---

ahojte kocky,
este nez ste sa rozhodli vydat,nepovedali ste si niekedy,ze si nie ste celkom iste? nemyslim tym po hadke typu "neupraces si ponozky a pod".dik za odpovede.papa.LL

---

ahoj LL
ja som pochybnosti ohladom sobasa nemala asi to bolo tym ze sme spolu uz predtym byvali 2.5 roka
ale mala som pochybnosti ked som sa nastahovala k drahemu ci je to dobre a ci nam to vydrzi
urcite je to normalne a kazdy tym prechadza ved sa tomu tak aj hovori strach z nepoznaneho... vy spolu byvate?
petka6

---

nie, to som si nikdy nepovedala.
:o)
ika

---

nie, nemala. viem, ze nemam doma pana dokonaleho, ale normalneho chlapa s ludskymi chybami. Ale je to ten jediny, kt. chyby chcem tolerovat a ktory toleruje mna taku aka som, aj s mojimi chybami. Nie som blazniva romanticka tuziaca po dokonalom vztahu, mozno prave preto nerozmyslam, co by mohlo byt na nasom vztahu ine a ci je to to prave. Obaja pracujeme na tom kazdy den, aby bol nas vztah plny lasky, dovery, tolerancie a pohody.
Ziza

---

Ahoj LL,
chcem Ta ubezpecit, ze urcite kazda z nas pochybnosti mala. Ja asi viem ako to myslis. Myslis tymi pochybnostami - ze uvazujes ci je ten pravy, ci sa vydat a tak. Ja sa priznavam, ze tiez ma to sem tam napadne a je cervik v hlave. Ale myslim, ze tak trosku zapochybovala uz kazda a mozno aj kazdy chlap :O) Aj o tom je to... Mozno by bolo ale dobre, keby si nam napisala akym smerom sa poberaju tvoje pochybnosti (coho sa tykaju). Verim, ze su to tie uplne bezne veci a drzim palce nech neostanes "na pochybach."
beruska

---

Ahoj LL,
mozno uplne na zaciatku vztahu, ked este clovek nevie co moze ocakavat, ma pochybnosti kazdy..aj ked samozr. este nemysli hned na svadbu.. Pre mna je dolezite, ze aj po 5 rokoch vztahu sa s tym mojim citim SLOBODNA.A musi to tak byt aj po svadbe. Nik ma nesmie obmedzovat, akoze tam nepojdes, toto si neoblecies a na kamaratky zabudni. Poznam i takyto pripad vo svojom okoli a je to pre mna stelesnenie toho, coho sa nikdy nechcem dozit a verim, ze s mojim chlapom sa toho ani nikdy nedozijem. Ak su vo vztahu laska, tolerancia a vzajomny respekt, pochybnosti sa vytratia..
Papa, Cat

---

Cat, napisala si to uplne vystizne. Vazne to je tak, ze pochybnosti plynu zo ziarlivosti a majetnickeho vztahu toho druheho. Tiez som taky vztah zazila a z vlastnej skusenosti viem, ze treba vtedy utekaaat.
Tiez by som neprezila, keby ma partner dusil...
Aj moj snubenec je do istej miery ziarlivy, ale rozhodne v ramci normy.
beruska

---

Ahoj LL,
suhlasim s beruskou. Aj mna prepadli vselijake myslienky, ale myslim, ze je to normalne. Prezila som si to aj s mojimi kamoskami, hlavne jedna chcela mesiac pred svadbou vsetko zrusit :-) Ale nakoniec vsetko dobre dopadlo. Dolezite je aj to, ci si zmierena so vsetkymi vecami, ktore ti na tvojom drahom vadia. Ci ich dokazes akceptovat a zit s nim s takym, aky je. Neviem konkretne co ta trapi, co ta strasi. Skus to upresnit a potom cosi vymyslime :-)
Drzim palce,
werka

---

Dik beruska. PS. Pozerala som si tvoj webshot, a nemozem si pomoct, tvoju tvar som uz niekde videla, ja mam totiz uzasnu pamät na tvare. Nie si nahodou z Petrzalky? :-))
Cat

---

je to len o olerancii a dovere. to ja mám na 100%, takže pochbnosti nie sú
sandy

---

ahojte kocky,
dik za odpovede,vcera som uz nemala kedy odpovedat.no myslim pochybnosti typu ci sa vydat.viem,ze je to ten pravy,len este spolu nebyvame a mame komplikovanu situaciu,vztah na dialku-vidime sa od piatku do nedele+prazdniny,prakticky vzdy ked sa da-snaha je z oboch stran.ale to je o niecom inom ako si ho vziat.drahy chce svadbu hned po promociach,no ja vaham.vyzera to tak,ze nebudeme mat sancu pracovat v jednom meste ci niekde blizko,on je vojak a je malo pravdepodobne,ze bude v blave,kde ja mam zas najvacsie sance najst si dobru robotu.je to komplikovane...ach jaj.neviem si predstavit,ze ho odvelia kamsi na vychod,kde nebude pre mna praca (pravo) a uz vobec si neviem predstavit,ze by som bola bez neho ci pripadne pokracovat vo vikendovom manzelstve.prilis ho na to lubim a viem,ze je to ten pravy,ale netusim,co urobime. no na druhej strane,rada by som robila,to co som vystudovala a nasla si uplatnenie v praci,ktora ma bavi.takze preto vaham,ci sa vydat,aky ma zmysel mat manzela len na vikend? ved ten prvy rok je najdolezitejsi,mali by sme si na seba zvyknut,vytesovat sa z toho,ze sme spolu a nie sa stretavat o vikendoch.samozrejme,ak by sa mi podarilo najst pracu v meste,kde bude on,nie je co riesit,v momente by som tam bola,no som teraz trocha pesimista,lebo viem,ze vsade treba znamosti a nech je clovek akokolvek dobry,staci,ze niekto iny ma otecka ci mamicku s konexiami a ma miesto.takze tak.dik za odpovede,papa,LL

---

Ahoj LL,
viem presne o com hovoris. Nie je to rozhodne lahke. Ale treba skusat. Na kazdeho sa raz stastie usmeje. Ja som tiez v BA absolvovala vela pohovorov, az som sa dostala do terajsej roboty. Ver tomu, este stale existuju ludia, ktory nedaju na protekcie. Si urcite sikovna, o tom uz svedci tvoje vystudovanie. Vies, len vsetko je aj vecou psychiky. Ako pravnicka musis byt sebavedoma a verit si a rovnako to davat najavo.
A preco myslis, ze drahy by sa ako vojak v BA neuplatnil? Skusili ste to?
beruska

---

ahoj beruska,neboj,sebavedomia mam dost,ale pokial ide o mojho draheho,su tu dve veci:oni si nevyberaju,ich prideluju na urcite miesta a v blave by sa iste uplatnil,ale na to,aby ho sem pridelili by trebalo straaaaaaaasne velku tlacenku,ktoru ale nemame:(.hoci to tak ńavonok nevyzera,aj v armade vela veci funguje podla toho,kto sa za koho prihovori,pozna a podobne.co sa tyka mna,ja uz teraz popri skole robim v advokatskej kancelarii,mozno si ma tu aj nechaju,takze perspektiva tu aka taka je,horsie je to s nim.ked by bolo velmi zle a hrozili by michalovce alebo trebisov,asi by som sla na matersku:)).uz je toho cestovania a iba vikendov za 3,5 roka troska moc a hovorim si,ze ten rok do statnic este dako vydrzim,no potom neviem.uz ma vikendovy vztah nebavi,konecne chcem byt u seba doma,nie u jeho alebo mojich rodicov,spat cez vikend dokedy sa nam zachce( ked spime u nich a vstaneme po pol10,svokra ma pravidelne rano poznamky,ale berieme to zatial s humorom),behat po byte v nohavickach a nebat sa,ze narazim na svokra:))a podobne.asi vies,o com hovorim.tak papa zatial,LL

---

Viem, o com hovoris. My s drahym mame to stastie, ze byvame uz rok a pol spolu. Svoje sukromie, moja kuchyna... Takze rozhodne chapem, ze to je tazke.
Vsetko ma svoje pre a proti. Urcite ste si cez tie vikendy velmi vzacni. Ale velmi si to predstavit neviem. Urcite sa to takto neda tahat donekonecna.
Drzim Vam palceky, nech sa do dajako vykrystalizuje a byvate spolu, zobudzate sa spolu kazdy den.
pa
beruska

---

No, LL, aby si v tom nebola sama...
My už máme päťročný vzťah na víkendy a máš pravdu, už to nie je ono! Aj my chceme mať konečne svoje súkromie. A aby toho nebolo málo, byt, ktorý si ideme prerábať, bude voľný až niekedy v októbri (svadbu máme 3.7.), takže budeme nútení bývať buď u našich alebo u svokrovcoch (čo nepripadá do úvahy)! Navyše sme každý z iného mesta, tak to bude véééľmi zaujímavé... Ale keď sme to doteraz zvládli, tak nás takéto "maličkosti" predsa nevyvedú z miery?! :)))
*a*

---

ahoj *a*,
no to ti teda nezavidim.mam kamaratku,co chodila s manzelom 8 rokov,z toho 2 roky museli byvat u svokry,lebo prerabali podkrovie,tocili kazdu korunu,ona od nich chcela prispievanie na domacnost takym stylom,ze platili este aj spotrebovany praci prasok atd.,no ale uz 4 roky byvaju vo vlastnom a teraz caka dvojcata!az po 12 rokoch od kedy spolu zacali chodit si mozu dovolit babo,vdaka vselijakym pozickam a praci a podobne.no,takze su aj "horsie" situacie,myslim,ze budem musiet byt optimista a aj ty to dako vydrz,ved aj na takom prerabanom byte sa da vselico prijemne vymysliet,napr. oslava vymalovanej kuchyne vo dvojici a pod:))))dik za pomoc,papa.LL