Alžbetínska svadba
zaujímavosti
Alžbetínska svadba ako prvá obsahovala množstvo zvykov, ktoré poznáme dnes, ako sú ohlášky v kostole, výmena prsteňov, rozkrojenie a spoločné zjedenie svadobnej torty. K zaujímavostiam doby tiež patrí, že chlapci sa mohli ženiť ako 14 roční a dievčatá mohli byť formálne zasnúbené už ako 12-ročné (o svadbe z lásky vtedy nemohlo byť ani reči, všetko sa plánovalo väčšinou krátko po narodení). Obyčajne si však ženích doviedol nevestu k oltáru ako 21-ročný.
Najväčši rozdiel medzi dnešnou svadbou a svadbou z čias panovania kráľovny Alžbety je ten, že nevesta nemala pri výbere ženícha takmer žiadny vplyv. Svadby boli dohadované vopred tak, aby priniesli bohatstvo alebo postavenie obom zúčastneným stranám. Deti vlastníkov pôdy sa brali s úmyslom zväčšiť svoje pozemky. Pozoruhodná je aj skutočnosť, že vo výbere partnera to ani muži nemali o nič ľahšie! Mnohé páry sa prvýkrát spoznali až tesne pred svadobným obradom. Toto pravidlo platilo obzvlášť pre šľachtu. Najznámejším príkladom je zasnúbenie Henricha VIII. a jeho štvrtej ženy Anny Clevskej. K svadobným obradom šľachty v tých časoch patrilo vytvorenie portrétu budúcej nevesty, aby mal ženích aspoň nejakú predstavu o svojej neveste. Aj Henrich VIII. dostal takýto portrét, ibaže maliar, ktorý tento portrét namaľoval, sa namiesto skutočnej Aninej podoby rozhodol zachytiť jej "vnútornú krásu". Kráľ bol oklamaný ale svadbe už nemohol zabrániť. Keď svoju ženu uvidel, nazval ju "škaredou kobylou". Onedlho sobáš anuloval a oženil sa so 17-ročnou Katarínou Howardovou.
Svadobné šaty nevesty bývali dvojakého druhu: buď z ťažkého brokátu lemované zlatou čipkou v trblietavých farbách alebo boli biele, nadýchané s dlhými rukávmi, škrobenou čipkou, mašličkami a množstvom drobných gombíkov. Bez ohľadu na štýl mali šaty nevesty hlboký výstrih, s dokonalým prehľadom o "obdarovaní" nevesty, ostatné časti tela boli zakryté niekoľkými vrstvami spodničiek a korzetov, ktoré dohromady vytvárali akúsi plesovú sukňu.
Táto epocha milovala "ľúbezné panny", čo v praxi znamenalo niekedy až po pás dlhé splývajúce vlasy. Pri výnimočných príležitostiach upravené jemnými kučerami a doplnené venčekom z bylín polmesiacového tvaru.
Ženích šiel k oltáru vo svojich najlepších šatách, ktoré pozostávali z priliehavého kabátca, krátkych nohavíc, priliehavých podkolienok a širokého goliera, niekedy doplneného plášťom a čižmami. Bežní muži viktoriánskej doby obyčajne nosili pod šatami len akési krátke tričko. Satén, hodváb alebo menčester boli výsadou šľachtického stavu. Šatstvo poddaných sa šilo z ľanu v červenej, modrej, čiernej, sivej, zelenej, bielej alebo oranžovej farbe. Žltá bola farbou smútku. Svadobný sprievod vychádzal obyčajne z domu nevesty až do kostola doprevádzaný muzikantami.
K najvýznamnejším prvkom alžbetínskej svadby patrilo bohatstvo byliniek. Rovnako ako viktoriánskemu obdobiu dominovali kvetiny všetkých druhov a farieb, opradené tajomnou symbolikou a zázračnými vlastnosťami, alžbetínska doba zbožňovala a používala bylinky kde sa len dalo. Od nevestinho svadobného venčeka až po svietniky na svadobnom stole.
K najbežnejším patrili: tymián, levanduľa, rozmarín (spomienka), petržlenová vňať, echiops, šalvia, pažítka, majoránka a nechtík. Bylinková výzdoba lemovala nielen chodníky a pretekala záhradami, ale dokonca sa viazala do kytíc podľa vône a farby.
Kytica pre nevestu mala tvar "pomanderu" - guľe z kvetov s hlavnou funkciou vytvoriť okolo nevesty príjemnú vôňu. Obsahovala majoránku, niekoľko farieb šalvie, bodliak a drobné fialové a žlté kvietky. Nevesta ju nosila na širokej mašli. Po svadobnom obrade slúžila táto kytica ako súčasť výzdoby na svadobnej hostine alebo visela na kľučke dverí spálne novomanželov.
Autor: M. P.