Niet sa tomu čo čudovať, pretože zapálenie sviečky je všeobecne symbolom nového začiatku a teda aj manželského spojenia ženícha a nevesty. Obrad zapaľovania sviečok sa stal populárnym len zhruba v poslednej štvrtine minulého storočia a jeho forma sa ešte nestačila ustáliť. Vo všeobecnosti obrad prebieha takto:

• pred samotným svadobným obradom sa na mieste obradu do svietnika umiestnia dve užšie a jedna široká sviečka (paškál),
• v priebehu svadobného obradu po výmene manželských sľubov a prsteňov sa ženích a nevesta postavia k paškálu (tak aby zároveň nezacláňali výhľad zhromaždeniu), dvaja čestní hostia z prítomných členov rodiny nevesty a ženícha (obyčajne matka nevesty a matka ženícha) pristúpia k oltáru a zapália menšie sviečky a odovzdajú ich snúbencom,
• snúbenci potom spoločne zapália paškál, zhasnú svoje sviece a vrátia ich na miesto.

Zapálenie spoločnej sviece symbolicky znázorňuje spojenie dvoch jednotlivcov v manželstve a zhasnutie pomocných sviec zase osobné rozhodnutie každého z partnerov podriadiť svoje potreby tomu druhému.

Existujú dve podstatné obmeny tohoto obradu:

• Ak partneri kladú väčší dôraz na pokračujúcu individualitu svojich životov, môžu nechať horieť všetky sviece a nechať ich na svietniku.
• Páry, ktoré do manželstva vstupujú s deťmi, môžu do obradu zahrnúť aj svoje deti a nechať horieť aj ich sviece.

Keďže obrat zapálenia spoločnej sviece nie je striktne zviazaný s konkrétnym náboženstvom, alebo kultúrou, môže byť použitý pármi rôznych vierovyznaní, či národností ako symbol spoločne zdieľaných hodnôt. Väčšina párov si svoje sviece po obrade odloží, aby ich pri zvláštnej príležitosti (napríklad výročí svadby) znovu zapálila.

Autor: M. P.