startportalspacerdomain.skspacerblog.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk
banner
Sona Kozakova
Mario Racek
Hotel Agatka
07.09.2019
mesto


inštitúcia




Svadba v USA (časť 2.) - Žiadosť o ruku

line

zaujímavosti




print Vytlačte článok  send Doporučte článok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Keď sme sa s Romanom poznali už tri roky, začala som byť veľmi zvedavá, či sa niekedy zasnúbime. Už som si nevedela predstaviť svoju budúcnosť bez neho a vedela som, že on je pre mňa ten pravý. Začala som robiť narážky ohľadom zásnub a svadby, ale Roman to stále odbil a nevyjadroval som k tomu príliš. Stále som sa vracala k myšlienke: "Zasnúbime sa vôbec niekedy?" Potom, jedno popoludnie, keď sme sa prechádzali po meste, ma Roman zatiahol do zlatníctva a požiadal ma, aby som vybrala zásnubné prstene. Srdce sa mi samou radosťou roztancovalo. Bol už konečne pripravený! O pár týždňov neskôr sme nakoniec došli do miestného zlatníctva, ktoré sa špecializovalo na platinu. Roman ma nechal vybrať dve sady zásnubných prsteňov, ktoré sa mi najviac páčili. Bola to v tej chvíli posledná vec, ktorá znamenala predzvesť naších zásnub.
Par pri stoleV decembri 1998 sme s Romanom strávili príjemný večer. Robili sme si srandu z toho, kedy sme sa nakoniec rozhodli o tom, že sa zasnúbime. Roman sa ma spýtal: "Chceš sa so mnou zasnúbiť dnes večer?" Bolo to tak náhle, kľakol si na obe kolená a spýtal sa ma, či sa chcem za neho vidať. Nemohla som tomu uveriť! Smiala som sa, lebo som si myslela, že si robí srandu, ale keď som videla slzy v jeho očiach, tak som pochopila, že ma skutočne požiadal o ruku. Do oči sa mi začali valiť slzy. Dlho sme sa obímali a potom, keď som povedala áno, tak mi na prst navliekol najkrajší iskrivý prsteň, aký som do vtedy videla. Obrúčka bola z platiny a v strede bol diamant, ktorý žiaril ako jasná hviezda, ktorá ukazovala našu spoločnú budúcnosť. Bola to chvíľa na ktorú som čakala.

Nemohli sme čakať s oznámením našim rodinám. Skočili sme do auta a išli sme túto skvelú správu oznámiť mojej mame. Spolu sme sa objímali a skákali od radosti. Moja mama z nás mala radosť a bola šťastná, že je prvá kto sa dozvedel túto novinu. Romanovi rodičia spočiatku tomu nechceli uveriť (mysleli si, že si z nich robíme žarty, ako obyčajne), ale boli prekvapení a povznesení, keď som im ukázala prsteň a dokázala, že je to naozaj tak. Keď sa správa rozniesla do okolia našich známych, tak vzduch bol cítiť napätím a množstvom myšlienok a plánov na našu svadbu. Nasledujúce ráno som strávila telefonovaním našim príbuzným a známym a Roman rozoslal urgentný e-mail všetkým, ktorých poznáme, aby im mohol oznámiť dobrú správu.

Byť zasnúbený bol pre nás nádherný čas. Strávili sme veľa času vo vzrušujúcich rozhovoroch o našej budúcnosti a plánovaní spoločného života. Zásnuby urobili náš vzťah viac skutočným, viac trvalým. Bol to pre nás čas, keď sme sa spoznali viac, než sme si mysleli, že sa môžeme spoznať.

Ďalšie články na tému svadba v USA:

Svadba v USA (časť 1.) - ako sme sa spoznali
Svadba v USA (časť 3.) - kultúrne pozadie
Svadba v USA (časť 4.) - moje družičky
Svadba v USA (časť 5.) - plánovanie svadby
Svadba v USA (časť 6.) - svadobné šaty
Svadba v USA (časť 7.) - svadobné zvyky a tradície
Svadba v USA (časť 8.) - náš zoznam


line
line

Diskusia


forum 21.09.2005: admin, Diskusia k článku "Svadba v USA (časť 2.) - Žiadosť o ruku"



rightend