Obrúčky patrili k typickým symbolom svadobných obradov už u našich predkov. Prvé dôkazy o ich existencii sú staré viac ako 4000 rokov a pochádzajú z Egypta. V roku 860 prehlásil pápež Mikuláš l. obrúčky za povinnú súčasť svadby. Prsteň, pokiaľ možno zlatý, navliekal muž žene. Ak jeden z partnerov manželský sľub porušil, bol exkomunikovaný z cirkvi. Žene dokonca hrozil doživotný kláštor.

Stávalo sa, že na platinový, zlatý alebo strieborný prstienok neboli peniaze a tak rovnako ako drahý kov, poslúžili i mosadzné či medené krúžky, niekedy dokonca i krúžky zo slamy. Hodnota takéhoto „šperku“ z lásky bola nevyčísliteľná. Až do 19. storočia prevládal zvyk, že prstienky nosili len ženy.

Ako je to dnes?

Obrúčky, ktoré si vyberiete, by sa vám mali páčiť a mali by byť tiež praktické. Venujte preto ich výberu dostatok času. Pamätajte na to, že obrúčka vás sprevádza a zdobí po celý život. Mala by vystihovať vašu osobnosť a vkus. Porozmýšľajte aký typ drahého kovu sa vám páči najviac - platina, biele, žlté, červené zlato, prípadne ich kombinácia. Tiež zvážte, či by sa vám nepáčili obrúčky zdobené „kamienkami“. Pri výbere obrúčok dbajte na rýdzosť drahého kovu. V každom zlatníctve vám ochotne poradia, pomôžu pri výbere a poskytnú informácie týkajúce sa rýdzosti kovu. Ak máte vlastnú predstavu ako by mali vaše obrúčky vyzerať, dajte si ich urobiť na mieru. Ako materiál sa dajú použiť staré šperky a rôzne úlomky zlata. Na vnútornú stranu obrúčok sa dajú spolu s dátumom svadby vyryť iniciály, alebo celé mená snúbencov, poprípade krátke vyznanie lásky. Ak ste poverčiví, odložte vyrytie textu na vhodnejšiu príležitosť: k výročiu svadby, alebo inej zvláštnej udalosti. Obrúčky by sa nemali pred svadbou nosiť, ani skúšať (pravdaže s výnimkou zlatníka).

spracovala: Bibiána Želisková