojdeme sa spolu peso na cintorin /uz pekne vystrojeni na sobas/ a tam nas budu cakat svadob.auta a pojdeme do kostola. Neviem ako sa ubranim slzam a vseobecne mne to bude tak strasne luto ze tam otec nie je, neviem si predstavit odobierku bez slz, viem ze urcite ju chcem ale neviem najst recept,liek ako naplakat... som lutostiva a verim ze aj v kostoliku ma bude dobre dusit,mozno nie ale mam to nejak v sebe tu lutost,radost v slzach...
MP

---

Milá MP, přesně tak jsem se cítila před svatbou. Měla jsem strach, že budu brečet. Nebrečela jsem, jen jsem měla celý den v srdci takový zvlaštní klid, věděla jsem že ten taťka je tam někde se mnou!! Cítila jsem ho..........
Kytičku jsem mu nechala uvázat podobnou mé svatební a po obědě, jsem sama s manželem zašla na hřbitov, poděkovat mu a taky se mu ukázat ve svatebním. A svatba byla veselá, přesně tak jak on by si to přál. :-)
Edit

---

Edit, vdaka.:-//
MP

---

Vies co nedam, lebo svadbu budem mat 500 km od miesta, kde je ocino pochovany, ale ked sme mali zasnuby som mu dala kyticku, a ked sa najblizsie po svadbe dostanem na miesto jeho odpocinku tak mu urcite donesiem dalsiu, ale svadobnu asi nie.
A urcite chcem minutku ticha jeho pamiatke pri pripitku na svadbe, myslim ze bude rad ked sa na to bude zhora pozerat, takze asi tam
zdravim ja Maja

---

Maja,
tomuto sa chcem vyhnut, pri stole pri pripitku minutke ticha, ja by som si tam s mamou dobre pobulila. ale asi sa to patri, mna vzdy strasne boli srdiecko ked si pomyslim ze tam s nami nebude. moja mamka by urcite chcela aby som jednu stolicku nehala vedla nej volnu... brrr mna z toho boli zaludok pri myslienke ze sa mam pozerat ako tam nie je moj otec. To asi nie.
MP

---

my volnu stolicku davat nebudeme, ale minutka ticha za svokra bude na 100% a nie pretože sa to patrí.
sandy

---

Ahojte, ani ja nemam ocina a suhlasim s MP, ze by sme
to asi psychicky s mamou nezniesli. Ale tiez nedame stolicku.AS

---

minutka ticha bude musiet byt ale urcite nie presne 1min. to je strasna zataz na myslienkove pochody,ocina uz nemam 14r. a verim ze by sa strasne tesil ako sa nam dari a mal radost v ten den s nami. a svadba je dost citak na rodinne zalezitosti, bohuzial je tomu tak.
MP

---

Moja mamina tiež chce mať pri odobierke voľnú stoličku, na ktorú položí kyticu z bielych kvetov. No. neviem. Určite mi to jedno nebude, tiež som dosť citlivá. Pri takýchto príležitostiach si spomeniem na veľa vecí, ktoré boli a už nikdy nebudú.
Kiki

---

Kiki,
to by som zo seba nedala ani slovka pri tej odobierke,pozerat sa na stolicku....br. Dufam ze nie.Na to musi byt silna zena co ja urcite nie som. Neberiem to tak ze ludia su tu, potom odidu a narodia sa novi... Vsetko citlivo prezivam.
MP

---

Ja nemam ocina uz 15r.v decembri to bude 16, ale
tiez neviem ako to prezijeme, mama je este citlivejsia ako ja a ja to stale zle prezivam aj po tych 15 rokov a ked si nanieco pekne spomeniem s ocinom tak ledva udrzim slzy. Na tuto temu ja radsej ani nechcem diskutovat. Uz som rozmyslala, ze navstivim nejakeho psychologa/psychiatra/. No neviem ako to prezijeme. AS

---

ja si pojdem k lekarke predpisat nejake ukludnovaky, pretoze alkohol nepijem,mozno ma koli tomuto zase ukamenujete /ostatne kt. to nepoznate/ ale nechcem preplakat celu svadbu minimalne pred a pocas obradu a na fotkach s cervenym nosom a opuch.ocami....

---

Ne, ne, ne, holky žádná minuta ticha, žádná volná stolička!!!!! Nedělejte to!!!! Všichni si na vaše tatínky vzpomenou i bez takového zbytečného připomínání!!! A berte to tak, jakou by chtěli tatínci svatbu své dcery??? Předpokládám že veselou a šťastnou!!! Udělejte ji takovou, splňte mu to přání, on vás bude tam odněkud z hora pozorovat a ochraňovat. Minutou ticha akorát všechny rozhodíte!!!!
A prázdná židle..........brrrrrrrrr!!!!
Mě vedl k oltáři brácha, ale než jsme vykročili, tak jsem si řekla, "tati jdeme na to", já ho tam prostě někde cítila, on se přišel podívat............a bylo mě tak zvláštně krásně.

Edit

---

ajojte babenky,

mna sa osobne tato udalost nastastie nestala, ale moj manzel je uz 10 rokov bez tatina...svadbu sme mali v maji...a zvlastnostou bolo - resp.mojim zelanim - ze sme isli na cintorin hned po obrade...proste som citila, ze to tak ma byt...ved co sa tyka oznamenia - ze bude svadba, sme mu "hovorili" dlhy cas predtým...moj manzel je velmi citlivy...a suhlasil aj on aj jeho mamina...ze to tak bude l.epsie...proste sme mu hned po obrade odniesli ukazat sobasny list, vsetku tu paradu...bolo to super...viem ze podla zvykov sa robi odprosenie..ale my sme ho nemali vobec. Z domu som uz viac ako 10 rokov, rodicia su 300km od bratislavy. S manzelom sme spolu byvali už 4 roky...takze nieco take by mi bolo dost smiesne...a ten cintorin bol v tomto poradi naozaj super...
Lina

---

Ahojte,
tak neviem ako to prežijem v svadob.deń,keď už teraz mi tiekli slzy/ešte že som v kancelárii sama/.
Kyticu určite zanesieme,asi pred sobášom.Cintorín máme po ceste do kostola,preo som si to tak vybrala,aby som bola k ocinovi čo najbližšie.
Síce ani drahý už ocka nemá,ale od piatich rokov.Mne zomrel len pred tromi rokmi a bola som také ockove dievčatko,ešte stále to veľmi bolí.Aj som si myslela,že už to zvládnem buz sĺz,ale asi to nepôjde.
Naše maminy ešte nanapadli žiadne prázdne stoličky,ani minúta ticha.Čo ja viem,či by to bolo dobré,tá stolička....?....fakt ešte neviem...
Tina

---

Ja mam v plane minutku ticha vylucit, stolicku nedavat ani na odobierke ani na hostine, proste nie, vsetci sa budeme tvarit ze je tam otec s nami. ped obradom zanesieme kvietky ocinkovi aj starkemum /maju hroby vedla seba/ a potom mam v plane niekedy po pol noci alebo mozno az nad ranom vsetkym podakovat ze prisli a dobre sa bavili a tiez si v texte pripomenut ocka v dobrej nalade v style typu ... a tiez som stastna a verim tomu ze sa ocko na nas pozera a je tu s nami v tento krasny den.....

---

Ahojte dievcata, zdravi vas Kaskaderka!
Mnohe viete, ze aj ked som "len" 3-mesacna nevesta, mam uz urcite oproti vam viacej skusenosti (vek: 46 - pozn.red.) a neda mi nepovedat svoj nazor. My sme s mojim muzickom dost citlivi a nehanbime sa za slzy ani jeden. On ma 43 r. a od svojich dvadsiatich je bez otca, ktory je pochovany v Tatrach. Uz sme ho boli velakrat "navstivit". A bude to aj nase prve zastavenie na "posvadobnej" ceste s krasnou bielou kyticou. Takze vidite, ze aj ku tejto problematike sa mozem vyjadrit z osobnej skusenosti. Skusila som sa vzit do spominanej situacie, ze by to bol moj ocko a jednoznacne mi vyslo, ze by som nerobila ziadnu minutu ticha, ani prazdnu stolicku. To by asi s nadhladom zvladli len velmi silne osobnosti a myslim, ze nevesty zrovna v tom case nimi nie su. Je to pretazke ... Co, ak sa "zlozite"? To bude lepsie? Treba mamkam vysvetlit, ze ocko bude aj tak s vami - vo vasom srdiecku. Ja som za to, aby sa predchadzalo vsetkym moznym komplikaciam. A nie je na zahodenie ani ten napad s ukludnovacimi liekmi. Napr. mala davka Lexaurinu vie urobit vela, ale vyskusajte si to pred tym. Mne uz velakrat pomohol, ale je to individualne. Mozno by som niekde na svadobny stol umiestnila ockovu fotku, alebo by som s mamkou den pred tym zasla na hrob (ak to je mozne) a ubezpecila ju, ze ocko je vzdy s nami, pospominala na nieco pekne, co ste spolu zazili a poplakala si tam. Ale nie vo svadobny den. Predstava uplakanej a "rozhadzanej" nevesty nie je velmi lakava. Svadba je o radosti a o stasti a to urcite kazdej z vas, ktorej sa to tyka, dobry ocko sediaci niekde na oblaciku praje :-))). Na tom nikto nic nezmeni. Mamka mojho muza to vyriesila tak, ze pri odobierke podakovala aj v mene svojho muza mojim rodicom za moju vychovu. Samozrejme, ze nam vbehli slzicky do oci, ale po prvych dvoch slzach som povedala: "Tak, uz sme si poplakali a teraz sa budeme radovat!" Vsetci sa zasmiali a bolo to fajn - odlahcene.
Ak niektora ale citi, ze pojde rovno z obradu na hrob, nech to urobi. Prajem vsetkym vela sily na zvladnutie tejto nelahkej veci.
Pekny den praje
Kaskaderka

---

ahoj,babenky.
ja som bez ocka len 4 roky a je to stale velmi cerstve:( zomrel totiz necakane a ja som sa to dozvedela, ked som prisla domov v den poslednej skusky v 3.rocniku na VS a mala som oslavovat prazdniny. stale na to myslim, a myslim, ze som sa s tym este stale nezmierila. bude pre mna lepsie, ked kupime bielu velku kyticu a pojdeme na cintorin v piatok pred svadbou, lebo viem, ze budem rozrusena...
monika

---

Kaskaderka,
dik za radu,mozno odporucenie na ten liek, ja vazne uvazujem o tom, len si citam tieto prispevky a stipu ma oci od slziciek a krivia sa mi usta, som hrozna ale nemozem za to, fakt sa neviem ovladat so slzami a to odporucenie ist s mamou na hrob den pred urcite uznavam, my pojdeme s mamkou podvecer, upravime hrob, prozpravame ockovi ako a co sme vybavili a ako sa tesime na zajtra a verime ze sa to bude aj jemu pacit. kedysi sme s mamou chodili ako deti na hrob otcovi ked mal narodky vzdy sme mu na hlinu naliali poharik vinka a zagratulovali. pre niekoho nepripustne pr nas to malo veky vyznam,proste sme mu prisli zagratulovat. na vianoce sme mu nosili stromcek ozdobeny salonkami,vzdy 3 salonky odomna od segry a maminky akoze su to od nas 3 darceky, na novy rok sme vzdy sli zapalit sviecku s pocitom a mame dalsi novy rok a s prosbou nech nam otec pomaha aj odtial kde je teraz a da nam pocitit ze budeme dalsi rok s nim aj ked nie je skutocne tu na svete.S mojim snubencom vzdy ideme na hrob ked prideme k mame, zapalime sviecku,pripadne dame kvietky, ked len na 5min.
proste takto zijeme a verim ze s laskou sa pojdeme podelit aj s toutou radostou udalostou.
Adik

---

Ahojte baby,
viem, že je to veľmi ťažké nemať na svojej svadbe rodičov, ale čas sa nedá vrátiť. Mám jeden nápad. My sme mali sobáš v kostole s omšou, ktorú sme venovali svojim starým rodičom, ktorí tam už tiež nemohli byť s nami. Čo keby ste venovali tiež omšu v deň sobáša vašim ockom či mamkám, ktorí budú s vami v tento krásny deň aspoň takto? Mne sa prázdne stoličky a podobné smutné veci moc nepozdávajú. Ja osobne by som to asi nezvládla...
*a*

---

To sa mi zdá ako celkom dobrý nápad. Rozhodne lepší ako prázde stoličky a podobne, bŕŕŕ.
N.

---

Vies co tiez nam s maminou slzicky vyjdu, ale moj ocko je uz 18 rokov po smrti a s bratom sme boli malicky a pamatame si ho ako uzasneho tatina, takze na tej minutke ticha trvam a nielen preto ze sa to patri, no volnu stolicku asi nenechame. Ale dakujem za nazor.
zdravim
maja

---

Ale nezlozim sa, slzy mi vyjdu ale nezlozim sa, aj ked som bola male decko moj brat tiez jeho smrt sme prijali ako nieco prirodzene co nas v zivote postretlo.Smrt nebereim ako nieco maximalne tragicke aj ked to vtedy ked sa to stalo dost nemilo prekvapilo.
S mamou sme sa stali uzasna trojka a dnes sme obaja zivotaschopny maximalne samostatny a mozno aj uspesny dospelaci a ocina za urcite tesi ked sa nas zhora diva a preto nevidim dovod, preco ho nepozvat aspon na tu minutku na moj den D.
Maja