Preto vykonávali rôzne úkony, ktoré mali chrániť ich samotných aj statok a úrodu (jedli cesnak, okiadzali kravy dymom apod.). Obzvlášť nebezpečný bol deň Lucie - 13. december, ktorý bol pred zavedením gregoriánskeho kalendára považovaný za najkratší deň v roku. Tento deň bol však spojený aj s ľúbostnou mágiou.

Podľa legendy sv. Lucia, ktorá sa narodila v Syrakúzach okolo roku 286, už ako dieťa zložila Bohu v tajnosti sľub čistoty. Keď dospela, mala sa na želanie matky vydať za váženého pohanského mladíka, ktorého očarili jej krásne oči. Lucia sa vydať nechcela, priala si žiť zdržanlivý a panenský život a prosila Boha, aby ju od manželstva zachránil. Svoje krásne oči si radšej vylúpla a poslala ich v miske svojmu obdivovateľovi. Nahnevaný ženích Luciu udal cisárovi Diokleciánovi, ktorý ju nechal mučiť. Keďže bola neoblomná, zomrela rukou kata. Dodnes je sv. Lucia uznávanou sväticou, predovšetkým v románskych krajinách.

V našich končinách sa v ľudových vrstvách považovala nie za sväticu, ale za najväčšiu bosorku, pretože pri jej mučení sa diali zvláštne veci, napr. keď ju hodili do plameňov ako strigu, nezhorela, ale žila ďalej. Ženy sa na ňu obracali o pomoc pri rôznych veštbách, aj tých tykajúcich sa svadby.

Prostriedkom na určenie ženícha bolo v slovenskej ľudovej tradícii najčastejšie jablko. Rozšírený bol zvyk, keď počas stridžích dní, každé ráno pred východom slnka alebo večer po západe, dievčatá odhryzli z jablka. Ak jablko začalo hniť, bola to predzvesť, že dievča sa svojej svadby nedožije. Ak ostalo pekné, vyšlo dievča pri zvonení na Štedrý večer pred dom, hrýzlo zvyšok jablka a obzeralo sa, ktorého muža prvého zazrie. Jeho meno malo byť zhodné s menom jej nastávajúceho.

V okolí Zlatých Moraviec dala dievčina na Luciu jablko do vody a každý deň sa v nej umyla. Na Štedrý večer zobrala jablko do kostola, cestou domov z neho odhrýzala. Prvý muž, ktorý išiel oproti nej sa volal menom jej nastávajúceho. Podobne nosili dievčatá jablká na štedrovečernú polnočnú omšu v Liptovskej Tepličke. Po skončení omše ich hádzali do mládencov, podľa mena zasiahnutého mládenca poznali meno budúceho ženícha.

Na strednom Slovensku od Lucie do Štedrého dňa si dievča každé ráno odlialo z čerstvo prinesenej vody do zvláštnej nádoby určenej na tento účel. Pred odchodom na polnočnú omšu si vo vode umylo tvár, a ktorý mládenec sa o ňu v kostole obtrel šatami a utrel tak vodu, mal byť jej ženíchom. 

V okolí Trenčína si dievčatá schovávali vajíčko, znesené na Luciu. Na Štedrý večer po celodennom pôste vyliali bielok do studenej vody a po návrate z kostola hádali podľa tvaru bielka zamestnanie budúceho manžela. Na Horehroní radili dievčatám, aby od deviatich vdovíc ukradli po hrsti múky, vymiesili z nej cesto, potrhali ho na kúsky a do každého zakrútili lístok s menami mládencov. Vylovené meno bolo menom nastávajúceho.

Na západnom Slovensku chodili dievčatá pred východom slnka na brody na vodu, ktorou polievali priedomie, vytvárali ornamenty a zariekali, napr. takto ,,Neodlievam, neprilievam, švárnych mládencov, vdovcov, pytačov za sebou volám”.

Čarovali aj chlapci. Napr. v Terchovej mládenec robil od Lucie do Vianoc povrieslo (slamený povraz), ktoré mal na polnočnej omši obkrútené okolo tela. Po návrate domov si mal ľahnúť na stôl, jeden koniec povriesla priviazať o nohu stola, druhý koniec o vlastnú nohu. S dievčaťom, ktoré ho prišlo vo sne odviazať, mal ísť na sobáš.
Všeobecne známy bol spôsob veštby, keď si výdajachtivé dievčatá (mládenci) napísali na trinásť lístočkov dvanásť mien potenciálnych ženíchov (neviest) a trinásty nechali prázdny. Každý deň sa jeden lístoček spálil, predposledný ráno na Štedrý deň. Posledný lístok s menom vyvoleného sa otvoril večer. 

Ak si chcete overiť pravdivosť ľudovej mágie a uspokojiť svoju zvedavosť týkajúcu sa Vášho budúceho ľúbostného života, neváhajte si vyskúšať niektorý z uvedených úkonov a napíšte nám ako to dopadlo. 

Autor: Mgr. Jana Linková