V našej kultúre sa láska chápe ako pasívny jav, ako niečo, čo nás stretne. Lásku vnímame skôr ako reakciu než akciu. Učia nás, aby sme sa v láske správali ako na prvom plese. “Počkaj, kým ťa vyzvú do tanca“. „Počkaj, kým si ťa láska nájde a potom sa zaľúbiš...“ No nepripadá vám to smiešne? A neskôr povieme, že sme sa “odľúbili“ alebo „spadli a vypadli“ z lásky?

Proces lásky ovládame my. Mnohí nikdy nepochopia, že láska v skutočnosti vychádza z rozhodnutia otvoriť svoje srdce a to kedykoľvek počas života. Áno, láska je voľba a nie čosi, čo môžeme stretnúť. Aby sme však mohli ľúbiť, musíme nájsť šťastie vo svojom vnútri, lebo nešťastný človek nie je schopný ľúbiť. Ak sa naučíme byť šťastní, naučíme sa otvoriť svoje srdce láske.

Definícia lásky sa skladá z troch častí:

1. láska je chápavá a neodsudzuje,
2. láska je, ak tomu druhému želáme všetko najlepšie,
3. láska je, ak pre toho druhého vykonáme niečo prospešné, čím mu pomôžeme uvedomiť si, aký má potenciál.

Láska je teda voľba

Len tým, že uvedieme túto skutočnosť do života, urobíme rozhodnutie. A rozhodnutie to je akcia. Nečakať, ale konať. Počnúc sebou, cez rad ostatných. Ako začať? Pozrieť sa do očí. Najprv sebe a potom ľuďom, ktorí žijú okolo nás. Pri pohľade „do vlastných očí“ musíme pocítiť lásku - k sebe. Poznanie, že sme bytosti, ktoré dokážu ľúbiť a lásku rozdávať, otvára dvere k iným ľuďom. Človek, ktorý sa bojí, že sa mu nedostane dostatok lásky, svoje srdce zatvára. Ale ľudské srdce je natoľko úžasné, že dokáže dávať a zároveň prijímať. Ak sa mu nedostáva dostatok lásky, trpí. A človek lásku potrebuje rovnako ako jedlo, spánok, pohyb. Nepýtajme sa teda „čo“ ľúbiť a „ako“ ľúbiť. Ľúbme! V jedinečnosti svojho srdca. V definícii lásky, ktorá je voľbou pre Život.

autor: Bibiána Želisková