Na rozdiel od minulosti, kedy sa obrad odohrával na hradbách s krásnym výhľadom na okolie, ale často za vetra a nepríjemnej ozveny každého kroku na kamennej dlažbe, sa dnes už svadobný obrad presunul do vnútra k blčiacemu kozubu, na dlážku vystlanú tartanom. Výhľad aj odiaľ zostal rovnako uchvacujúci – každý zo škótskych hradov stojí dostatočne vysoko (vďaka čomu vydržali boje znepriatelených klanov), aby sa oko svadobčanov mohlo popásť na smaragdovozelených pahorkoch, vresoviskách, záhradách a jazerách. A svoje čaro má aj čestná stráž, reprezentovaná gajdošom, v plnej paráde čakajúcim na príchod nevesty.

Škóti si nikdy nenechajú újsť príležitosť na oslavu a zábavu všeobecne. V minulosti sa svadobného obradu a svadobnej hostiny nezriedka zúčastnila celá dedina, niekedy dokonca celý ostrov. Dnes už to pochopiteľne neplatí hlavne kvôli finančným nákladom.

Ženích býva pri svadobnom obrade oblečený do tradičného škótskeho úboru s čiernou vestou nazývanou „Black Charlie“, nosenou pri zváštnych príležitostiach a obradoch. Nemusí byť pri tom miestny rodák. Nevesta má na sebe biele svadobné šaty zo saténu, organtínu a taftu, tradičných miestnych materiálov, dostupných v nespočetnom množstve strihov a štýlov.

V svadobné ráno by mala nevesta do topánky pod palec pravej nohy vložiť striebornú mincu a vykročiť pravou nohou na "poslednú cestu" ako slobodná žena. Vraj to prináša šťastie. Mala by si tiež požičať kúsok odevu od šťastne vydatej ženy, aby sa to jej šťastie prenieslo na novomanželov. Modrý kúsok odevu symbolizuje vernosť v manželstve. Odtiaľ pochádza aj známa anglická svadobná riekanka: „Something old, something new, something borrowed, something blue and silver penny down your shoe (Niečo staré, niečo nové, niečo požičané, niečo modré a strieborna minca v topánke). Nevestu obyčajne sprevádzajú 2 - 3 družičky, dievčatko s kvetinami a páža, ktoré obyčajne pri odchode z kostola odovzdá neveste podkovu pre šťastie. Vždy prítomný gajdoš potom novomanželov odprevadí k autu, alebo ku kočiaru na svadobnú hostinu. Pri nástupe do vozidla ženích tradične hodí prítomným deťom hrsť mincí a gajdoš dostane za svoje služby štamprlík pálenky.

Po príchode na miesto svadobnej hostiny a vypití dvoch slávnostných prípitkov budú mladomanželia čestnou strážou sprevádzaní k torte, na ktorej rozkrojenie použijú gajdošov obradný nôž, zvaný dirk. Pred rozkrojením si niečo želajú a nevesta odmení gajdoša za jeho služby ďalšou rundou.

Novomanželia nie sú považovaní za zosobašených, kým nezjedia prvé spoločné raňajky. Ako pri každej svadbe, ani tu nesmie chýbať kapela, najlepšie škótska ľudová „Ceilidh“, čo hrá do tanca každého štýlu. Od ľudových, až po klasické melódie do skorých ranných hodín.

autor: M. P.