startportalspacerdomain.skspacerblog.portal.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk
banner
mesto


inštitúcia




O svadbách a manželstvách v minulosti - II. časť

line

zaujímavosti




print Vytlačte článok  send Doporučte článok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Milé dámy, pozývam vás na malú prechádzku „svadobnou históriou“. Je zjavné, že láska, rovnako ako žena, si musela svoje miesto v stave manželskom dobíjať niekoľko storočí. O tom, že to nebolo ľahké, svedčia historické fakty, ktoré sú neklamným dôkazom vtedajšej doby. Nuž čo, menili by ste?

na kociRozhodovali rodičia

Slovo rodičov pri výbere budúceho partnera bolo rozhodujúce ako u zámožnejších tak i u chudobnejších vrstiev. Ešte v prvej polovici 19. storočia sa nepovažovalo za podstatné, aby sa snúbenci pred svadbou bližšie poznali. Jedno z pravidiel, ktoré sa pri výbere partnera rešpektovalo, bola príslušnosť ku konkrétnej sociálnej skupine. Samozrejme existovali i výnimky. Ak bola porušená zásada, zväčša sa stávalo, že si muž zobral dievča z nižšej sociálnej skupiny. Nie vždy sa však takéto rozhodnutie stretávalo s pochopením spoločnosti.

Platilo tiež všeobecné pravidlo, že muž svoju ženu spoločensky „povznáša“ a žena preberá jeho spoločenský status. Z tohto dôvodu bolo medzi slobodnými dámami viac šľachtičných a meštiačok, ktoré zostali radšej slobodné, než by mali spoločenský klesnúť.

Sociálne nižšie spoločenské vrstvy obyvateľstva si životného partnera vyberali ďaleko spontánnejšie. Na vidieku manželské spolužitie častokrát začínalo i bez cirkevného požehnania.

Postavenie v manželstve

Muž uzavretím manželstva potvrdzoval svoju spoločenskú úspešnosť a zastupoval rodinu navonok, platil dane, disponoval peniazmi, určoval rodinný rozpočet, rozhodoval o osude manželky a detí. V 19. storočí vyžadoval muž od svojej manželky absolútnu poslušnosť a podriadenosť, vľúdne správanie, starostlivosť, úctu a lásku. Od manželky sa očakávalo, že bude nežná, zdržanlivá, reprezentujúca navonok svojho manžela, upravená a nikdy nie márnivá. Schopnosť ženy rešpektovať nálady a výmysly svojho manžela a vytvárať útulné prostredie domova sa považovalo za samozrejmosť. Rozvíjanie vlastností ako je pracovitosť, trpezlivosť alebo umenie hospodáriť sa žene v devätnástom storočí doporučovalo ako predpoklad šťastného manželstva. Rovnako sa však očakávalo, že s pokorou príjme svoj osud a nebude sa na nič sťažovať. Dominancia ženy v manželstve bola v tejto dobe celospoločenský nemysliteľná. No na druhej strane pre ženu z privilegovaných sociálnych vrstiev znamenal sobáš i určité oslobodenie z prísneho dohľadu rodičov, alebo vychovávateľov: novomaželka cestovala, navštevovala spoločnosť, prijímala hostí, niekedy si zriadzovala vlastný salón. I od meštiackej ženy sa očakávalo naplnenie niekoľkých úloh naraz: mala v spoločnosti reprezentovať svojho manžela, byť mu dobrou družkou, matkou jeho detí, riadiť služobníctvo a prijímať hostí. Jej chovanie, spôsoby a pravdaže vzhľad mohli výrazne prispieť k mužovmu postaveniu v spoločnosti.

Vo vrstvách chudobnejších a neprivilegovaných sa bieda a celkový nedostatok odrážali i v každodennom manželskom a rodinnom živote: na ženu čakala doma drina, hlad a detský plač. V noci požiadavky od opitého muža a dlhé nasledujúce roky po svadbe boli o tehotenstvách a kojení. Ťažko sa mohla žena mužovi vzoprieť a svoju situáciu zásadne zmeniť – bola na mužovi ekonomicky závislá a o to viac bezmocná.

Privilegované postavenie lásky

Láska si v manželstve našťastie postupne nachádzala svoje miesto. Od začiatku 20. storočia sa tak rysovala vyhliadka do budúcnosti, že vzťahy medzi mužom a ženou sa zmenia k lepšiemu. Na sobáš sa totiž prestávalo pozerať len cez majetok a spločenský prospech a tak sa láska konečne uznáva ako dostatočný dôvod k vstupu do manželstva.

spracovala: Bibiána Želisková




rightend