Na svadobnej hostine pripíja ženíchov otec na nevestu. „Budeš šťastná žena, keď sa vydáš za tohto mladého muža. Je to náš poklad a my ti ho dáme.“ Nevestiní rodičia štuchnú pod stolom jeden do druhého: „To je ale drzosť! Že vraj naša dcéra môže byť šťastná, keď si berie takýto poklad. Skôr ženích môže byť rád, že ju dostane.” Nevestin otec rýchlo vstane, zahľadí sa na budúceho zaťa a povie: „Možno moja dcéra dostane poklad, no ty mladý muž dostaneš ešte čosi vzácnejšie. Moju dcérenku, ktorá je nad všetky poklady!“

Rodičovská láska

Rodičia častokrát chcú dať deťom všetko. Lásku, pozornosť, starostlivosť, ktorá niekedy stráca úsudok o pravde a zodpovednosti. Problém nastáva vtedy, ak do života dieťaťa vstúpi niekto, s kým treba o lásku súperiť. Vtedy do vzťahu vstupuje strach zo zblíženia, očakávaní a straty milovaného dieťaťa.

Manželstvo signalizuje oddelenie sa od rodičov. Nikto však nie je viac rozpoltený ako najbližšia rodina, ktorá si roky pestovala vzájomnú závislosť a oddanosť so svojím dieťaťom. Rodičia prežívajú veľkú úzkosť, keď deti nechávajú ísť vlastnou cestou. Zrazu sú mimo dosahu ostražitého pohľadu a láskyplného dozoru. Niekedy ich skutočne nechcú pustiť a majetnícky si nárokujú lásku dieťaťa aj vtedy, keď je už dávno plnoleté. Naopak, niekedy sa dieťa nechce odpútať od rodičov.

Uvoľniť vzťahy s rodičmi

Mnohí po svadbe zisťujú, že rodičia sú vo veľkej miere v ich manželstve prítomní. Ide o to, že táto pripútanosť môže vzťah degenerovať. Niekedy sa rodičia skutočne ťažko vzdávajú „závislosti“ na deťoch. Podsúvajú neželané rady, prichádzajú na pomoc, dávajú peniaze alebo sú ochotní prichýliť, vypočuť. Vyzvedajú podrobnosti zo súkromia a podvedome využívajú množstvo iných metód, prostredníctvom ktorých sa snažia udržať si závislosť dieťaťa.

Často však musíme uznať i vlastný podiel zodpovednosti. Môžeme argumentovať tým, že rodičia sa miešajú do života mladých i bez toho, aby ich požiadali. Pravdou však zostáva, že častým rozoberaním všetkého čo mladí robia ako konajú či rozhodujú, to všetko je vstupenka do trojuholníka v ponímaní dieťa, partner, rodič.

Odpútajme sa citovo

Ak rodičom voláme päť krát denne, pýtame si od nich radu zakaždým, keď máme o niečom rozhodnúť, potrebujeme od nich peniaze, alebo vydávame viac energie na to, aby sme uspokojili ich a nie partnera, sme vydatí alebo ženatí len právne, nie citovo.

Naša nerozhodnosť v rámci nezávislosti uľahčuje rodičom vtiahnúť nás pod ochranné krídla. Najťažšou úlohou v živote každého človeka je stať sa samostatným. Všetci bojujeme s výhodami závislého dieťaťa a problémami nezávislého dospelého človeka. Čo môže byť väčšou istotou ako milujúci rodičia? Ak dovolíme, aby o našu oddanosť a vernosť súťažili s partnerom, zákonite sa namiesto v skutočnom manželstve ocitneme v trojuholníku. Rodičov po svadbe nemusíme zo svojho života vylúčiť. Stačí, ak si medzi nimi vytvoríme vzťah ako medzi dospelými ľuďmi.

spracovala: Bibiána Želisková