Prečo sú muži cez sviatky neužitoční
zaujímavosti
Nevedia vyberať darčeky, nespomenú si kam odložili baliaci papier a vlastnoručne písaný vianočný pozdrav naposledy poslali asi na základnej škole. Nedostatkov Vášho partnera je vždy o čosi viac, ako ste si zo začiatku mysleli, ale len nedávno psychológovia objavili ich biologické opodstatnenie.
Prečo muži odkladajú nákup darčekov na poslednú chvíľu?
Stres, ktorý zažívajú muži pri zháňaní darčekov sa dá prirovnať k nasadeniu policajta pri demonštrácii antiglobalistov. Muž bol od počiatku civilizácie predovšetkým lovcom s jedinou úlohou - získať korisť a priniesť ju domov. Táto mentalita mu je blízka i v čase supermarketov. Ak chcete, aby muž kúpil to, čo naozaj potrebujete, vopred mu povedzte, pre koho je darček určený, akú by mal mať farbu, strih, veľkosť a kam pôjdete spolu na nákupy. Tieto „maličkosti“ by mu mali dodať chuť do nakupovania.
Prečo muži nevedia zabaliť darčeky?
Odpoveď na túto otázku sa skrýva v odlišnom spôsobe pohľadu mužov a žien. Muži sústredia svoj pohľad skôr „do diaľky“, zatiaľ čo ženy venujú pozornosť podrobnostiam. Okrem toho je pre muža balenie darčekov často len zbytočným prepychom. Načo sa namáhať s ich balením, keď stačí sekunda a je po krásnom obale?
Prečo muži nehovoria o sviatočnom strese?
Mozog muža funguje „napevno“. V praxi to znamená, že zatiaľ, čo pravá mozgová hemisféra muža funguje na plné obrátky, ľavá, zodpovedná za rečový prejav, zaryto mlčí. „Vyrozprávaj sa, uľaví sa ti“, namieta nežnejšia polovica ľudstva. Ale muž mlčí ako hrob až do chvíle, kým nenájde uspokojivé riešenie. Intenzívny „vnútorný dialóg“ je spôsob, akým sa rodení lovci, bojovníci a ochrancovia vyrovnávajú so stresom a riešia krízové situácie. Neberte to osobne milé dámy.
Prečo muži nedokážu vypisovať sviatočné pohľadnice a súčasne sledovať televízor?
Vykonávanie viacerých pracovných úloh je pre mužov skoro nemožná úloha. Neurologické pozorovania dokázali, že ženy pri riešení rovnakej úlohy využívajú iné oblasti mozgu ako muži. Mužský mozog sa obyčajne dokáže sústrediť len na jednu úlohu. Ak mu chcete prideliť ďalšiu, počkajte, kým dokončí to, čo práve robí.
Prečo sa muži nikdy neopýtajú na cestu, hoci by ste to vy už dávno urobili?
Muži zo všetkého najviac neznášajú, keď si musia priznať, že urobili chybu. Ukážme si to na príklade: V prvotnopospolnej spoločnosti sedí v jaskyni okolo vatry rodinka našich predkov. Žena ani deti už niekoľko dní nič nejedli a mužovi je jasné, že jeho úlohou je zostať na love dovtedy, kým domov neprinesie poriadne sústo. Nesmie pri tom v rodinnom kruhu ukázať svoj strach či obavy, pretože by to mohlo všetkých zneistiť. Tento model správania sa ani po stáročiach veľmi nezmenil.
Prečo muži majú radi drobné skladačky?
Niektoré ženy by mohli argumentovať, že je to dobrá príležitosť ako sa vyhnúť umývaniu riadov. Existuje ešte jedno biologické vysvetlenie. Zoológovia dlhodobým pozorovaním správania samcov potvrdzujú, že napríklad samci medzi potkanmi nájdu cestu v bludisku oveľa rýchlejšie ako samičky. Rovnako slony nájdu rýchlejšiu cestu k novému napájadlu ako ich družky. A tak aj ľudskí „páni tvorstva“ milujú všetky skladačky, bludiská, rubikové kocky a ježkov v klietke. Umožňujú im rozvíjať priestorovú orientáciu a analytické myslenie.
Prečo muži celé sviatky presedia pri počítačových hrách?
Tato otázka často trápi najmä mladšie partnerské dvojice. Odpoveď je jednoduchá. Orientácia v priestore je to, čoho sa muži nikdy nedokážu dosť nabažiť. Možno je to práve staroveký inštinkt lovca, ktorí mužov priťahuje k monitoru počítača.
Prečo muži nikdy nevedia nájsť vianočné ozdoby, sviečky na stromček, nožnice, lepiacu pásku či ďalšie drobnosti súvisiace so sviatočnou výzdobou?
Často im tieto veci ležia priamo pred nosom a oni ich i napriek tomu nevidia. Ich nežnejšie polovičky majú oveľa širší polomer periférneho videnia. Muži sa primárne pozerajú viac do diaľky. Spomeňte si na to, keď opäť uvidíte svojho miláčika ako márne hľadá v zásuvke nožnice, ktoré už hodnú chvíľu ležia oproti na stole.
Prečo muži tak veľmi obľubujú dvojzmyselné vtipy?
Žiadna oslava s prevažne mužským osadenstvom sa nezaobíde bez „genitálnych“ vtipov a dvojzmyselných narážok. Tento druh komunikácie je pre mužov dôležitým katalyzátorom tragických udalostí, pomáha im vyrovnať sa s neistotou bez toho, aby museli prejaviť slabosť. Čím ťažšie je pre nich o konkrétnej kríze citov hovoriť, tým viac sa smejú. Znie to zvláštne, ale často je to pravda.
Stres, ktorý zažívajú muži pri zháňaní darčekov sa dá prirovnať k nasadeniu policajta pri demonštrácii antiglobalistov. Muž bol od počiatku civilizácie predovšetkým lovcom s jedinou úlohou - získať korisť a priniesť ju domov. Táto mentalita mu je blízka i v čase supermarketov. Ak chcete, aby muž kúpil to, čo naozaj potrebujete, vopred mu povedzte, pre koho je darček určený, akú by mal mať farbu, strih, veľkosť a kam pôjdete spolu na nákupy. Tieto „maličkosti“ by mu mali dodať chuť do nakupovania.
Prečo muži nevedia zabaliť darčeky?
Odpoveď na túto otázku sa skrýva v odlišnom spôsobe pohľadu mužov a žien. Muži sústredia svoj pohľad skôr „do diaľky“, zatiaľ čo ženy venujú pozornosť podrobnostiam. Okrem toho je pre muža balenie darčekov často len zbytočným prepychom. Načo sa namáhať s ich balením, keď stačí sekunda a je po krásnom obale?
Prečo muži nehovoria o sviatočnom strese?
Mozog muža funguje „napevno“. V praxi to znamená, že zatiaľ, čo pravá mozgová hemisféra muža funguje na plné obrátky, ľavá, zodpovedná za rečový prejav, zaryto mlčí. „Vyrozprávaj sa, uľaví sa ti“, namieta nežnejšia polovica ľudstva. Ale muž mlčí ako hrob až do chvíle, kým nenájde uspokojivé riešenie. Intenzívny „vnútorný dialóg“ je spôsob, akým sa rodení lovci, bojovníci a ochrancovia vyrovnávajú so stresom a riešia krízové situácie. Neberte to osobne milé dámy.
Prečo muži nedokážu vypisovať sviatočné pohľadnice a súčasne sledovať televízor?
Vykonávanie viacerých pracovných úloh je pre mužov skoro nemožná úloha. Neurologické pozorovania dokázali, že ženy pri riešení rovnakej úlohy využívajú iné oblasti mozgu ako muži. Mužský mozog sa obyčajne dokáže sústrediť len na jednu úlohu. Ak mu chcete prideliť ďalšiu, počkajte, kým dokončí to, čo práve robí.
Prečo sa muži nikdy neopýtajú na cestu, hoci by ste to vy už dávno urobili?
Muži zo všetkého najviac neznášajú, keď si musia priznať, že urobili chybu. Ukážme si to na príklade: V prvotnopospolnej spoločnosti sedí v jaskyni okolo vatry rodinka našich predkov. Žena ani deti už niekoľko dní nič nejedli a mužovi je jasné, že jeho úlohou je zostať na love dovtedy, kým domov neprinesie poriadne sústo. Nesmie pri tom v rodinnom kruhu ukázať svoj strach či obavy, pretože by to mohlo všetkých zneistiť. Tento model správania sa ani po stáročiach veľmi nezmenil.
Prečo muži majú radi drobné skladačky?
Niektoré ženy by mohli argumentovať, že je to dobrá príležitosť ako sa vyhnúť umývaniu riadov. Existuje ešte jedno biologické vysvetlenie. Zoológovia dlhodobým pozorovaním správania samcov potvrdzujú, že napríklad samci medzi potkanmi nájdu cestu v bludisku oveľa rýchlejšie ako samičky. Rovnako slony nájdu rýchlejšiu cestu k novému napájadlu ako ich družky. A tak aj ľudskí „páni tvorstva“ milujú všetky skladačky, bludiská, rubikové kocky a ježkov v klietke. Umožňujú im rozvíjať priestorovú orientáciu a analytické myslenie.
Prečo muži celé sviatky presedia pri počítačových hrách?
Tato otázka často trápi najmä mladšie partnerské dvojice. Odpoveď je jednoduchá. Orientácia v priestore je to, čoho sa muži nikdy nedokážu dosť nabažiť. Možno je to práve staroveký inštinkt lovca, ktorí mužov priťahuje k monitoru počítača.
Prečo muži nikdy nevedia nájsť vianočné ozdoby, sviečky na stromček, nožnice, lepiacu pásku či ďalšie drobnosti súvisiace so sviatočnou výzdobou?
Často im tieto veci ležia priamo pred nosom a oni ich i napriek tomu nevidia. Ich nežnejšie polovičky majú oveľa širší polomer periférneho videnia. Muži sa primárne pozerajú viac do diaľky. Spomeňte si na to, keď opäť uvidíte svojho miláčika ako márne hľadá v zásuvke nožnice, ktoré už hodnú chvíľu ležia oproti na stole.
Prečo muži tak veľmi obľubujú dvojzmyselné vtipy?
Žiadna oslava s prevažne mužským osadenstvom sa nezaobíde bez „genitálnych“ vtipov a dvojzmyselných narážok. Tento druh komunikácie je pre mužov dôležitým katalyzátorom tragických udalostí, pomáha im vyrovnať sa s neistotou bez toho, aby museli prejaviť slabosť. Čím ťažšie je pre nich o konkrétnej kríze citov hovoriť, tým viac sa smejú. Znie to zvláštne, ale často je to pravda.
spracoval: M. P.