Aby bolo v minulosti manželstvo považované za platné, ohlášky sa čítali počas troch, za sebou nasledujúcich nedieľ pred termínom svadby. Ak sa svadba konala mimo bydliska snúbencov, ohlášky sa čítali aj v domácej farnosti snúbencov. Ohlášky uvádzali mená snúbencov a výzvu, aby ktokoľvek, kto pozná prekážky brániace uzavretiu manželstva, ich oznámil ešte pred svadbou. Vykonané ohlášky sú platné 3 mesiace po poslednom ozname.

Už v rannej cirkvi musel byť sobáš členov miestneho zhromaždenia schválený nielen rodičmi snúbencov ale aj staršími zboru. Manželské ohlášky boli prostriedkom, ktorým cirkev vyjadrila verejný súhlas s úmyslom snúbencov uzavrieť manželstvo a zároveň predchádzala protiprávnym manželským zväzkom medzi príbuznými alebo jednotlivcami, ktorí boli už ženatí alebo vydaté.

V súčasnosti má cirkevný sobáš rovnaké právne následky ako sobáš občiansky. Snúbenci si teda môžu slobodne vybrať medzi uvedenými oboma formami uzavretia manželstva. Ak sú obaja bez vyznania, pravdepodobne sa rozhodnú pre občiansky svadobný obrad, ktorý má spravidla formu slávnostného vyhlásenia na radnici alebo mestskom úrade. V prípade, že sú obaja, alebo aspoň jeden zo snúbencom náboženského presvedčenia, môžu sa rozhodnúť pre cirkevný sobáš.

Pri uzatváraní cirkevného sobáša je potrebné naplniť podmienky stanovené Zákonom o rodine ale aj predpisom o manželstve príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Zďaleka najväčší počet cirkevných sobášov u nás uzatvára rímsko-katolícka cirkev. Jej manželské právo je zakotvené v Kódexe cirkevného práva naposledy revidovanom v roku 1983. Predpisy o manželstve sa nachádzajú v kánonoch 1055 až 1165.

Z hľadiska občianskeho práva sú pre veriacich snúbencov záväzné nasledujúce ustanovenia Zákona o rodine - Zákon č. 36/2005 Z. z..

spracoval: M. P.