---

Keď sme sa s Romanom poznali už tri roky, začala som byť veľmi zvedavá, či sa niekedy zasnúbime. Už som si nevedela predstaviť svoju budúcnosť bez neho a vedela som, že on je pre mňa ten pravý. Začala som robiť narážky ohľadom zásnub a svadby, ale Roman to stále odbil a nevyjadroval som k tomu príliš. Stále som sa vracala k myšlienke: "Zasnúbime sa vôbec niekedy?" Potom, jedno popoludnie, keď sme sa prechádzali po meste, ma Roman zatiahol do zlatníctva a požiadal ma, aby som vybrala zásnubné prstene. Srdce sa mi samou radosťou roztancovalo. Bol už konečne pripravený! O pár týždňov neskôr sme nakoniec došli do miestného zlatníctva, ktoré sa špecializovalo na platinu. Roman ma nechal vybrať dve sady zásnubných prsteňov, ktoré sa mi najviac páčili. Bola to v tej chvíli posledná vec, ktorá znamenala predzvesť naších zásnub.