V dedinskom prostredí sa svadby konali najmä v čase fašiangov, na jeseň pred adventom alebo po Veľkej noci (t.j. v čase, kedy sa nekonali hlavné poľnohospodárske práce). Svadobným dňom býval všedný deň, v piatok sa svadby nekonali, pretože sa dodržiaval pôst. Pred svadbou rodina musela zabezpečiť hlavne dostatok mäsa (zabila sa krava, ovca, ošípaná alebo hydina), múky na chlieb a koláče, pálenky a ďalšie potraviny, ktoré na svadbu prinášali aj hostia.

Svadobná hostina začínala zvyčajne skoro ráno, v oboch svadobných domoch. Hlavná hostina sa konala až po sobáši. Rozšíreným zvykom na svadobnej hostine bolo, že sa novomanželom prestrel iba jeden tanier, jedna lyžica alebo jeden príbor, z ktorého museli jesť spoločne na znak svornosti.

Ustálené normy platili aj v spôsobe usádzania hostí ku svadobným stolom. Najčestnejším miestom býval stôl v prednej izbe (nazývali ho predný, vrchný, první apod.), za ktorým sedeli novomanželia, svadobní funkcionári a najbližšia rodina. Rodičia mladého páru pri stoloch nesedeli ale pomáhali roznášať jedlo a dohliadali na priebeh hostiny. Dlho pretrvávalo pravidlo oddelenia stolovníkov podľa pohlavia. Ženy sedávali oddelene od mužov väčšinou pri dverách, muži bližšie k hlavnému stolu. Stoly pri dverách boli určené pre muzikantov.

Čo sa týka tradičného svadobného menu, pomerne dlho (do 1. polovice 20. storočia) v ňom pretrvávali obradové jedlá, ktoré mali novomanželskému páru zabezpečiť prosperitu, šťastie a plodnosť. K rozšíreným jedlám patrila kaša, ktorá bola charakteristickým svadobným jedlom u všetkých slovanských národov. Kaša mala obradový význam, bola symbolom hojnosti a prosperity. Rozšírené boli kaše pohánkové, ryžové, krupicové apod.

Ďalším typickým svadobným jedlom boli vajíčka a hydina, hlavne kurčatá a sliepky, na juhozápadnom Slovensku i husi a kačice, ktoré symbolizovali kolobeh života. Podávali sa aj mliečne výrobky, najmä tvaroh a bryndza, ktoré mali novomanželom zabezpečiť pekné biele deti. Mlieko malo zasa priniesť sladký život, podobne ako med, ktorým sa sladila svadobná kaša a pridával sa do pálenky. Magický význam sa pripisoval jablku (pôvodne považované za afrodiziakum), ktorý mal privodiť plodnosť .

Ďalej na svadobných stoloch nechýbali koláče a rôzne pečivo, ktoré v ľudovej viere predstavovali v prenesenom význame životodarnú silu. Tradičné svadobné koláče na Slovensku boli okrúhle, plné alebo s dierou v strede, obdĺžníkové a zavíjané do tvaru podkovy. V bohatých regiónoch sa piekol veľký svadobný koláč, ktorý na záver hostiny nevesta nakrájala a rozdala svadobníkom ako výslužku. Taktiež boli rozšírené pečivá zoomorfného tvaru (napr. tvar kačičiek), posýpané makom alebo plnené. K svadbám patrili neodmysliteľne aj alkoholické nápoje.

Okrem všeobecne rozšírených jedál existovali aj také, ktoré boli špecifické pre niektoré regióny Slovenska. Napr. v severných oblastiach východného Slovenska bola typickým svadobným jedlom mačanka, ktorá sa pripravovala tak, že do vriaceho mlieka sa vliali s múkou rozšľahané vajíčka alebo z kapustnej vody, múky a sušených húb apod. Podávala sa s chlebom uprostred svadobnej hostiny. Pre túto oblasť boli typickým jedlom aj pirohy so syrovou, bryndzovou alebo zemiakovou plnkou. V oblasti východného a južného Slovenska sa na svadbách podávala plnená zavíjaná kapusta - holubky, golubci, v oblasti Trenčína zasa huspenina.

Svadobné hostiny trvali zvyčajne dva-tri dni, záviselo to od hospodárskych možností rodiny. Zväčša bolo pohostenie na druhý deň iba symbolické a na tretí deň sa zvolávalo do svadobných domov na "dojedanie" zvyškov jedál.

Autor: Mgr. Jana Linková