Prstene majú takmer všade vo svete dlhotrvajúcu tradíciu. Napr. v gréckej a rímskej antike vážení občania mali právo nosiť železný prsteň. Veľký význam mali prstene u Germánov v stredoveku, ktorí v nich videli nositeľov požehnania a kliatby.

Od najstarších čias sa prstene používali pri magických úkonoch, napr. slúžili ako magické (psychotronické) kyvadielko apod. Veľa spomienok na zázračné prstene sa zachovalo v ľudových povestiach a rozprávkach. Niekde sa však verilo, že prstene brzdia kontakt s vyššími sférami, a preto sa pri mnohých kultových úkonoch nosiť nesmeli.
Prvé prstene sa vyrábali z konopných vlákien, z medi alebo železa. Neskôr sa na ich výrobu začali používať drahé kovy, ktorým ľudia pripisovali pozitívne vlastnosti. Napr. zlato si cenili pre jeho odolnosť, bolo symbolom slnka, božstva, čistoty, múdrosti, mužnosti, majestátnosti a nesmrteľnosti.

Starí Egypťania verili, že najvhodnejším miestom pre nosenie prsteňa ako znaku lásky je štvrtý prst ľavej ruky - prstenník. Tento prst bol symbolom lásky a cti, pretože sa verilo, že z neho vedie až k srdcu “tepna lásky“. Starí Rimania mali na každý prst pomenovanie a snubný prsteň navliekali na ten prst, ktorý svojim menom určoval ich stav alebo povolanie, napr. vojaci nosili prsteň na palci, manželia na prstenníku, milenci na malíčku.
V starobylom Ríme mali snubné prstene zvláštny tvar, tzv. ruky v ruke, kde krúžok uzatvárali dve spojené ruky, tvoriace prípadne lôžko pre vsadenie kameňa. Snubné prstene a svadobné obrúčky mali darcovi i majiteľovi zaručiť nekonečnú vernosť a lásku. Boli zároveň symbolom záväznej zmluvy a pút pre “zajatú“ nevestu. Taliani ako prví začali osadzovať prstene diamantami (tie sa vraj zrodia z “ohňa lásky“) a rôznymi drahokamami, ktorým sa pripisovala tajomná a čarovná moc. Diamant bol napr. symbolom zotrvačnosti, odolnosti, slnka a svetla. Perly predstavovali mesiac, ženskosť, trpezlivosť, čistotu, slzy smútku alebo radosti a tiež ezoterickú múdrosť a skryté poznanie (tak ako sú ony ukryté v ústrici).

V 15. - 17. storočí bolo zaužívané nosiť na rukách viac prsteňov. Ale namiesto nápisov “Miluj ma“ aké boli zaužívané v predošlých dobách, boli do prsteňov vyrývané slová: “Žena, buď podriadená mužovi“. V ľudových vrstvách dlho, ešte aj v 20. storočí, neboli prstene nevyhnutnou súčasťou tradičného svadobného obradu v kostole. Dnes si už svadbu, či zásnuby bez prsteňov nevieme predstaviť.

Autor: Mgr. Jana Linková