Veľa z nich pramení so symbolizmu, poverčivosti, ľudových a náboženských tradícii a viery v zlých duchov, ktorí majú sklony novomanželov trápiť chorobami či dokonca smrťou a škodiť úrode a zemi, ktorá má v agrárnej civilizácii rozhodujúcu úlohu.

Z viacerých historických prameňov vieme, že najstarší „svadobný obrad“ vyzeral asi takto: ženíchova družina prepadla kmeň nevesty, vyvliekla ju ženíchovi (preto dodnes prenáša nevestu cez prach) a postavila sa na odpor obrancom nevesty, zatiaľ čo ju ženích odvádzal do svojho kmeňa držiac ju pritom za ľavú ruku (preto dnes nevesta stojí po ľavici ženícha).

Po úspešnom únose sa obyčajne ženích a nevesta na mesiac utiahli „do ústrania“. Hovorí sa, že pomenovanie „medové týždne“ vzniklo, lebo v tomto čase obaja pili medovinu aby pomohli na svet zdravým a silným potomkom. Okolo roku 1000 sa manželstvo stáva viac menej predmetom obchodu ako léno, spoločenská prestíž, alebo pohodlná cesta ako prísť k majetku.

Svadobná kytica

Svadobná kytica sa v minulosti viazala zo silne aromatických bylín ako tymián a cesnak, ktoré mali zahnať zlých duchov a prekryť pach tých svadobných hostí, ktorý sa s nestihli okúpať!

Odhodenie svadobnej kytice

V staroveku ľudia verili, že nevesta je mimoriadne obdarená šťastím. Svadobčania si často odtrhli kus z nevestiných šiat, aby sa z neho ušlo aj im. Odhodenie svadobnej kytice vzniklo v snahe mladuchy podeliť sa o svoje šťastie a zároveň sa vyhnúť ďalšiemu obťažovaniu od svadobčanov.

Družičky nevesty

V prvých svadobných sprievodoch sa družičky aj nevesta obliekali do rovnakých šiat, aby takto zmiatli zlých duchov, ktorí by chceli neveste ublížiť.

Darčeky pre nevestu

V dobách, keď sobáš organizovali rodičia sa istý chudobný Holanďan zaľúbil do dievčaťa, ktorému otec odoprel veno, takže im výbavu pre spoločnú domácnosť nakoniec obstarali priatelia.

Iný príbeh kladie pôvod tohto zvyku do 19. storočia keď na svadobnej hostine hostia vložili drobné pozornosti do slnečníka a keď ho nevesta roztvorila „pršali na ňu“ darčeky.

Závoj pre nevestu

V časoch dohodnutých sobášov nebolo snúbencom povolené vidieť sa pred sobášom. Rodičia sobášených ako tí, ktorí chystali neveste veno sa báli, že sa nevesta nebude ženíchovi páčiť, odmietne ju a tak svoje tajomstvo prvýkrát odhalili až pred oltárom. Nevesty v starom Ríme a Grécku nosievali závoje pestrej žltej a červenej farby ako ochranu pred vplyvom zlých duchov.

Triafanie podväzkom

Podľa niektorých prameňov pochádza tento zvyk z Anglicka. Svadobný hostia si počkali kým mladomanželia odídu do spálne a v príhodnej chvíli im niekto podväzok ukradol. Keď sa neskôr manželia vrátili medzi hostí, snažili sa svadobčania podväzkom trafiť ženícha alebo nevestu. Ten kto trafil, údajne sám čoskoro chystal svadbu. Zvyk odhadzovať svadobnú kyticu ho nahradil v 14. storočí, aby sa nevesty zbavili podgurážených hostí, ktorí sa živelne snažili neveste podväzok vziať.

Redový tanec

V časoch dohodnutých sobášov dostával ženích nevestino veno až po uzavretí manželstva, niekedy dokonca až po narodení potomka. Redový tanec pomohol budúcim manželom získať peniaze do začiatku. Podľa iného prameňa dostávali novomanželia od svadobčanov do daru hrnce, dobytok a sadenice, aby im pomohli založiť spoločnú domácnosť.

Sypanie ryže

V minulosti sa všeobecne verilo, že svadba prináša šťastie a tak prítomní hádzali na mladomanželov orechy a zrno, aby im aj sebe zabezpečili bohatú žatvu a zdravé deti, aby mal kto obrábať polia. V časoch neúrody zrno nahradila ryža a dodnes sa niekde používa aj vtáčí zob, prípadne mydlové bublinky.

Svadobná torta

Za rímskeho impéria sa svadobná torta piekla z pšenice a jačmeňa. Pri svadobnom obrade ju ženích rozlomil nad hlavou nevesty ako symbol plodnosti a svadobní hostia potom zápasili o to kto si domov odnesie väčší kúsok torty pre šťastie, a tak sa neskôr začali vyrábať nekoľko-stupňové torty, nad ktorými si ženích a nevesta skúsili dať bozk tak, aby ich nezhodili. Počas vlády Charlesa II. kuchári pridali na tortu polevu a dali jej súčasnú podobu. Začiatok a pôvod „tortovej bitky“ je nejasný rovnako ako skutočnosť, či je manželstvo považované za platne uzavreté pred ňou alebo až po nej.

Svadobná obrúčka

Podľa historikov sa prvé svadobné obrúčky objavili už v dobách keď muži priväzovali na ruky a členky svojich žien zapletané náramky, aby ich duch neuletel. Približne v roku 3 000 Egypťania vymysleli príslovie „bez začiatku a bez konca“, ktoré definuje zmysel svadobnej obrúčky. Prvé obrúčky boli konopné a museli sa pravidelne vymieňať. V starom Ríme konope nahradilo železo a neskôr zlato ako symbol čistoty. Do piateho storočia sa svadobná obrúčka nosievala na ukazováku a až neskôr na prstenníku lebo ako hovorí tradícia, ním vraj prechádza „žila lásky“, ktorá vedie priamo do srdca. Taliani ako prvý začali svadobné obrúčky osadzovať diamantmi lebo tie sa vraj zrodia z „ohňa lásky“. V Európe sa svadobné obrúčky nosia na pravej ruke. V iných častiach sveta sa snubný prsteň nosí na ľavej ruke a svadobná obrúčka na pravej.

Svadobný prípitok

Všeobecne sa verí, že tento rituál začal vo Francúzku. Na dno pohárov ženícha a nevesty položili kúsok chleba a obaja sa potom snažili vypiť svoj pohár čo najskôr. Ten z manželov, ktorý prehltol svoj chlieb ako prvý, sa podľa tradície stal pánom spoločnej domácnosti.

Biele šaty nevesty

Biele svadobné šaty prišli do módy v 40. rokoch 18. storočia, keď sa kráľovná Viktória rozhodla vymeniť tradičné strieborné šaty za biele. Predtým si všetky nevesty obliekali svoje najlepšie šaty.

Autor: M. P.

Svadobné zvyky