Umenie počúvať
zaujímavosti
Predstavte si, že ste vstúpili do predajne obuvi, aby ste si kúpili nové topánky. Predavač sa opýta:
„Aké topánky hľadáte?“
„No, hľadám niečo ako ...“
„Myslím, že viem, čo by sa Vám mohlo páčiť," preruší Vás. „Tieto nosia všetci. Verte mi.“
Odbehne a o chvíľu sa vráti s tými najodpornejšími topánkami, aké ste kedy videli.
„Len sa na nich pozrite,“ hovorí.
„Tie sa mi ale vôbec nepáčia.“
„Páčia sa všetkým, momentálne letia.“
„Ja hľadám niečo iné.“
„Môžem Vám zaručiť, že si ich obľúbite.“
„Ale ja...“
„Poslúchnite ma. Predávam topánky už desať rokov a viem rozoznať dobrý výrobok...“
Vstúpite ešte niekedy do tohto obchodu? Určite nie. Nebudete predsa dôverovať ľuďom, ktorí vám predkladajú riešenie skôr ako pochopia, čo potrebujete. Uvedomili ste si, že toto občas robíme všetci, práve pri komunikácii s ostatnými?
Aby sme však mohli pochopiť, musíme "načúvať":
„Keď ťa požiadam, aby si ma počúval
a ty mi začneš radiť,
neurobil si to, o čo som ťa požiadal.
Keď ťa požiadam, aby si ma počúval
a ty mi začneš hovoriť,
prečo by som sa nemal cítiť tak, ako sa cítim,
ignoruješ moje pocity.
Keď ťa požiadam, aby si ma počúval,
a ty máš pocit, že musíš niečo urobiť,
aby si moje problémy vyriešil,
nepochopil si ma.
Počúvaj ma!
Jediné o čo ťa žiadam je, aby si ma počúval.
Nehovor a nerob nič, len ma vypočuj.
Ako však počúvať? Problém je v tom, že väčšina z nás nevie počúvať. Počúvanie je jednou zo štyroch základných foriem komunikácie spoločne s čítaním, písaním a hovoreným slovom. Čítať, písať a vyjadrovať sa nás učili od detstva. Kto nás však učil počúvať?
Keď s nami obyčajne ľudia hovoria, len málokedy počúvame tak, ako by sme mali.
Zvyčajne sme príliš zamestnaní prípravou odpovede, posudzovaním cez naše vlastné šablóny. Keď počúvame, zvyčajne súdime, radíme, pátrame. Ako sa to prejavuje v praxi?
Posudzovanie - niekedy keď počúvame druhých, robíme si o nich v duchu mienku, úsudok. Aké môže byť naše načúvanie, keď je naša myseľ zamestnávaná posudzovaním? Ľudia nechcú byť posudzovaní, oni chcú, aby sme ich počúvali. Pokúsme sa teda na svoj "účet vzťahov" prispieť skutočným záujmom počúvať toho, kto k nám hovorí.
Poskytovanie rád - ide o situácie, keď ponúkame rady na základe svojich vlastných skúseností. Typickým príkladom sú "prejavy" rodičov a starších ľudí vôbec ako napr.: „Keď som bol ja v tvojom veku...” Neaplikujme vždy rady na svoju vlastnú skúsenosť. Skúsenosť si vytvára každý sám.
Pátrania sa dopúšťame v prípade, že sa snažíme dopátrať emócií skôr, ako nám daný človek dá príležitosť. Aplikujme to na seba. Je nám príjemné, ak v nás niekto ”pátra”? Rodičia to robia skoro vždy. Matky s tým najlepším úmyslom, aby zistili, čo sa v živote ich detí deje.
Pokúsme sa na chvíľu vžiť do kože toho druhého. Ak sme priveľmi zaslepení vlastným obrazom, nevnímame obraz druhých. Nie je preto na škodu nastaviť si občas ”zrkadlo”.
A čo dodať na záver? Kľúčom ku komunikácii je pochopenie. To však získame len pozorným počúvaním. Snažme sa teda najprv chápať, až tak byť pochopení. Máme predsa dve uši a jedny ústa.
„Tie sa mi ale vôbec nepáčia.“
„Páčia sa všetkým, momentálne letia.“
„Ja hľadám niečo iné.“
„Môžem Vám zaručiť, že si ich obľúbite.“
„Ale ja...“
„Poslúchnite ma. Predávam topánky už desať rokov a viem rozoznať dobrý výrobok...“
Vstúpite ešte niekedy do tohto obchodu? Určite nie. Nebudete predsa dôverovať ľuďom, ktorí vám predkladajú riešenie skôr ako pochopia, čo potrebujete. Uvedomili ste si, že toto občas robíme všetci, práve pri komunikácii s ostatnými?
Potreba pochopenia
Najväčšou potrebou ľudského srdca je potreba pochopenia. Ľudia neodhalia svoje "vnútro", ak nebudú cítiť úprimnú lásku a pochopenie. A pochopenie, to je čas nájdený na vypočutie. Niekedy stačí tak málo. Sadnúť si a počúvať.Aby sme však mohli pochopiť, musíme "načúvať":
„Keď ťa požiadam, aby si ma počúval
a ty mi začneš radiť,
neurobil si to, o čo som ťa požiadal.
Keď ťa požiadam, aby si ma počúval
a ty mi začneš hovoriť,
prečo by som sa nemal cítiť tak, ako sa cítim,
ignoruješ moje pocity.
Keď ťa požiadam, aby si ma počúval,
a ty máš pocit, že musíš niečo urobiť,
aby si moje problémy vyriešil,
nepochopil si ma.
Počúvaj ma!
Jediné o čo ťa žiadam je, aby si ma počúval.
Nehovor a nerob nič, len ma vypočuj.
Ako však počúvať? Problém je v tom, že väčšina z nás nevie počúvať. Počúvanie je jednou zo štyroch základných foriem komunikácie spoločne s čítaním, písaním a hovoreným slovom. Čítať, písať a vyjadrovať sa nás učili od detstva. Kto nás však učil počúvať?
Keď s nami obyčajne ľudia hovoria, len málokedy počúvame tak, ako by sme mali.
Zvyčajne sme príliš zamestnaní prípravou odpovede, posudzovaním cez naše vlastné šablóny. Keď počúvame, zvyčajne súdime, radíme, pátrame. Ako sa to prejavuje v praxi?
Posudzovanie - niekedy keď počúvame druhých, robíme si o nich v duchu mienku, úsudok. Aké môže byť naše načúvanie, keď je naša myseľ zamestnávaná posudzovaním? Ľudia nechcú byť posudzovaní, oni chcú, aby sme ich počúvali. Pokúsme sa teda na svoj "účet vzťahov" prispieť skutočným záujmom počúvať toho, kto k nám hovorí.
Poskytovanie rád - ide o situácie, keď ponúkame rady na základe svojich vlastných skúseností. Typickým príkladom sú "prejavy" rodičov a starších ľudí vôbec ako napr.: „Keď som bol ja v tvojom veku...” Neaplikujme vždy rady na svoju vlastnú skúsenosť. Skúsenosť si vytvára každý sám.
Pátrania sa dopúšťame v prípade, že sa snažíme dopátrať emócií skôr, ako nám daný človek dá príležitosť. Aplikujme to na seba. Je nám príjemné, ak v nás niekto ”pátra”? Rodičia to robia skoro vždy. Matky s tým najlepším úmyslom, aby zistili, čo sa v živote ich detí deje.
Kľúč ku komunikácii
Slová obsahujú len 7 % z toho, čo chceme povedať. 53 % tvorí reč tela a v nemalej miere sa poddieľajú na našom prejave i pocity, odrážajúce sa v tóne hlasu. Im patrí 40 %. Ak chceme byť pozorným poslucháčom, musíme teda počúvať nielen ušami, ale i srdcom a očami.Pokúsme sa na chvíľu vžiť do kože toho druhého. Ak sme priveľmi zaslepení vlastným obrazom, nevnímame obraz druhých. Nie je preto na škodu nastaviť si občas ”zrkadlo”.
A čo dodať na záver? Kľúčom ku komunikácii je pochopenie. To však získame len pozorným počúvaním. Snažme sa teda najprv chápať, až tak byť pochopení. Máme predsa dve uši a jedny ústa.
autor: Bibiána Želisková