Prepáčte mi, milí hostia, že Vás prerušujem,
ale dnes mám na to mimoriadne právo.
Odložte na chvíľu pohár, tanier, vidličku,
teraz Vám chcem predniesť iba,
ako to odjakživa býva,
prosbu maličkú.
Tu hľa naši mladí,
keďže majú po sobáši,
starostí ich čaká dosť,
nemyslím tým na svadobnú noc,
odteraz budú spolu žiť,
domácnosť musia zariadiť.
Do kuchyne kredenc veľký,
riady, nože, vidličky,
sporák chcú mať elektrický,
všade chcú mať kachličky.
Do spálne zas dve skrine, nočné stolíky
a k tomu i kočík dáky.
A to ostatné, čo k tomu chýba,
na to nech sa zložia sami manželia.
My sa zložme - kto jak môže.
Ja som sa prvá rozhodla,
aby som Vám chuti dodala.
Groš ku grošu, babka k babce.
Mnohí si z Vás možno myslia,
tebe sa to všetko máli,
tebe je to ľahko dať,
keď sa ti to všetko vráti
keď sa budeš vydávať.
Ale mne to nevadí,
myslite si, čo si chcete,
len Vám radím, do rána si to odjedzte a odpite.


Naša milá nevestička, keď chceš tieto dary dostať,
musíš ženícha 10-krát pobozkať.