Rôzne pohľady na odlúčenie

Spôsob, akým sa manželský pár vyrovnáva s odlúčením vo veľkej miere závisí na tom, ako ho vnímali ešte pred manželstvom. Niekoľko príkladov:

No čo má byť? – Ak ste vyrastali v rodine, kde „neprítomnosť“ bola bežná, tak ani dlhodobejšie odlúčenie nebudete vnímať ako niečo mimoriadne.

Tisíckrát „nič“ zabilo vola - Ak v detstve pre vás dôležití ľudia často klamali, že odchádzajú len na chvíľu a potom sa vôbec nevrátili, môžete prvé dlhšie odlúčenie považovať za začiatok konca.

Ak by si ma ľúbil, zostaneš - Lásku pre Vás predstavuje fyzická blízkosť milovanej osoby a tak vzájomné odlúčenie považujete za „zradu“.

Veď to nie je nadlho – Nazeranie na život z dlhodobej perspektívy akosi patrí k Vašej povahe, dokážete sa na veci pozerať s odstupom a tak ani dlhodobejšie odlúčenie od svojho partnera nie je pre Vás problém.

Jednoducho to nie je správne – Ak boli Vaši rodičia takmer nepretržite spolu, skúsenosť z odlúčenia je pre vás niečo nové a nepoznané. Byť v manželstve pre Vás znamená byť spolu.

Ďaleko od domova

Pokiaľ ste to Vy, kto odchádza, máte výhodu novej skúsenosti, prostredia, prípadne nového zamestnania. Na druhej strane je tu samozrejme aj pocit chýbajúceho domova, rodiny, známych a priateľov. Ľudia v odlúčení často zažívajú striedanie pocitov nadšenia z novej skúsenosti s pocitmi osamelosti a túžby po domove.

Sám/-a doma

Ak ste Vy tým, kto zostáva, máte výhodu známeho prostredia a niekedy aj blízkych, priateľov či rodiny. Na druhej strane sa môžete cítiť opustení či „v pasci“. Pravdepodobne Vás tu nečaká nič "ohromujúco" nového len bežný „životný šum“ a pocit, že ste na to sami.

autor: M. P.