Kde sa vzal Dar rána?

svadobné zvyky
Dar rána (po latinsky doarium alebo morganaticum, po francúzky douaire, po nemecky Morgengabe, po anglicky dower) je označenie pre finančnú alebo hmotnú zábezpeku, ktorú dostávala manželka od svojho manžela ráno po svadobnej noci.
Všeobecné uplatnenie princípu „daru rána“ v západnej Európe priniesol až výrazný vplyv cirkvi v anglickom práve a v nariadení francúzkého kráľa Filipa Augusta z roku 1214. Svoje pevné miesto si „dar rána“ nachádza aj vo Veľkej listine práv a slobôd (Magna charta Libertatum), ktorá sa dodnes považuje za základný dokument anglickej parlamentnej demokracie.
V období pred reformáciou bol v Anglicku muž, vstupujúci do mníškeho rádu, považovaný za „legálne mŕtveho“ a všetok jeho majetok získali príbuzní, tak ako keby naozaj zomrel. Praktické užívanie tohto majetku však mohlo nastať až po jeho skutočnej smrti, kedže do duchovného stavu smel takýto človek vstúpiť len po súhlase svojej manželky a tá svoj súhlas nesmela podmieňovať odovzdaním príslušnej časti majetku.
autor: M. P.