Mali nevesty vždy biele šaty? Nie tak celkom. V antických časoch nosili nevesty šaty svetlých farieb, aby tak dali najavo svoje šťastie a radosť. Biela sa pre západné nevesty stala modernou až vtedy, keď kráľovna Victoria mala na svojej svadbe biele šaty, aby tak dala najavo svoje postavenie. Pri výbere farby svadobných šiat sa cíťte slobodne.

Kráčať k oltáru po uličke vystlanej ružovými lupeňmi – taký je sen každej ženy ešte z detských čias. Čo však robiť v prípade, že v kostole, ktorý ste si pre svoj obrad vybrali, neradi vidia po zemi rozsypané živé kvety. Ako teda dosiahnuť, aby sa vaše sny stali skutočnosťou?

Zo srdca gratulujeme, dáma vášho srdca promtne povedala svoje „áno“ . Teraz vás čakajú svadobné prípravy a ako budúci ženích vybrali ste si svoju pravú ruku – prvého družbu.

Pôvodne jeden z ľudových tancov Lemkov rusínskeho etnika žijúceho na karpatsko-ukrajinskom pohraničí. Obyčajne má svoje miesto pred odchodom ženícha a nevesty zo svadobnej hostiny ale nemusí to byť pravidlom. Zvyčajne sa redový tanec začína okolo polnoci.

Prijímanie hostí pri svadobnom stole patrí k tradičným svadobným zvykom, na ktorom sa podieľajú novomanželia spoločne so svojimi rodičmi. Príbuzní a priatelia vynaložili veľa úsilia na cestu a výber svadobného daru (nájdu sa aj takí, čo merali dlhú cestu), aby s vami v tento výnimočný deň mohli byť. Určite si preto zaslúžia osobné privítanie hoci len na niekoľko minút.

Dostali ste pozvánku na svadbu od Vášho najlepšieho priateľa alebo priateľky. Keďže dobre poznáte ženícha a nevestu, zároveň Vás požiadali, aby ste pri svadobnom stole predniesli nejaký prípitok. Ak hľadáte tie správne slová, ktoré zaznejú na svadobnej oslave, čítajte ďalej.

To najlepšie zo svadobnej oslavy príde až po odchode svadobných hostí. Vo chvíli, keď nevesta konečne odloží krásne, ale často nepohodlné šaty a ženích si s úľavou povolí škrtiacu kravatu a vyzuje tesné lakovky, príde na rad to „pravé orechové“. Noc po svadbe by mala byť výnimočná i keď všetci vieme, že po rušnom dni mladomanželia najviac túžia po dobrom spánku.

Byť hlavnou družičkou je čestná a zodpovedná svadobná rola, veď po celý čas budete sledovať svadobné dianie po boku budúcej nevesty. Počnúc svadobnými prípravami, cez svadobný obrad, až po slávnostný odchod na medové týždne na vás čaká množstvo drobných úloh, ktoré budete musieť ako nevestina „pravá ruka“ zastať. Dnes sa zastavíme aspoň pri najhlavnejších z nich.

Pôvod “hlavného ceremoniára“ môžeme vystopovať až do obdobia rímskej ríše do doby, keď cisár Konštantín Veľký Milánskym ediktom zlegalizoval kresťanstvo a neskôr pápežovi ako dar odovzdal lateránsku baziliku. Tak aj pod vplyvom cisárskeho dvora vznikla funkcia hlavného koordinátora zložitých obradov a ceremónií, ktorej význam ustúpil až po reformách 2. vatikánskeho koncilu.

Čepčenie, i keď trošku v zmenenej forme, sa zachovalo až dodnes. Kedysi mladuchu odvádzali do domu ženícha a tam tento obrad symbolicky vykonali ženy za spevu obradných svadobných piesni a magických rituálov. To všetko bolo symbolom toho, že dievčina bola prijatá medzi dospelé vydaté ženy.

Pri príprave svadobných osláv býva jedným z najväčších zádrheľov výber svadobného daru. V dnešnom článku sa preto pokúsime načrtnúť prijateľné riešenie a poradíme vám čomu sa pri výbere svadobného daru vyhnúť a čomu dať prednosť.

Pri plánovaní svadobnej hostiny je potrebné premyslieť veľa vecí do najmenších detailov. K nim patrí aj svadobný prípitok, spravidla prednášaný prvým družbom.

Tradičná slovenská svadba pozná dva druhy svadobnej výbavy. Prvú z nich si pripravovalo každé slobodné dievča samo akonáhle dokázalo udržať ihlu v rukách. Táto vlastnoručne vyšitá výbava zahrňovala niekoľko druhov šiat a rôzneho v domácnosti používaného textilu, korý sa priebežne odkladal do zvláštnej truhlice.

Svadba patrí k najdôležitejším životným križovatkám a svadobný album s výstrižkami je jedinečnou príležitosťou, ako si na tento výnímočný deň zachovať trvalú spomienku. Sú veci alebo udalosti, na ktoré po svadbe zabudnete, no svadobný album vám ich stále pripomenie.

Vera je ufňukaná, Katka rada kritizuje a Lucia sedí schúlená v kúte. Pozývame vás na stretnutie s rozmanitými povahami družičiek. Tých školských dôverníčok, ktoré sa medzičasom „vyfarbili“ na nepoznanie. Prinútiť ich, aby vo svadobný deň spolupracovali, nie je vôbec jednoduché, ale spoločnými silami doriešime aj túto nepríjemnosť.

Pozvali Vás na svadbu, ktorej termín sa nezadržateľne blíži a vy ešte stále neviete čím sa svojím hostiteľom za pozvanie odvďačiť? Ježia sa vám vlasy na hlave z návrhov ako fén, hriankovač, či mixér? Nechajte sa inšpirovať nasledujúcimi riadkami.

Zažili ste to? Alebo ešte len v kútiku duše po tom túžite?

Po neveste je družička tá, ktorá si na svadbe užije najviac zábavy, ale na rozdiel od nevesty ju popritom nečaká toľko príprav a s nimi spojeného stresu. Pozornosti pre družičky sa obyčajne odovzdávajú pri svadobnej generálke ako prejav vďaky za pomoc so svadobnými prípravami.

Aj napriek skoro každodenným informáciám bulvárnych časopisov o rozvode nielen svetových celebrít, sú páry, ktoré kráčajú spoločnou cestou života už veľa rokov. Možno sú to práve Vaši rodičia alebo starí rodičia. Ak pri oslave výročia ich svadby chcete predniesť zopár slov, prinášame Vám malú inšpiráciu.

Pred svadobným sľubom snúbencov je zvykom rodičom poďakovať a vypýtať si od nich rodičovské požehnanie. Ponúkame vám niekoľko textov na odobierku, ktorá je ideálnou príležitosťou ako povedať to, čo sa na dobrého syna, či dcéru patrí.

Pred svadobným sľubom snúbencov je zvykom rodičom poďakovať a vypýtať si od nich rodičovské požehnanie. Ponúkame vám niekoľko textov na odobierku, ktorá je ideálnou príležitosťou ako povedať to, čo sa na dobrého syna, či dcéru patrí.

Ďalšie nápady na svadobné hry, ktorými môžete zabaviť pozvaných svadobných hostí.

Prinášame vám niekoľko svadobných hier, ktorými možete spestriť priebeh vášho svadobného dňa. Zabaviť nielen seba ale aj svadobných hostí.

Ďalšie texty, ktoré sa prednášajú pri tradičnom slovenskom svadobnom zvyku.

Ako prebieha tradičný slovenský svadobný zvyk.

Dar rána (po latinsky doarium alebo morganaticum, po francúzky douaire, po nemecky Morgengabe, po anglicky dower) je označenie pre finančnú alebo hmotnú zábezpeku, ktorú dostávala manželka od svojho manžela ráno po svadobnej noci.

Povery a zvyky sú tu odjakživa. Odkiaľ pochádzajú a čo robiť, aby ste priniesli šťastie do manželstva? Aj keď na povery neveríte, možno práve počas svadobnej nervozity Vás ukľudnia a primäjú k úsmevu. Povery začali vznikať práve počas náročných životných okolností, aby nevesty neboli nervózne a neisté.

Odhodenie svadobnej kytice je starodávny zvyk, ktorý neveste pôvodne slúžil ako obranný manéver. Keďže svadba sa v minulosti považovala za to najlepšie čo mohlo ženu stretnúť, každý zo svadobných hostí si chcel kúsok toho šťastia odniesť domov. A to doslova.

Všetky nevesty chcú, aby bol práve ten ich svadobný deň niečim iný a výnimočný. Vypustenie motýľov sa postupne stáva čoraz populárnejšou alternatívou k tradičnému hádzaniu ryže. Oproti nej však motýle urobia aj neporovnateľne väčší dojem na svadobných hosti.

Obrad zapaľovania sviečok možno nájsť vo viacerých kultúrach, počnúc zapaľovaním sviečok na torte narodeninového oslávenca, cez čínsky (u nás svojho času tiež populárny) lampiónový sprievod, židovskú chanuku, až po zapaľovanie sviečky pri krste v katolíckom chráme.

Dni Kataríny, Ondreja, Barbory, Mikuláša a Lucie ľudia kedysi označovali ako stridžie dni. Verili, že v tieto dni zimného slnovratu s ubúdajúcim denným svetlom pribúda moc nepriaznivých nadprirodzených síl.

Svadobné hostiny, podobne ako celý priebeh svadby, boli v tradičnom dedinskom prostredí otázkou prestíže rodiny. Preto jej predchádzali veľké prípravy, ktorých sa zúčastňoval široký okruh príbuzných, ale aj susedia, niekedy doslova celá dedina.

Ľudia kedysi verili, že prostredníctvom určitých magicko-veštebných úkonov, ktoré sa realizovali v určitom čase, bolo možné zistiť mnoho vecí týkajúcich sa ich budúcnosti, napr. aj v oblasti manželstva.

Pôvod mnohých svadobných zvykov môžeme vypátrať už v egyptskom staroveku aj neskoršom európskom stredoveku.

Mnoho svadobných zvykov pochádza z predkresťanskej doby. Čo sa nám dnes zdá originálne alebo vtipné, malo vtedy hlboký zmysel a bolo to úplne vážne, alebo to malo symbolický charakter. Zvyky môžu slávnosť oživiť a dodať jej tú správnu atmosféru a tiež priblížiť dávne tradície.

Počas ceremónie ruží si nevesta a ženích navzájom darujú jednu ružu. Dve červené ruže, to je všetko, čo je potrebné. V starom jazyku kvetín jediná červená ruža znamená: „Milujem ťa."

Svoju svadobnú zábavu si môžete spestriť rôznymi zvykmi, hrami, či vymyslenými obradmi.

Jedným z tradičných a často zaužívaných zvykov je vyberanie do vienka. Spočíva v tom, že hlavná družička číta sprievodný text a zároveň hlavný družba nechá po stole kolovať nejakú zakrytú misu, do ktorej hostia môžu mladému páru finančne prispieť. Ďalšou variantou je tanec s nevestou, za ktorý je tak isto treba zaplatiť. Jeden z takýchto textov Vám ponúkame.