Veštby o vydaji sa v slovenskej ľudovej tradícii viazali predovšetkým na deň Ondreja (30. november). Svätý Ondrej bol považovaný za patróna neviest, azda preto sa na neho dievčatá obracali vo veciach lásky a vydaja.

Na celom Slovensku bol rozšírený zvyk, že slobodné dievčatá v predvečer Ondreja alebo priamo v tento deň, spolu varili pirohy alebo halušky, do ktorých vkladali lístky s menami chlapcov. Každá dievčina z vody vylovila jeden kus, ktorý ukrýval meno jej nastávajúceho muža. Najideálnejšie bolo, keď veci potrebné k vareniu boli ukradnuté z domu, kde mali Ondreja.

Na Zemplíne chodili dievčatá počítať drevené kolíky na plotoch a podľa tvaru deviateho kolíka predpovedali, aký bude ich muž - vysoký, malý, tenký, krivý. Robili aj rôzne huncútstva, hádzali kukuričné zrná do okien domov, a pýtali sa: "Andreju, Andreju jakoho muža mi dáš, s kým pujdzem na sobáš?" Odpoveď domácich zvnútra domu bola nelichotivá: "Odaj še, odaj, by ši še prespala, by ce mac neznala!"

Na celom Slovensku bol známy zvyk, keď vydajachtivé dievčiny klopali na chlievy, aby sa dozvedeli termín svadby. Na Orave podľa toho po koľkom klopnutí sa ošípaná ozvala, za toľko rokov bola svadba, ale interpretácie tohto zvyku boli v jednotlivých obciach rôzne. Niekde chodili dievčatá o polnoci klopať na kurník. Ak sa na klopanie ozval kohút, svadba bude do roka, keď len sliepka, dievča ostane bez manžela. O polnoci bolo tiež možné uvidieť obraz nastávajúceho na hladine vody, v studni.

V Liptove a na Šariši dievčatá siali na svojom dvore konopné a ľanové semená do zeme tak, že po nich prechádzali chlapskými spodnými nohavicami. V noci si položili nohavice pod hlavu a s mužom, o ktorom sa im snívalo, mali stáť čoskoro pri svadobnom oltári. V iných regiónoch chodievali dievčatá siať konope potajomky na kôpky hnoja, pričom ticho odriekali: "Ondreju, Ondreju, konope ti seju, daj nam bože znati, či nas budu brati." Ak konope vzišlo, dievča malo nádej, že sa do roka vydá.

K všeobecne praktizovaným úkonom vešteckého významu patrilo liatie olova. Zahrialo sa nad ohňom a lialo z lyžice cez ucho kľúča do nádoby so studenou vodou. Tvar, ktorý táto masa získala, naznačoval aké povolanie bude mať muž, za ktorého sa dievča vydá. Ak vznikol napr. tvar kolesa, dievča sa malo vydať za kolára alebo mlynára, tvar pušky predstavoval vojaka alebo poľovníka.

Existovalo ešte množstvo ďalších čarov, akým sa slovenské dievčatá snažili zistiť s kým a kedy budú stáť pri svadobnom oltári. Vyplývalo to z ich osobnej túžby založiť si rodinu, ale aj zo skutočnosti, že svadbe sa na slovenskom vidieku pripisovala veľká dôležitosť.

Autor: Mgr. Jana Linková